Kráčame do neistoty? Pokrok a perspektívy ekonómie
Už aj preto, že nás dnes okrádajú o niečo cennejšie ako peniaze.; okrádajú nás o nádej, že môže byť lepšie, že politika sa dá robiť aj systémovo, systematicky, vedecky, poctivo a tak, aby z nej mala prospech celá spoločnosť.
Zvolil som si zvláštny nadpis. Týmto vetami som však neodpovedal na to, čo chcem, čo hovorí druhá časť nadpisu mojej úvahy. Hovoria o tom pojmy pokrok a perspektíva. V čitateľovi to tiež môže vyzvať rozlet myšlienok. Ja iba načrtnem niektoré problémy, nedám riešenie.
Porovnávanie patrí vo vede k základným metódam konštatovania faktov a robenia záverov. Slúžiť k tomu mi bude dielo Iba šesť čísel s podnadpisom Skryté sily formujúce podobu vesmíru. Dielo hovorí o tom, že medzi hviezdami a atómami je veľká spojitosť. Autor M. Ress ukazuje, že ako dnes iba 6 čísel, vtlačených vo Veľkom tresku, určuje zásadné dôležité črty fyzikálneho kozmu. Kozmická evolúcia navyše úžasne citlivo závisí od hodnôt týchto čísel. Keby hociktoré z nich nebolo takpovediac „vyladené“, nejestvovali by nijaké hviezdy a nijaký život.
Píše, že uvedomenie si tohto stavu vecí ponúka radikálne nový pohľad na vesmír a naše miesto v ňom, ako aj na podstatu fyzikálnych zákonov. Verím, že aj čitateľa zaujali niektoré tvrdenia či aj iba pojmy, výrazy, ktoré by sa mohli vztiahnuť aj na „ekonomický vesmír“, aj v ňom musí byť niečo „vyladené“.
Začnem akýmsi konštatovaním. Tri veľké americké národné spoločnosti kúpili (neviem ako, mail o tom nehovorí) 17 miliónov hektárov ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy. Ide o Cargill, Dupont a Monsanto, ktoré je síce oficiálne nemecko-austrálske, ale s americkým kapitálom.
Iste o nich čitateľ čítal, menovite o Monsanto. Pre to spomenuté porovnávanie uvediem, že celé Taliansko má 16,7 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy. Teda uvedené firmy, ako teraz hovoríme, majú viac poľnohospodárskej pôdy, ako má celé
Taliansko. Ale veľa čitateľov iste vie, že hlavní akcionári tých troch spoločností patria Vanguard, Blackrock a Blackstone (meno nič nehovorí o majiteľoch).
Rozloha Ukrajiny je 603 628 km2. Títo traja teda kúpili 170 000 km2, čiže skoro 1/3 územia Ukrajiny.
A nebude to vlastníctvo amerického kapitálu? Ba možno to je dôvod pomoci Ukrajine vo forme výzbroje a peňazí. To je moja otázka.
Z uvedených myšlienok, verím, že aj čitateľa napadá, že lepšie porozumenie pomerov v „ekonomickom vesmíre“ a vyjasnenie pojmov v tomto ekonomickom svete sú naozaj dôležité a zložité vedecké výzvy ekonomickým vedám. Možno potrebujeme ešte „zdokonalené ďalekohľady“. Už aj minulý pokrok a ním odhalené ekonomické zákony sú dnes ozaj zrozumiteľné a mali by platiť vo všetkých častiach ekonomického sveta.
Budúce základné ekonomické zákony doposiaľ nepoznáme, lebo nás obsiahla globalizácia. Iba pre ňu nikto nevymyslel ekonomickú vedu.
Ekonómia už viac netrpí nedostatkom dát, ako to bolo pred 60 rokmi. Iba vlastné predtuchy, čo presadzujú politici, už nestačia vyhľadávať nové pravidelnosti. Ďalší pokrok si iste vyžiada ešte mohutnejšie „ekonomické ďalekohľady“ a výkonnejšie počítače, umožňujúce realistickejšie simulácie.
A tak stále je tu fundamentálna výzva pochopiť, čo sa bude diať v budúcnosti. Teda treba vyčkať na „finálnu teóriu“? Musíme objasniť akési čierne diery v ekonomickom vesmíre a aby teória prehĺbila naše pochopenie priestoru a času základných ekonomických síl.
Spomenutá finálna teória totiž môže presahovať jej pochopenie, teda naše mentálne schopnosti.
Brzdou nášho pochopenia ekonomickej budúcnosti, nazdávam sa, je neznalosť potrebného ekonometrického vyjadrenia, novej časti novej teórie. Hovorí o tom aj Vek turbulencií Greenspana. Vytvárajú to komplexity v ekonomike, o ktorých často písaval doc. V. Choluj. Každý odhad toho, koľko odlišných reťazcov ekonomických udalostí by sa mohlo uskutočniť, rýchlo zabieha do obrovských čísel.
Možno si viem predstaviť prípustnú rozmanitosť ekonomických cieľov, ale reťazec ekonomických udalostí nie. Spletitosť ekonomických vzťahov je veľmi náročná. Veď o nej hovorí časť ekonómie známa ako mikroekonómia. A dobre vieme, že je veľa spojitostí medzi mikroekonómiou a makroekonómiou.
Ekonomický svet každodennej skúsenosti iste žiada „priaznivo vyladené rýchlosti“ ekonomických buniek ekonomiky (podnikov a odvetví).
Záver
Nemôže byť jednoduchý. Možno čitateľ dostal mail a v ňom úvahy p. Smitha. Smith uviedol, že je vhodnejšie pozrieť sa na to, prečo sa Rusko podľa očakávaní nerozpadá, pohľadom na reálne a „hmatateľné“ veci, ktoré krajina stále produkuje. To znamená, pozrieť sa na primárne tovary a priemyselnú výrobu ako sú uhlie, železo, oceľ, motorové vozidlá, ďalej na energie ako sú plyn, ropa, drevo a elektrina a napokon na potraviny ako sú pšenica, kukurica a mäso.
Slovenskí ekonómovia už v rokoch 1965/8 zamietli HDP a skonštruovali mieru stupeň ekonomického rozvoja ako Ivaničovu vzdialenosť práve na báze fyzických ukazovateľov. Potešil ma tento mail:
Jarko,
veď Ty to už od roku 89 do nekonečna vypisuješ, všetkým vládnym nedoukom, ktorí sa tu 32 rokov striedajú.
Doma nikto nie je prorokom!
Musíme mať predovšetkým dobrú buzolu, nie HDP.
Inak budeme kráčať do neistoty a nepríde pokrok a perspektívy ekonómie. Nebolo ekonomický riešením zrušenie cenových kontrolných úradov a ani spoločnosti ako Cargill, Dupont a Monsanto nie sú perspektívou.
Reťazec otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus, ako som v úvahe naznačil, musí pokračovať.
Dnes skryté ekonomické sily formujú ekonomiku.
Aj ekonomika, nielen vesmír, musí mať „vyladených šesť čísel“.
Prof. J. Husár
Bratislava, 9/8/2022
