Čo sa deje s našou (nielen našou) ekonomikou?

Verím, že túto otázku som si dnes nepoložil iba sám. Priam mi ju vnútili články v novinách aj úvahy v TV.

Už sa, žiaľ, píše o tom, že v závode Jaguár v Nitre ani nezačali s hlavnou výrobou a už sa tam schyľuje k štrajku. Chcú vyššie mzdy. Nič nové veď ide stále o základný vzťah kapitál – práca. A to už dávno riešil K. Marx.

Popozeral som si Hospodárske prehľady OECD viacerých krajín EÚ a skoro sa mi nechcelo veriť – naše platy sú o viac ako polovicu nižšie než v Nemecku, Francúzsku, Belgicku, či Luxembursku. Vôbec som sa nepozrel do štatistických údajov krajín V4, lebo neočakávam, že oni majú také ako v krajinách, ktoré som spomenul. V OECD materiáloch som sa dočítal, že problémy SR musíme hľadať v rozdielnej produktivite práce. A to ma primälo, aby som čitateľa aspoň trochu zasvätil do téz, ktoré dôkladne rozoberá aj mikroekonómia aj makroekonómia. Ukazovateľ produktivita práce patrí k najvágnejším ba najnepresnejším ukazovateľom. Plynie to priamo z jej vzorca UP = Q/P, kde Q je množstvo produkcie, P je počet pracovníkov (alebo spotreba práce v jednotkách času)  a UP je úroveň produktivity práce. Totiž nedostatky tejto miery sú vo vede dobre známe. Čitateľovi to poviem jednoducho a síce, že nie je euro ako euro:  našich 100 euro má hodnotu (dá sa nakúpiť)  v Bulharsku vlastne za 143,60, Turecku 140,70,  v Maďarsku 109,00, v Chorvátsku  98,80, Taliansku 76,90, Grécku 75,90, Španielsku 75,00, Nemecku 71,30, Rakúsku 68,50, Francúzsku 66,70, a vo V. Británii 60,20. Čo teda hovorí ukazovateľ produktivita práce v EÚ v peňažných jednotkách? Vlastne nič. Hodnotová forma v jej peňažnej podobe je nič nehovoriaca, bezobsažná. Nevidíme súvislosti a úplnosti dejov v ekonomike. V ekonómii nemôžeme použiť ani mikroskop ani chemické reagencie. Oboje musí nahradiť sila abstrakcie opretá o matematiku. Nemôžeme sa optimisticky uspokojovať tým, že v Grécku, či Turecku je to ešte horšie. Ekonómia už v roku 1937 definovala hospodársky ideál. Ten si musíme definovať aj dnes. EÚ nám ho neponúkla! Vidíme, čo si dnes razí cestu so železnou nevyhnutnosťou. Vážne ekonomické problémy.

Trápi ma – rovnako ako celú kontinentálnu Európu – nielen rozvoj kapitalistickej výroby, ale hlavne nedostatok jej rozvoja. Trápi ma, že ekonomická veda dneška sa nesnaží odhaliť zákon pohybu dnešnej modernej spoločnosti. Popri moderných pliagach (negatívne dôsledky internetu, deti nechápu čo čítajú, dlhy krajín ...) gniavia nás mnohé zdedené pliagy (štrajky, nízke platy,...), vyplývajúce z toho, že u nás ešte živorí starodávny výrobný spôsob s celým svojim sprievodom zastaraných politických a z toho vyplývajúcich spoločenských pomerov. Každý národ má a môže sa učiť od druhých, ale takých, ktorých ekonomický život predstavuje pokrok v blahobyte, ktorý poskytuje ľuďom, a to uspokojovaním materiálnych potrieb ľudí (nie HDP). Veď vlastne od roku 1993 nás sprevádzajú pôrodné bolesti, o čom svedčí aj naša zadlženosť ekonomiky, ktorá by vraj má skončiť do roku 2050. Čoho vyjadrením sú naše dlhy? Nie dnešných ekonomických vzťahov a z toho plynúcich záujmov? Máme u nás doma slobodné nezávislé vedecké ekonomické bádanie? O čom potom hovorí odchod mladých ľudí do zahraničia, aj vedcov? O čom hovorí boj SAV a ministerstva školstva? Vipred parlamentom heslá a aj vášne ľudskej duše. A Brexit dokonca ukázal, že aj v Bruseli si uvedomujú, či začali tušiť, že terajšia ekonomická spoločnosť EÚ nie je pevný kryštál, lež organizmus, schopný sa meniť a nachádzajúci sa stále v procese premeny. Nemáme ekonomického architekta hospodárskeho ideálu dneška. Vidíme zvady priamo v parlamente v Bruseli a to priamo v TV. Aj po roku 1993 sme získali zdedené nie nové vlastnícke vzťahy. Personálna agentúra Grafton Slovakia zistila, že až polovica Slovákov chce práve pre nespokojnosť s platom opustiť svoje terajšie zamestnanie, a dokonca, že každý piaty Slovák je ochotný vycestovať aj do zahraničia. Priemerná mesačná mzda na Slovensku v roku 2017 bola 954 euro a v Nemeckú dosiahla až 3 775 eur. A tak teda, čo sa deje s našou dnešnou ekonomikou? Prečo majú v Nemecku tak vysoké platy? Pre, ako som ukázal, vágnu produktivitu práce?

Nepomôže to, že spoločnosť Amazon v Seredi bude dávať finančné bonusy napríklad za dochádzku. O hospodárskom ideáli sa dnes, žiaľ, nehovorí ani ako o hudbe budúcnosti. Nepomôže tomu ani špeciálny londýnsky autobus ako mobilná náborová kancelária, ktorá chodí do slovenských miest a obcí. Treba zmeniť fungovanie ekonomiky. Rozdiel v mzdách nepoodhaľuje závoj, spoza ktorého sa ukazuje hlava Medúzy ekonomickej búrky? So železnou nevyhnutnosťou? Alebo aj to, že hospodárskym ideálom žiadnej ekonomiky nemôže byť riešenie migračnej krízy. Zahraničný investor vytrie oči tým, že dá akési peniaze mestu, v ktorom podniká. Mzdy nezvýši. Čo sa to deje?

Prof. J. Husár

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Prichádzajú sľuby

Čitateľ sa už mohol zoznámiť s prioritami politických strán, s ktorými idú do volieb. Prezrel som  si ich aj ja. A budem veľmi otvorený a nemôžem nenapísať, že väčší galimatiáš som nečítal.

Plán obnovy a sústava riadenia

Pláne obnovy už písalo viacero autorov, aj nie veľmi pozitívne. Avšak tento termín v spojení s pojmom sústava riadenia, takú úvahu som nečítal. Ekonómovia však musia preskúmať naše vlastné domáce skúsenosti, ale aj skúsenosti s EÚ, a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať riešenia, ba aj nápravu chýb.

Očakávania sa stali ilúziou

Hovoríme s popredným slovenským ekonómom prof. Ing. Jaroslavom Husárom, CSc.

Covidkon: Mgr. Jana Zwyrtek Hamplová: Protiprávní kroky politiků a metody obrany

Advokátka Mgr. Jana Zwyrtek Hamplová v příspěvku na 1. ČS konferenci covid-19 představuje společenskou situaci posledního roku v kontextu kontrastu principů svobody s realitou politiky, a to populární formou.