Ide EÚ o ekonomické vyrovnávanie?

Problém ekonomického vyrovnávania je jedna z najťažších vedeckých oblastí ekonómie. Ako ho merať?

Francúzsky ekonóm Thomas Piketty publikoval nedávno dielo Kapitál v 21. storočí a ukázalo sa, že  Piketty vlastne nehovorí nič nové, hoc sa dielo veľmi predávalo. Iste, lebo koniec koncov riešil iba problém zdaňovania kapitálu. To však nie je podstata problémov dnešného kapitalizmu, a hlavne problémov ekonomického vyrovnávania v ekonomickom prostredí EÚ, o ktorom hovorili zdĺhavé procesy prijímania nových členov EÚ, napr. aj SR.

Nadpis úvahy predovšetkým indikuje bázickú otázku, či EÚ vôbec vie merať ekonomické vyrovnávanie. Slovensko to zisťovalo pri svojom vstupe do EÚ. Hovorili o tom  nielen diskusie v europarlamente, ale hlavne otázky, ktoré naša vláda musela zodpovedať na tisíckach strán, a pod vedením predstaviteľa EÚ. Ukazovatele a nástroje, o ktoré sa zaujímali nemohli spoľahlivo merať ekonomickú úroveň národnopolitických oblastí rôznych vstupujúcich krajín. Dokazuje to aj v súčasnosti priam zdomácnený spôsob, ktorý sa opiera o málo výpovedný ukazovateľ HDP. Tým sa iste nedá merať ekonomický vývin (rozvoj) Slovenska v rámci EÚ,  v rámci jeho vyrovnávania sa na úroveň zakladajúcich krajín EÚ. Teda EÚ sa spoľahla na viac či menej čiastkový ukazovateľ, ktorý neumožňoval a neumožňuje komplexne vyjadriť celkovú ekonomickú úroveň Slovenska, vrátene jeho geografických daností. Hlavne jeho výrobný potenciál, ktorý v tom čase reprezentovalo stovky priemyselných podnikovstovky poľnohospodárskych podnikov s ich kapitálom. Ani ekonomická teória uznávaná vtedajšími členskými krajinami, ba ani prax týchto krajín neodvodila spoľahlivé kritériá merania ekonomickej úrovne. Maastrichtské kritériá boli iba čiastkové, ktoré charakterizujú jednotlivé stránky ani nie výrobného procesu a tým menej reprodukčného procesu ekonomiky. Ich štatistická prax, ak si čitateľ spomenie, posudzovala krajiny pomocou temp rastu a rozboru rôznych podielov prijímaných krajín na celku EÚ. Totiž percento rastu je skresľujúci ukazovateľ. Ak máme 10 km diaľnic a zvýšime ich o 100 percent, budeme mať 20 km. Ak však máme 100 km diaľnic a pribudne iba desať percent, budeme mať 110 km. Takéto porovnávanie neumožňuje všestranne sledovať vývoj ekonomiky (robilo sa to cez HDP) a tým menej sledovať proces ekonomického vyrovnávania, o ktorom nám hovorili a porovnávali predstavitelia EÚ

P/iateho septembra 2001 schválil európsky parlament rezolúciu o pokroku SR v príprave na členstvo v EÚ. Dokument, ktorého autorom bol holandský poslanec Jan Marinus Wiersma, vítal dosiahnutý pokrok, upozorňoval však na „nedostatky“. Videl ich v oblastiach finančnej kontroly, poľnohospodárstva, životného prostredia, spravodlivosti a vnútra. Je to ako keby pilot hlásil, že letím veľmi vysoko a je tu veľmi zima. Informácia by bola iná, ak by zahlásil, že letím vo výške 8500m. Mám list z Ministerstva poľnohospodárstva Francie z 18/6/1979, kde žiadajú práce 4 výskumníkov VÚZH a optimalizačný model, ktorý vyvinul náš riešiteľský kolektív. Neverili, že na poloprevádzkových pokusoch v Lehniciach dosahujeme úrodu pšenice 8 t.h-1. Aj Nemci si to prišli overiť. Francúzom sme model dali aj v štítkovej podobe. Priamo z modelu plynie, že ekonomické vyrovnávanie sa musí oprieť o systém ukazovateľov. Totiž spomenutý ukazovateľ HDP umožňuje posúdiť dynamiku vývoja z hľadiska východiskovej základne. Neumožňuje „vidieť“ ekonomickú podstatu fungovania ekonomiky, výkonnosť jej ekonomického stroja, ktoré charakterizujú jej odvetvia a blahobyt ľudí. Pred 55 rokmi sme na Slovensku vyčíslovali stupeň ekonomického rozvoja a to na báze usporiadanej množiny fyzických ukazovateľov produkcie podľa odvetví, napr. koľko tisíc nákladných áut sa vyrobilo, koľko miliónov párov obuvi sa vyrobilo, koľko tisíc pánskych oblekov sa vyrobilo, koľko bytov sa postavilo, koľko ton paradajok sa vypestovalo, či koľko tisíc ton hnedého uhlia sa vyťažilo. To nehovorilo iba o produkcii, to hovorilo aj o kvalifikácii pracovnej sily. Teda išlo v tom čase o hlavné atribúty ekonomického vyrovnávania Slovenska a českých zemí, či aj medzioblastného vyrovnávania v ČSSR. Využili sme nielen nástroje merania ekonomického vyrovnávania ale aj vedecké metódy stanovenia stupňa ekonomického rozvoja regiónu, či okresu či republiky. Československo bolo vnímané ako najvyvinutejšie priemyselná krajina v tom čase. Opreli sme sa o vedecké práce riešiace matematické metódy komparácie ekonomického rozvoja skonštruované na Vysokej škole ekonomickej a na Výskumnom ústave oblastného plánovania. Aké atribúty ponúkla EÚ? Neponúkala, lebo nemala.

