K používaniu geografického názvoslovia v učebniciach určených pre školy s maďarským vyučovacím jazykom

Stanovisko Panslovanskej únie

z 30. októbra 2008 

k používaniu geografického názvoslovia v učebniciach určených pre školy s maďarským vyučovacím jazykom

Poslanci za Smer-SD spolu s poslancami za KDH pri hlasovaní v pléne NR SR 29. októbra 2008 posunuli do druhého čítania novelu školského zákona, ktorá chce zaviesť označovanie geografických názvov z územia Slovenska v učebniciach určených pre slovenské školy s vyučovacím jazykom maďarským v maďarčine. To, že sa v návrhu sa o maďarčine expresis verbis nehovorí, ale používa sa termín „jazyky národnostných menší“ nie je dôležité, pretože všetkým nám je jasné, že tu v skutočnosti ide len a len o maďarčinu.

V nedávnej minulosti príslušné štátne orgány ignorovali pravidlá používania geografických názvov ustanovené Konferenciou OSN o štandardizácii geografického názvoslovia, a tiež slovenským právnym poriadkom. Bolo to počas šéfovania pána Fronca, ako aj pána Szigetiho na Ministerstve školstva SR. Postoj poslancov za KDH nás preto neprekvapuje. Prekvapuje nás však hlasovanie poslancov za SMER-SD, ktorých stranícky šéf sa niekoľkokrát verejne vyjadril o potrebe zreteľne formulovať a napĺňať slovenský národno-štátny záujem.

Každý zvrchovaný štát, z objektívnych dôvodov, svoj vlastný národno-štátny záujem má a každý zvrchovaný štát si ho chráni. To len Slovensko má byť výnimkou? Aj označovanie geografických objektov z vlastného zvrchovaného územia úradným, či štátnym jazykom je predsa prejavom zvrchovanosti štátu a teda súčasťou jeho národno-štátneho záujmu. Ako sme uviedli už v našom stanovisku k danej téme z 27. októbra 2008, z maďarskej strany existuje tvrdý tlak na požívanie maďarských názvov pre objekty z územia Slovenska, ktoré boli zavádzané najmä po roku 1868 ako dôsledok maďarizačných (Aponyiho) zákonov. Ak by bola predmetná novela školského zákona v NR SR napokon schválená v terajšom znení, išlo by v praxi o zákonom legalizovanú maďarizáciu Slovenska. Slovenská republika by sa takto stala jediným štátom na svete, ktorý by takéto niečo uzákonil. Dodatočné vysvetľovania poslancov za SMER-SD sú len chabými výhovorkami. Ak ide týmto ľuďom skutočne o záujem Slovenska nesmú tlaku maďarskej iredenty ustúpiť. História to zaznamená a národ si to zapamätá.

Panslovanská únia vyzýva stranu SMER-SD, aby si uvedomila svoju politickú zodpovednosť a aby jej poslanci v NR SR problém riešili v záujme Slovenska, na odbornej úrovni a pri rešpektovaní uznesení Konferencií OSN o štandardizácii geografického názvoslovia a tiež pri rešpektovaní noriem slovenského právneho poriadku.

Predsedníctvo PanSÚ

Add a comment
Misia solúnskych bratov a pyxida z Čiernych Kľačian

„Zaradoval sa cisár a velebil boha aj so svojim radcami a poslal ho s mnohými darmi a napísal Rastislavovi takéto písmo: Boh, ktorý prikazuje každému dospieť k poznaniu pravdy.... videl tvoju vieru a horlivosť, učinil aj teraz, za našich čias to, čo odprvu nebývalo, ale iba v prvé roky a zjavil písmená pre jazyk váš, aby ste sa aj vy pripočítali k národom veľkým, ktorí boha slávia rodným jazykom a tak sme ti poslali toho, komu ich zjavil, muža vzácneho a pravoverného, učeného veľmi a filozofa“.

Add a comment

Čítať ďalej...

Budovanie štátu - čas činorodosti

Ako znalec života a tvorby Ernesta Hemingwaya by som začal jeho myšlienkou o tom, prečo miloval obdobie v Paríži v dvadsiatych rokoch 20. storočia.

Add a comment

Čítať ďalej...

Čechoslovakizácia ...

 

– téma dvoch konferencií PanSÚ

My Slováci, priami potomkovia Slovenov, ktorí svojho času slovanizovali strednú Európu, sme prežili viac než 200 ročné vymývanie mozgov v rámci agresívnych asimilačných procesov (najprv maďarizácia, potom čechoslovakizácia). Napriek tomu sme prežili a ukázali sme sa ako životaschopný európsky národ.

