Kam kráča ich civilizácia?
Rozhodol som sa napísať túto úvahu, pretože som sa zoznámil s formulárom – žiadosťou o vízum do Juhoafrickej Republiky. Prekvapilo ma niekoľko vecí. Predovšetkým to bol jeho rozsah. Mal 12 strán.
Otázky na prvej strane boli celkom samozrejmé, lebo žiadali meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto pobytu atď. Ako pribúdali strany, nechcelo sa mi veriť, čo náš občan, ktorý sa chystá do Juhoafrickej Republiky musí vyjadriť písomne. Aby čitateľ dostal predstavu, uvediem aspoň pár otázok. Zučastnili ste sa protestu voči vláde? Zúčastnili ste sa iného protestu? Boli ste zatvorený? Ste členom organizovanej protištátnej organizácie? Máte lepru? Máte, či mali ste infekčnú chorobu? Mali ste nákazlivú chorobu? Ako ukážka to stačí, lebo to bolo 12 strán otázok. Napadlo ma pri vyplňovaní formuláru, či my vieme o imigrantoch do Európy tieto detaily. Ak by žiadateľ odpovedal na tie kritické otázky áno, neviem, či by vízum dostal Ale zároveň ma napadlo, že u viacerých historikov vedy som čítal o veľkosti arabskej vedy. A tá je, ako dobre vieme, základom rozvoja civilizácie.
Iba krátko sa zastavím u dvoch arabských velikánov. Prvým je al-Birúní (má oveľa dlhšie meno). Všestranný stredozáijský vedec. Matematik, geograf a historik. Ale predovšetkým jeden z najväčších astronómov arabskej vedy. V čase, keď sa narodil al-Birúní (973), síce už dávno neexistoval slávny arabský kalifát a v islamskom svete súperilo množstvo väčších i menších ríš, ale z hľadiska vedy to bolo obdobie najväčšieho rozkvetu. V 7. storočí začali Arabi preberať od Sýrčanov a byzantských Grékov dedičstvo antickej vedy, ktoré dokázali zdokonaliť a rozvinúť, takže od polovice 8. do polovice 13. storočia tzv. arabská veda značne prevyšovala európsku vedu. Arabi významne spresnili astronomické pozorovanie. A treba povedať, že mali niekoľko odvážnych učencov, ktorí zapochybovali o správnosti Ptolemayovského modelu. A práve prvým z nich bol al-Birúní. Bol univerzálnym učencom, ktorý dokázal využiť myšlienkvé bohatstvo všetkých štyroch kultúr. Ovládal gréčtinu, perzštinu a arabčinu. Jeho knihy o Indii sú dodnes neoceniteľným zdrojom informácií. Dovolím si spomenúť ešte jedného arabského učenca. Je to Alhazen (965). Bol jedným z najväčších prírodovedcov celého stredoveku. V stredoveku ho nazývali druhým Ptolemaiom, čo výrečne svedčí o úcte, ktorú mal medzi učencami. Objavil zákony optiky, čo v Európe dokázal až od 200 rokov neskôr velikán Roger Bacon. Vytvoril základy analytickej geometrie. O 600 rokov predstihol iného významného vedca, ktorého v Európe dobre poznáme, a síce G. Galileiho, keď sformuloval princíp zotrvačnosti. Aby som nehovoril iba o dávnej minulosti, musím pripomenúť, že súčasný pakistanský vedec Abdus Salam, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, považuje Alhazena za jedného z najväčších fyzikov vo svetových dejinách.
Poznajúc uvedené fakty, musel som si položiť otázku kde ide dnes civilizácia Arabov? Pretože aj oni mali aj veľkých filozofov, a teda riešili problém slobody, zaujímali sa o to čo je dobro, čo je zlo, čo je morálka atď. Opäť spomeniem aspoň dvoch. Al-Ghazálí. Riešil problém života a hľadanie pravdy. Keď sám zvládol grécku filozofiu, zvlášť Aristotela, ako aj jeho muslimské proťajšky, napísal Zámery filozofov. Ale Ghazálí rozpracoval etické a morálne problémy. Jednou z významných oblastí, ktorá ho zaujímala, bola oblasť slobodnej vôle a deterinizmu a jeho vzťahu k otázke možností ľudskej voľby. Teraz sa o tom neučia? Teraz si iba zvolia smer Európa? Iným významným filozofom bol Al-Farábí. Človeku je, ako hovorí, vrodená túžba žiť v spoločenstve a tak dosiahuje blaženosť iba v rámci štátu. Rovnako ako Platón v Ústave Farábí tiež modeluje svoj ideálny štát podľa ľudského tela: ide o prirodzený model hierarchického usporiadania mysli, ducha a tela.
Viem, že muslimovia vo svojich 20-25 rokoch života bez životného smeru sa pýtajú kam. Ale to nie je otázka na nás. My im to nevyriešime. Videli sme čo robili v Budapešti na stanici. Odpoveď na kam a ako si musia vyriešiť oni. A to v rámci svojich možností a zdrojov. To predsa hovorí ekonómia. Majú ju aj oni. Aj tá rieši problém výroby a rozdelenia outputu danej civilizácie, teda ich civilizácie. Iste rieši aj problém vzťahu zamestnanosti a outputu, napr. HDP. Aj my máme v tejto oblasti problémy. Musíme ich riešiť.
Bol som expertom v Etiópii. Býval som vo vilke v štvrti OSN. Vilka mala vysoký kamenný plot. Okradli ma päťkrát. Raz v deň príchodu mojej manželky. Mám priateľa z Etiópie a je u nás na univerzite profesorom.
Prof. Jaroslav Husár
2/9/2015.