Sledujúc politické a hospodárske orgány EÚ od vstupu Slovenska do EÚ, musím konštatovať, že všetky spomenuté známe poznatky ekonomických vied sa v ekonomickej politike EÚ ešte doposiaľ neprejavili. Avšak slovenskí ekonómovia to právom očakávali. Je známe, že už v roku 1960 sa konala svetová konferencia ekonómov „O prekonávaní zaostalosti juhu“ v Neapoli. Boli tam slovenskí ekonómovia a prezentovali svoje výsledky výskumu. Ba  už v roku 1965 nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu G. Myrdal, výkonný riaditeľ EHK v Ženeve a autor diela Ekonomická teória a nerozvinuté regióny (1957) inicioval program Komparácia krajín regiónu EHK plus USA, JaponskaKanady na báze input/output analýzy. V roku 1969 som mal na starosti input/output tabuľku Belgicka, v ktorej som našiel viac ako 50 chýb! Nevedel som to pochopiť, lebo systém je „samokontrolný“. Moje práce z EHK mám zviazané, čitateľ si tvrdenie môže overiť. Prečo EÚ nebuduje a krajiny EÚ neriadi na vedeckej báze? Veď Eurostat požaduje konštrukciu input/output tabuliek povinne pre všetky krajiny EÚ! Užívateľ, teda aj predstavitelia EÚ, však svojou kvalifikáciou musí byť pripravený na apercepciu, vnímanie a osvojenie si informácií v tomto modeli. A na ich báze rozhodovať.

Riešenie, ako som povedal, východiskových teoretických a teoreticko-metodologických problémov ekonomických základov viacnárodných otázok EÚ už umožňovalo použiť dosiahnuté výsledky slovenských ekonómov pri riadení a skúmaní už aj doterajšieho medzioblastného a medzinárodného vývoja v EÚ a riešiť problém ekonomického vyrovnávania exaktne. Išlo a ide EÚ o ekonomické vyrovnávanie hospodárskeho komplexu krajín EÚ? Iste sa dalo oprieť o bohaté skúsenosti slovenských ekonómov a nie tápať a tvrdiť, že sme mali problémy v poľnohospodárstve. Iste by sa žiadala skôr sústava mier medzioblastného ekonomického vyrovnávania a ekonomického vývoja vôbec. Musí to byť taká sústava mier, ktorá umožní zachytiť realizáciu národohospodárskeho hľadiska aj sociálneho hľadiska (náš neustáli problém s Rómami, problém Nemcov s Turkami atď., atď.) i vzťahy medzi nimi, t. j. do akej miery sa realizácia sociálneho hľadiska zakladá na zohľadnení  a pôsobení ekonomického hľadiska, aj zamestnaním Rómov. Pre národnostné vzťahy EÚ znamená daná situácia ešte jedno nebezpečenstvo. Neumožňuje vecne ukázať národom EÚ opodstatnenosť plánovaných (rozdeľovanie eurofondov) a realizovaných medzioblastných (štátnych) proporcií rozvoja, resp. plánovaných jednotlivých akcií v krajinách danej oblasti, teda EÚ. Nevidíme celkový, komplexný  vývoj oblastí, či štátov. Môžu nastať iba neefektívne akcie (korupcia), oslabuje sa účinnosť celkového ekonomického vývoja, ekonomického vyrovnávania. Tým sa uvoľňuje priestor pre subjektivizmus v hodnotení hospodárskej politiky EÚ, pre „teórie“ o doplácaní, či nedostatočnom rozvíjaní iných štátov, či národnopolitických oblastí (napríklad Španielsko a Katalánsko). Problémy tutláme, tabuizujeme. Obsahové korekcie ekonomického fungovania ekonomík EÚ sa strácajú, ba vlastne nie sú. Krajiny utešujeme, že získajú nejakú funkciu v štruktúre orgánov krajín EÚ, napríklad najlepší minister financií, čo ponúkli Slovensku. A pritom aj RTVS aj internetové noviny oznámili, že dnes je SR v rebríčku korupcie najnižšie od roku 2013. Prečo? Kto to má riešiť?

Predstavitelia EÚ zabudli, že Spojené kráľovstvo podpísalo Maastrichtskú zmluvu iba po tom, čo jej bolo dané právo to opt out, odísť. Píše o tom prof. Gärtner vo svojom diele A Primer in European Macroeconomics na s. 227. EÚ na to nebola pripravená? Pozrite koľko bolo zbytočných ciest do Bruselu! Asi Anglicko videlo problémy vyrovnávania.

Prof. J. Husár





ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Z osudov slovenských geografických názvov (12)

Slovenské geografické názvy a ich prirodzená maďarizácia

Prudká zmena našej zahraničnej politiky alebo politický vabank

V poslednej dobe sa na verejnosti objavujú informácie, ktoré náš premiér denne svojimi výrokmi potvrdzuje. Informácie sa týkajú prudkej zmeny v orientácii zahraničnej politiky Slovenska, a to najmä voči EÚ.

Národná pieseň pod Devínskou kobylou

Pozrite si reportáž z 24. ročníka Festivalu slovenskej národnej piesne, ktorý zorganzoval miestní matičiari v spolupráci s devínskonovoveskou mestskou časťou a farnosťou.

captcha