Add a comment

Čítať ďalej...

Čechoslovakizmus v dynamike času (1918-1945)

Keď chceme postihnúť fenomén čechoslovakizmu ako ideovej konštrukcie popierajúcej existenciu slovenského národa a snažiacej sa o jeho počeštenie v kľúčových rokoch našej národnej existencie, musíme poznať jeho dynamiku v prvej a druhej Česko-Slovenskej republike, ale aj jeho transformáciu po druhej svetovej vojne, keď sa idea čechoslovakizmu formálne opustila a označila sa za umelú.

Add a comment

Čítať ďalej...

Tatíčkomasarykovský hnojníček

Namiesto úvodu

 

Z Krátkeho slovníka slovenského jazyka

 

4., doplnené a upravené vydanie Bratislava: Veda 2003.)

1. česko-slovenský príd. český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko: dvojjazyčný č.-s. slovník
2. československý príd. hist. český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu čechoslovakizmu) popierajúci národný princíp v slovensko-českom vzťahu, skr. čs.: (jednotný) čs. jazyk, národ.

Add a comment

Čítať ďalej...

K roku Ľudovíta Štúra

Vyhlásenie Panslovanskej únie

k roku Ľudovíta Štúra

Uznesením vlády SR z októbra minulého roka bol tento rok vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra, ktorým si pripomíname 200. výročie narodenia tohto génia nielen slovenského národa, ale aj Európy. Dôležitosť tohto výročia podčiarkuje aj jeho zaradenie do zoznamu výročí Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na roky 2014-15.

Ani občianske združenie Panslovanská únia nemôže ostať stranou tohto výročia a podujatí s ním spojených, pravda podľa svojich možností. Tým viac, že štúrovský odkaz má vo svojom názve a jeho realizáciu v hlavnej náplni svojej činnosti. Konkrétnejšie, sú to: všeslovanská vzájomnosť, zmierenie medzi slovanskými národmi, miesto Slovanov v spoločnej Európe a rovnoprávne postavenie v nej.

Štúrov odkaz je dnes aktuálny ako nikdy predtým. Nová železná opona tento raz rozdeľuje slovanské národy, ba dokonca rinčia zbrane na hraniciach medzi nimi. Súčasný neutešený stav slovanstva žiaľ, nielenže zatieňuje toto významné výročie, ale navyše pripomína nejednotu a roztržky medzi Slovanmi v 19. storočí , ktorých svedkom bol samotný Štúr práve v čase, keď písal svoje geopolitické a filozoficko-historické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré je aj jedným z hlavných zdrojov inšpirácie nášho združenia. Treba si vari znova zopakovať nezvládnutú lekciu z dejín?

V týchto znova ťažkých časoch sa inšpirujme tiež Štúrovou odvahou – bol to, čo je zriedkavý jav, nielen muž reflexie, ale aj muž činu – a pridajme sa aj k tým, ktorí politickú reprezentáciu i všetkých obyvateľov Slovenska vyzývajú k zastaveniu bratovražedných bojov na východnej Ukrajine (kým je ešte čas) a k obnoveniu mieru v Európe i vo svete. V tejto súvislosti je namieste pripomenúť Štúrove slová, ktorými sa končí citované dielo a ktoré on sám označil ako posolstvo: „Aj keby sa zdalo, že ľudstvo upadáva, nemôže sa na dlhý čas samo sebe spreneveriť a vzdať sa svojej podstaty, predovšetkým pri dnešnom neobyčajnom pokroku. Napreduje stále ďalej a nik nemôže povedať dopredu, kam dospeje. No zhoršenie môže byť len dočasné. Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s božou pomocou odvahy k činom ! Prázdna je národná samoľúbosť , ktorá v sebe neskrýva nič hlbšie. Ide napokon o ľudstvo, ktorého členmi sme spolu s ostatnými národmi.“

V 17.- 18. storočí sa do povedomia Slovákov vracajú názvy ako Panónia či „Veľká Morava“, aj keď k tomuto poslednému môžeme mať výhrady, lebo v samotnej českej terminológii prežil názov Moravské Slovensko, ktorý predsa nespadol z neba. Toto nové hľadanie identity vyústilo v Štúrových časoch do pomenovania Slovenské okolie. Poznané dejiny sú nielen výrazom identity, ale aj zdrojom hrdosti.

