Údel ekonómov
Veľkým údelom, povinnosťou ekonómov je aj vychovávať, ekonomicky vzdelávať občanov.
Dôležitá úloha dneška, lebo vládni ekonómovia uznávajú iba jedniné, skoro bezvýznamné číslo, HDP.
Nemôžem nezačať nikým iným ako velikánom J. M. Keynesom. Keď minister financií Anglicka obnovil zlatý štandard, Keynes sa pýtal, prečo W, Churchill dopustil „takú hlúposť“. Vinil zle informovaných expertov. A tak v r. 1928 (!) poslal Churchillovi svoj článok s takýmto sprievodným textom: „Milý pán minister financií! Aký sprostý menový zákon ste to zaviedli!“ Veril v silu svojho presviedčania. Aj to je údelom ekonómov.
Také hrozby a rozkladné procesy v ekonomickej praxi, ako som uviedol vyššie, pokračujú aj dnes. Keynes veril, že politikov poučí. Sám som sa presvedčil , že politická malodušnosť dnes tkvie a kvitne v zamlčovaní a v zastieraní toho čo existuje. Sú to nepriaznivé trendy ekonomického vývoja, ktoré sú predovšetkým spojené s demografiou hlavne EÚ. Ale na to už upozornil Malthus. Najnovšie na to dopláca najviac Nemecko. Má síce 80 miliónov, ale má aj veľmi nízky reprodukčný koeficient a to 0,7, či menej. Majú ho už viac ako 40 rokov. A čo to znamená? To, že generácia vnukov je vždy o polovicu menšia ako generácia dedov. Konkrétne v Nemecku klesla pôrodnosť z 1,3 milióna za rok v roku 1965 na 650 tisíc v roku 2009. Ich demografi urobili prognózu, že o 90 rokov to bude iba 200-250 tisíc pôrodov ročne. A tu je ich problém (žiaľ aj náš), že potrebujú pracovnú silu. Začali ju získavať cez imigrantov, v minulosti hlavne Turkov a teraz aj zo Sýrie, či Iraku.
Iný veľký problém. V roku 2008 bol svet svedkom bezprecedentného útoku na finančnú štruktúru, ktorú považoval Západ predošlých 50 rokov za samozrejmú. Celý systém sa po mnohých otrasoch ocitol v troskách. Zdalo sa, že akoby každý deň prinášal novú katastrofu. Za púhe 3 týždne sa zrútil skalný stúpenc amerického bankovníctva Lehman and Brothers; poprední americkí poskytovatelia hypoték, Fannie Mae a Freddie Mac, boli zoštátnení; AIG, najväčší svetový poisťovateľ, padol na kolená a samotná jeho existencia bola spochybnená (na záchranu dostala spoločnosť od americkej vlády 85 mld. dolárov). V Británii dosiahla v roku 2009 finančná výpomoc bankovým obrom Lloyds TSB a Royal Bank of Scottland niečo viac ako 850 miliárd libier. Kvôli tomu všetkému sa miliardy na burzách presunuli z New Yorku do Londýna, Reykjaviku a väčšiny miest medzi nimi, čo, ako sa o tom písalo, ohrozilo dôchodky a úspory miliónov ľudí. Neľahký údel ekonómov!
Práve sme sa dozvedeli, že ideme už konečne nadobro zachrániť Grécko a posielame mu miliardy eur, Slovensko 2 miliardy. Obtiažne rozhodnutia ekonómov. Veď to boli úspory ľudí a podnikov v Európe. Situácia Grécka sa zhoršila už veľmi dávno. Nebudem uvádzať všetky krajiny EÚ, resp. EHS, ale ak ekonómovia dosadili do rovnice rovnováhy ekonomiky konkrétne číselné hodnoty, zistili už v roku 1994, pred 23 rokmi (!!), že Grécko má podiel dlhu na HDP viac ako 14 percent! Kto bol zato zodpovedný? Ekonómovia to publikovali v článkoch, ba aj v knihách. Politici o tom nevedeli? Museli vedieť, veď každý štát má centrálnu banku. Ekonómom sa dostávali nactiutŕhačné epitety, politikom nie. Aj to je údel ekonómov. Politici iba lietajú do Bruselu, vraj zachraňujú.
Nemôžem nespomenúť rok 1989 u nás. Eufória. Čo prišlo po eufórii? To, čo sa deje dnes. Zistili sme, čo je nezamestnanosť; dnes už iba 200 tisíc nezamestnaných. Mnoho ľudí trápia nezaplatené účty, trápia ich pôžičky ba aj hypotéky. Nehovoriac o biednych penziách. Ľudia každý mesiac počítajú dni do výplaty. Ba ich desí myšlienka, že kedy prídu o prácu. Prišla nedôvera v budúcnosť, ktorá vplýva na to, že aj z úbohých platov sa ľudia snažia čosi úskostlivo a starostlivo ušetriť. Mnoho ľudí musí mať druhé zamestnanie, ďalšiu prácu, a tak sa nemôžu venovať malým deťom a dávajú ich k starým rodičom. Prišiel teda strach. Robotníci aj takého gigantu ako Volkswagen štrajkujú. Toto nie je hospodársky ideál, ktorý vo svojich dielach opisuje prof. Briška už v roku 1943, či prof. Karvaš v roku 1947. Dnes je údel ekonómov iný. A pozrite si autá boháčov. Taký výkon a také tvary nemali v roku 1943. Prečo „karoséria a motor“ nášho ekonomického stroja sú také biedne? Asi nemáme takých ekonómov, ktorí hľadajú hospodársky ideál dneška. Hľadajú výhovorky. Aj to je údel ekonóma?
Náš dnešný ekonomický svet určujú zmenené obchodné modely, trvalá finančná nestabilita najrozvinutejších ekonomík a prechod ekonomických príležitostí do rozvíjajúceho sa sveta; a to všetko bude svet, v ktorom žijeme, veľmi dramaticky formovať aj naďalej. Tu je údel dnešnej generácie ekonómov. Riešiť fungovanie ekonomiky EÚ! Dnešná zmena je znepokojujúca. Príbeh kapitálu! Vtedy na Západe.
Prof. Jaroslav Husár
17/6/2017.
