Niekto to rád horúce - iný pohľad ....
USA podľa všetkého už prekročili červenú čiaru na ceste k svetovému konfliktu.
Dostanú ešte šancu na návrat? Budú s nimi Rusko a Čína ešte mať "svätú trpezlivosť"?
Rad západných politikov priznala, vrátane britského ministra zahraničia Borisa Johnsona, že Západ začal proti Rusku druhú "studenú vojnu".
Známa slová, ktoré v septembri 1938 predniesol britský premiér Neville Chamberlain po svojom "triumfálnom" návrate z Mníchova, počas ktorého európske mocnosti odovzdali nacistickému Nemecku svojho spojenca Československo, znela takto: "Pane, priviezol som mier našim národom". Dnes vieme, že do oficiálneho začatia druhej svetovej vojny zostávalo pár mesiacov, vtedy ale mnohým pripadalo, že nemôže ísť o vierohodný scenár, aký nikto nebude ochotný rozohrať u seba doma, nieto aby niečo také urobili Nemci, veď predsa utrpeli porážku v prvej svetovej vojne . Podobné dojmy panujú aj dnes nad počínaním USA - nikto toľko nehovorí o bezpečnom svete a tak aktívne za taký svet nebojuje, ako to robia Američania.
Obrysy novej svetovej vojny sú v súčasnej svetovej situácii rovnako dobre viditeľné, ako boli zrejmé v čase Mníchovskej dohody. Šiesty rok prebieha krvavá občianska vojna v Sýrii, ktorú možno plne porovnať so španielskou občianskou vojnou v roku 1930. Hoci sa svetové mocnosti doteraz nechcú priamo a s veľkými silami podieľať na tejto konfrontácii a radšej podporujú svojich spojencov. Na čiu stranu sa prikloní pomer síl v sýrskom konflikte, nie je doteraz jasné, ale jedna vec je istá: V prípade, že súčasný režim padne, potom sa k moci v Sýrii dostanú takej sily, že v porovnaní s nimi by španielsky fašista Franko bol hoden Nobelovej ceny za mier.
Samozrejme, že pre súčasné vládcu sveta, Spojené štáty americké, nie je Sýria nič viac, než vojenské cvičisko a príležitosť priviazať ruské a iránske snahy k dlhému a dlhotrvajúcou konfliktu. Avšak jej význam sa dnes podobá významu Španielska v rokoch 1930 a víťazstvo síl podporovaných USA privedie krajinu do stavu Líbye alebo Somálska, za historickými príklady netreba chodiť ďaleko.
Na druhej strane nedávny americký útok na sýrsku leteckú základňu Šajrat a hystéria okolo "krvavého vraha Bašára al-Asada" nemá samozrejme za cieľ ani Sýriu, ani Rusko. Scenár nového globálneho konfliktu sa rysuje v súvislosti s vedomím rivality medzi dvoma svetovými hegemónmi - odchádzajúcou vetchou Amerikou a posilňujúcou Čínou.
Je jasné, že Čína sa priamo nezúčastňuje na sýrskej vojne, ale na diplomatickej úrovni podporuje rusko-iránsku koalíciu. Útok na Šajrat bol namierený predovšetkým proti Číne, pričom Ríša stredu dostala v minulom týždni ďalšie dve zjavné posolstvá amerických štváčov: presun lietadlovej námornej flotily USA na čele s lietadlovou loďou "Carl Vinson" k brehom KĽDR a zo strany USA inšpirovaný protest Filipín v Juhočínskom mori, pri ktorom sa Filipínach námorníci vylodili na ostrovoch, ktoré Čína považuje za svoje vlastné.
Znepokojujúca situácia okolo Číny a Severnej Kórey, ktorú si Američania, zdá sa, vybrali ako ďalší cieľ svojej vojenskej agresie, sa podobá rozhodnutiu Hitlera zaútočiť na Poľsko necelý rok po tom, čo zabral Československo. Pritom každý si uvedomuje, že vojna so Severnou Kóreou - to už je skutočná "horúca" vojna, pri ktorej Severná Kórea môže vykonať odvetný nukleárny raketový útok na Južnú Kóreu alebo Japonsko.
Prejsť od tlejúci svetovej vojny k jej plamennej fáze bráni zatiaľ Američanom len veľmi opatrný postoj Číny. Číňania robia to isté, čo začali už pred desiatimi rokmi: opatrne a postupne zvyšujú svoj vojenský, politický a ekonomický vplyv v susedných regiónoch. Na túto stratégiu nemajú v Spojených štátoch účinnú odpoveď, a preto sa USA skôr či neskôr ocitnú v úlohe porazených, teda "jastraby" vo Washingtone môžu prostredníctvom útoku na KĽDR vtiahnuť Čínu do vážnej konfrontácie s cieľom zasadiť jej ekonomické a politické škody, ktoré podkopú jej faktické ašpirácie na globálne vedenie.
Ďalšiu eskaláciu "kórejskej otázky" je potrebné očakávať 14. až 15. apríla, na kedy Severná Kórea pripravuje ďalšiu skúšku rakiet. Oficiálne Pchjongjang už oznámil, že "test sa uskutoční za každého počasia", ako bolo rozhodnuté pri príležitosti narodenín prvého severokórejského vodcu Kim Ir-Sena, a pozícia Kórey sa zakladá len na jadrovom potenciáli krajiny, ktorý odrádza USA od ozbrojeného konfliktu na polostrove. Na druhej strane si USA uvedomili, že medzinárodné sankcie voči Severnej Kórei sú neúčinné. V krajine totiž vybudovali unikátny model ekonomiky, s ktorého pomocou sú schopní vytvoriť také komplexné zariadenia, ako sú rakety a atómovej bomby, a to bez vonkajšej pomoci. V takejto situácii môže byť silové riešenie "posledným argumentom kráľov", ktorý používa americký prezident v súboji s neposlušnú Severnou Kóreou.
Doteraz neistá zostáva strategická pozícia Ruska. Snaha ďalej "sedieť na dvoch stoličkách", pri ktorej Rusko bralo USA za údajného "spojenca" v boji proti abstraktnému "svetovému terorizmu", skončila úderom na Šajrat. Výzva "poďme žiť pospolu", akú Rusko sledovalo v konflikte na osi USA-Čína-Severná Kórea, sa už prakticky vyčerpala. Za septembrom roku 1938 vždy nasleduje september roku 1939. No a ďalej, žiaľ, už len jún 1941. Logika svetových vojen je vždy rovnaká.
Alexej Anpilogov
Мировая война: подавать подогретой vyšiel 12. apríla 2017 na zavtra.ru.
zdroj: zvedavec.org