Záverom preto ešte odcitujme slová z Úvodu práce Slovenský juh v stredoveku z pera dôstojného pokračovateľa Ľudovíta Štúra, jazykovedca a historika, Jána Stanislava: „Výsledkom nášho štúdia je poznanie, že Slováci boli kedysi veľký národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny. Dnešné Slovensko je už len maličkým úlomkom starého Slovenska. Dnešný slovenský národ je len zvyškom veľkého národa. Usudzujúc podľa rozsahu územia , ktoré obýval, a podľa veľkého počtu osídlených lokalít, môžeme povedať, že to bol v IX.-X. stor. jeden z najväčších slovanských národov. Kultúrna práca, vtedy na Slovensku vykonaná, je teda úmerná počtu a sile tohto starého nášho národa.“

V Bratislave16. marca 2015

Predsedníctvo Panslovanskej únie

Add a comment
K dianiu na Ukrajine

Vyhlásenie Panslovanskej únie

k dianiu na Ukrajine

Na Ukrajine sa presadzujú cudzie záujmy na úkor záujmov ukrajinských. Západom vycvičení a financovaní „revolucionári“ zvrhli legitímne zvoleného prezidenta a legitímnu vládu v Kyjeve a dosadili k moci „proeurópske“ bábky.

Add a comment

Čítať ďalej...

K 15 výročiu začiatku bombardovania Juhoslávie

Vyhlásenie Panslovanskej únie

k 15 výročiu začiatku bombardovania Juhoslávie

V týchto dňoch si pripomíname 15. výročie začiatku bombardovania bývalej Juhoslávie lietadlami NATO. Juhoslávia sa stala po 2. sv. vojne krajinou de facto nezávislou od oboch strán vtedajšieho bipolárneho sveta. Tito odmietal urobiť zo svojej krajiny sovietsku kolóniu podľa Stalinových predstáv a Juhoslávia sa preto stala akýmsi mostom medzi východom a západom. Zuby si však na toto územie brúsil nielen bývalý Sovietsky zväz, ale aj USA.

Dôvod pre vznik neskoršieho konfliktu nechtiac vytvoril J. B. Tito poskytnutím širokej kultúrnej a politickej autonómie pre Albáncov na území Srbska odôvodňujúc to záujmami „mierového spolužitia“ juhoslovanských národov. Albánska samospráva v Kosove postupne získavala kompetencie približujúce sa kompetenciám samostatného štátu. Postupne si, okrem vlastnej Prištinskej univerzity, vytvorila paralelné mocenské štruktúry. Situáciu v prospech Albáncov rýchlo menil aj ich populačný rast. Ich počet sa v roku 1991 oproti 19. storočiu takmer zdesaťnásobil. Srbské obyvateľstvo v Kosove sa postupne stalo utláčanou menšinou vo vlastnom štáte a neznalosť albánskeho jazyka im prakticky znemožňovala uplatniť a dorozumieť sa. V 70. a 80. rokoch minulého storočia sa začala masová migrácia Srbov z Kosova pretože teror, akému v podobe znásilnení a ničenia domov či kostolov, čelili bol neúnosný. Krvavé vyhrotenie vzťahov však malo základy aj v túžbach po veľkom Albánsku, čo viedlo k začatiu teroristických útokov separatistov a od roku 1993 aj členov Kosovskej oslobodzovacej armády v Srbsku (UCK), ktorú USA vtedy zaradili na zoznam teroristických organizácií. V tomto období boli už mnohé mestá v Kosove bez jediného Srba. Albánci zakladali jednu albánsku dedinu za druhou, stavali mešity, Kosovo sa čoraz viac stávalo albánskym teritóriom a osud Srbov bol už spečatený. Po roku 1987 keď sa predsedom Zväzu komunistov Srbska a neskôr aj prezidentom stal Slobodan Miloševič albánsky problém začala ústredná vláda riešiť. Po tom čo Miloševič ubezpečil Srbov známou vetou „Nikto vás biť nebude“ bol založený Výbor na ochranu kosovských Srbov a Čiernohorcov a do oblasti bolo vyslaných 3 000 príslušníkov polície.

