Šlendriánska stratégia
Pojem som si požičal od autora diela Vzdelaní príbuzní. V SME z 30/9 – 2/10 napísal: „Nezdá sa však, že by slovenská vládna garnitúra chcela v tejto súvislosti čosi zmeniť na svojej šlendriánskej stratégii“.
Napadlo mi, že by som mal čitateľovi pomôcť zorientovať sa v tejto problematike, stratégii. Vedecky sa problémom stratégie venovali dvaja velikáni. J. Nash a J. von Neuman.
O oboch som sa učil, tak aspoň pár slov a týchto velikánoch. John Forbes Nash Jr. bol americký matematik známy svojou prácou v oblasti teórie hier a diferenciálnej geometrie. Jeho sľubne sa rozvíjajúcu kariéru matematika na takmer tridsať rokov skomplikovala vážna choroba, napriek tomu zotrval pri svojej práci.
Budem hovoriť o jeho myšlienkach. John von Neumann bol maďarský matematik židovského pôvodu, ktorý značnou mierou prispel k vedným odborom ako sú kvantová fyzika, funkcionálna analýza, teória množín, ekonomika, informatika, numerická analýza, hydrodynamika, štatistika a mnoho ďalších matematických disciplín. Teda vedeckí velikáni. Čiže žiadne šlendriánstvo ako sa musel vyjadriť náš skvelý vedec.
Za východisko dnešnej úvahy pokladám, povedal by som, bázickú vetu, tvrdenie; ňou je, že stratégia je teória alebo prax riadenia sa súperov pri vykonávaní istých operácií, napr. vojenská stratégia. Stratégia sa uplatňuje v mnohých oboroch ľudskej (ba dokonca i zvieracej) činnosti, napríklad: v ekonómii sa čitateľ iste stretol s pojmom obchodná stratégia. Stratégia sa uplatňuje aj v športe. Je to plán aktivity určený na dosiahnutie dlhodobého alebo vôbec cieľa podniku, či inej činnosti.
Spomenutý J. Nash hovorí:
„Ekonomická súťaž nie konkurencia a tá žiada určitý typ uvažovania, a síce racionálne kalkulovanie výhod a nevýhod založené na určitom vnútornom neodporujúcom si systéme hodnôt (viac je lepšie než menej)“.
Von Neuman sa zameriaval na skupinu, Nash sa zameral na jednotlivca, a tým sa stala jeho teória hier relevantná pre modernú ekonomiku. Prišiel s názorom, že hra by bola vyriešená, keby si každý z hráčov nezávisle zvolil, ako by najlepšie zareagoval na najlepšiu stratégiu svojho protihráča.
Motivácia a chovanie ľudí je väčšinou rovnako tajomné ako matematika sama. Nash tvrdí, že znesiteľný poriadok v spoločnosti je produktom individuálnej racionality a osobného záujmu, nie spoločné dohody na nejakom (!) spoločnom dobre. Jednotlivec má maximalizovať svoje výhody a minimalizovať svoje nevýhody.
J. von Neuman v The Theory of Games and Economic Behaviorzačal ekonomickým pojmom výmeny hovorí:
"Aj napriek tomu dúfame, že sa nám podarí skutočne porozumieť (pochopiť) problému výmeny, keď ho budeme študovať z iného zorného uhla; teda z perspektívy „strategickej hry “.
A celkom konkrétne:
„Základným ekonomickým problémom je problém výmeny medzi 2 a viacerými osobami, medzi monopolmi atď. Ako ho matematicky schématizovať? A tu vzniká teória hier. Výmena mala primitívne formy – aj vo väzniciach. Idea výmeny, ktorá tvorí základ ekonómie, je skoro tak stará ako ľudstvo samé a uzatváranie zmlúv bolo námetom legiend aj kriminálok. Faraóni vymieňali zlato a koče za zbrane a otrokov. Neosobný kapitalistický trh s miliónmi predávajúcich a kupujúcich (ani sa nestretnú) a môžu to byť bohatí jednotlivci či vlády“.
Von Neuman dal úplný matematický opis hier a dokázal fundamentálny výsledok tzv. min-max teorém. Podľa neho je ústredným problémom klasickej ekonómie toto: ako bude absolútne sebecký „homo economicus“ jednať v daných podmienkach?
Von Neuman prišiel s významnou myšlienkou: vzájomná závislosť jednotlivých ekonomických činiteľov. To je aj hlavný znak pri všetkých ekonomických rozhodnutiach. Majú súčasní politici odborné znalosti na vyriešenie naliehavých ekonomických a spoločenských problémov?
Teória hier je správnym nástrojom pre rozvoj teórie ekonomického chovania. Je nevyhnutné poznať toľko, koľko je len možné o chovaní jednotlivcov, a rovnako aj o najjednoduchších formách výmeny. Vidíme, že stratégia je ozaj náročná disciplína. Ich myšlienky neboli šlendriánskou stratégiou.
Nemôžem nespomenúť ešte jedného velikána. Norbert Wiener, vydal dielo Kybernetika a společnost. Jeho otec pôsobil na Harvardovej univerzite, učil slovanské jazyky, a pomohol T. G. Masarykovi skontaktovať sa s vrcholovými americkými politikmi, čím prispel k samostatnosti ČSR. Dielo Wienera bolo rozhodujúcim myšlienkovým impulzom pre mnohých vedcov. Aj jeho dielo si zaslúži obdiv. Naši politici nevedia vzdať obdiv kolegom, brýzgajú na nich.
Záver
Z toho, čo som povedal, verím, že vyplýva: neznalosť iba odsúva riešenie problémov, vrátene tých najpálčivejších. Alebo aj jednoznačnejšie. Správnosť uvažovania zaručuje správnosť záverov.
Do záveru iste patrí aj to, že politika nie je futbalová hra. Naši futbalisti majú fanúšikov, súperovi hráči majú fanúšikov a hlavne, že vyhráme, hoc sa aj naši aj súperovi hráči až zmrzačia. To nie je teória hier, o ktorej píš von Neumann.
Teda teória J. Nasha a von Neumanna hrá úlohu základných tehličiek stratégie spoločnosti, ktorú musia spoločnosti dať politici. Vo vede nezmizne bez stopy žiaden objav, či vynález; v politike zmizli ideáli roku 1989. Aj o tom hovorí dielo Vzdelaní príbuzní.
Musíme sa vzchopiť, máme trpkú skúsenosť zo zažívanej reality, šlendriánskej stratégie. Nové uvažovanie je dnes vážnou úlohou, otázkou, jeho nový typ.
Neviem, či je ním Národný plán obnovy, ktorým Európska komisia podmieňuje vyplácanie prostriedkov z Fondu obnovy štátom, ktoré už z nich splácajú úroky v rámci ročného rozpočtu EÚ.
Je to dobrá stratégia? Dúfam, že nie šlendriánska.
Ľudia chcú byť hrdí na to, ako politici riešia problémy. Za ich zvady sa hanbia.
Prof. J. Husár
Bratislava 1/10/2022