Ozbrojenou päsťou kosovských Albáncov bola UCK (Ushtria Clirimtare e Kosoves), ktorú založili s pomocou CIA na konci roku 1997. Velitelia tejto teroristickej organizácie boli v niektorých prípadoch cvičení americkou spoločnosťou MPRI či firmou DynCorp pričom vojenský výcvik prebiehal v Turecku a Albánsku aj pod záštitou britskej tajnej služby MI6. Mnoho zbraní americkej a izraelskej výroby bolo teroristom dodaných cez susedné štáty. Táto masívna finančná a materiálna podpora mala za následok niekoľkonásobné vystupňovanie teroristických činov páchaných na kosovských Srboch. Vo východnom Kosove zriadila UCK zajatecký tábor kde väznila Srbov, ale aj Albáncov obvinených zo spolupráce so Srbmi. Srbi, ktorí skončili v týchto táboroch sa už pravdepodobne domov nevrátili a možno predpokladať, že sa stali obeťami, ktorých orgány sa stali (aj podľa Carly del Ponteovej) zdrojom finančných príjmov albánskych teroristov. Dňa 27 mája 1998 sa predstaviteľ Albáncov Ibrahim Rugova stretol s Clintonom, ktorého žiadal o vojenský zásah proti Srbsku: „NATO by malo podniknúť všetky možné kroky k tomu, aby ochránilo obyvateľstvo Kosova“ povedal. Udalosti nabrali rýchly spád a pomohla tomu aj ministerka zahraničných vecí USA Albrightová, ktorá povedala, že: „v prípade, že brutálna kampaň v Kosove bude pokračovať, bude proti Srbsku podniknutý tvrdý postup“. Madeline Albrightová neskôr prezývaná ako krvavá Madeline bola zároveň tou, ktorá napísala prezidentovi Clintonovi dopis žiadajúc v ňom o „plošné bombardovanie Srbska“.

Po masívnej celosvetovej mediálnej kampani na prelome rokov 1998-1999 bola zneužitá

udalosť, označená novinármi ako Masaker v Račaku. Dňa 10 januára 1999 zabili Albánci v rámci série teroristických útokov voči majoritnému obyvateľstvu v tejto dedine ďalšieho zo srbských policajtov. O 5 dní neskôr boli, ako reakcia, do tejto oblasti vyslané obrnené transportéry srbských síl, ktoré boli okamžite, po tom ako dorazili, napadnuté. Po zneškodnení všetkých teroristov, ktorí tam ostali ležať mŕtvi, policajti Račak opustili, no Albánci naaranžovali mŕtve telá vedľa seba, akoby sa jednalo o masovú popravu. Keď na miesto prišli západní novinári, urobili z nájdených mŕtvol dôkaz srbskej brutality. Račak bol jediným „vojnovým zločinom“, z ktorého boli Srbi v Kosove pred útokom NATO obvinení. Pravda však vyšla najavo až pri súdnom procese so Slobodanom Miloševičom v Haagu kde bývalý riaditeľ Ústavu súdneho lekárstva profesor Dobricanin prehlásil, že guľky narazili do tiel z rôznych smerov. Bola ďalej dokázaná prítomnosť strelného prachu na rukách mŕtvych, teda dôkaz, že sami strieľali a dokázaná bola aj skutočnosť, že telá boli oblečené do hrubého oblečenia, kožených topánok a opaskov vojenského štýlu.

„Dôkazy“ o údajnej srbskej brutalite boli na svete a v reakcii na údajný teror páchaný Srbmi na Albáncoch sa v dňoch 6 až 16 februára vo francúzskom Rambouilet konala konferencia za účasti Srbskej a Kosovskej strany. M. Albrightová tu predniesla návrh, v ktorom sa požaduje rozmiestnenie jednotiek NATO v Juhoslávii a uskutočnenie referenda o odtrhnutí Kosova. Albrightová ubezpečila Kosovčanov, že „ak poviete áno a Srbi nie, NATO zasiahne a bude pokračovať v úderoch, kým srbské sily neodídu“. V článku VIII spomínaného návrhu stálo, že Srbi by svojím ÁNO dali povolenie na rozmiestnenie vojenskej techniky po celom území Srbska. Žiadny zo srbských politikov neakceptoval dohodu, ktorá by fakticky znamenala koniec suverenity a premenu svojej krajiny na protektorát. Lord Gilbert neskôr pripustil, že nesplniteľné podmienky boli navrhnuté so zámerom vyvolať odmietnutie Belehradu.

Na základe uvedených skutočností NATO spustilo bombardovanie Juhoslácie, ktoré nejaký chorý mozog nazval „humanitárnym“ bombardovaním.

Na ilustráciu postupu USA uvádzame tri citáty amerických politikov:

  1. „Spojené štáty americké a Kosovská oslobodenecká armáda zastávajú rovnaké ľudské hodnoty a princípy. (...) Bojovať za UCK znamená bojovať za ľudské práva a americké hodnoty“ vyhlásil vtedajší kandidát na amerického viceprezidenta, Lieberman.
  2. „Budeme obchodovať s každým, či chce alebo nechce. Kto nám nehodlá otvoriť svoje trhy, tomu vyrazíme dvere“ povedal svojho času Woodrow Wilson, prezident USA.
  3. „Zatelefonovala som Robinovi Cookovi, ktorý mi povedal, že podľa jeho právnikov by k akejkoľvek akcii NATO bolo treba mandát BR OSN. Odporučila som mu, aby si zohnal iných právnikov“ povedala bývalá ministerka zahraničných vecí USA, Madeline Albrightová.

Nemôžeme si ale nepripomenúť ani slovenskú spoluzodpovednosť za toto „humanitárne“ bombardovanie. Panslovanská únia je zhnusená postojom vtedajšej slovenskej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom, ktorá povolila prelety vojenských lietadiel NATO, pri bombardovaní Juhoslávie, ponad slovenské územie. Pripomíname, že členovia vtedajšej slovenskej vlády sa porušením vtedy platného zákona na ochranu mieru dopustili zločinu proti mieru a sú stále trestne zodpovední – zločiny proti mieru nepodliehajú premlčaniu.

V Bratislave pondelok, 24. marca 2014

Predsedníctvo Panslovanskej únie

Add a comment
K 11 ročnému výročiu začiatku bombardovania bývalej Juhoslávie

Vyhlásenie Panslovanskej únie

z 25. marca 2011

k 11 ročnému výročiu začiatku bombardovania bývalej Juhoslávie

Počas týchto dní si pripomíname smutné 11. ročné výročie bombardovaniu bývalej Juhoslávie lietadlami NATO.

Add a comment

Čítať ďalej...

K vyhláseniu maďarského prezidenta Lászlóa Solyóma pri jeho návšteve Vojvodiny

Vyhlásenie Panslovanskej únie

zo 16. marca 2010

k vyhláseniu maďarského prezidenta Lászlóa Solyóma pri jeho návšteve Vojvodiny

Maďarský prezident László Solyóm pri príležitosti svojej návštevy v srbskej Vojvodine, 13. marca tohto roku vyhlásil, že Maďari v Srbsku, na Ukrajine, v Rumunsku a na Slovensku, by sa mali učiť štátny jazyk, ako cudzí jazyk.

Add a comment

Čítať ďalej...

K zámeru na umiestnenie sochy T. G. Masaryka pred budovu Slovenského národného múzea v Bratislave

Stanovisko

Panslovanskej únie

z 23. januára 2010,

k zámeru na umiestnenie sochy T. G. Masaryka pred budovu Slovenského národného múzea v Bratislave

V ostatnom čase slovenskú, no najmä bratislavskú kultúrnu i pamiatkársku verejnosť zaujalo úsilie bratislavskej radnice postaviť pred budovu Slovenského národného múzea na dunajskom nábreží, sochu T. G. Masaryka.

Add a comment

Čítať ďalej...

K oprávneným obavám zo zneužitia Lisabonskej zmluvy

Vyhlásenie Panslovanskej únie

z 20. októbra 2009

k oprávneným obavám zo zneužitia Lisabonskej zmluvy

Vývoj v Európskej únii nezadržateľne postupuje od integrácie k transformácii na štátny útvar.

Add a comment

Čítať ďalej...

K opakovanému porušovaniu ľudských práv asociálmi

Vyhlásenie

Panslovanskej únie

z 10. augusta 2009

k opakovanému porušovaniu ľudských práv asociálmi

V ostatnom čase sme svedkami neuveriteľných útokov asociálov na základné ľudské práva slušných ľudí, pričom ohrozené sú najmä právo na život a z neho vyplývajúce právo na zdravie a tiež právo na pokojné užívanie majetku.

Add a comment

Čítať ďalej...

K prvému výročiu odtrhnutia Kosova od Srbska

Vyhlásenie Panslovanskej únie

zo 06. februára 2009, 

k prvému výročiu odtrhnutia Kosova od Srbska

Takzvaný Kosovský parlament 17. februára 2008 jednostranne vyhlásil nezávislosť „Kosovskej republiky“.

Add a comment

Čítať ďalej...

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


najnovšie v poradí

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Zlorečitelia

Osemnásteho apríla 2016 spustil slovenský mediálny mainstream, na čele s denníkom SME bezprecedentný a chrapúnsky útok na viaceré alternatívne média.

Zrušenie prezidentskej amnestie?

Fiat Justitia pereat mundus
(Nech je Spravodlivosť hoci by aj zahynul svet)

Fronty sa vyostrujú

Prezidentské voľby prebehli. Vyhrala Zuzana Čaputová a je to výhra liberálneho a proamerického tábora. Liberálny tábor sa cíti v nástupe a dôsledky nenechávajú na seba čakať.

Z osudov slovenských geografických názvov (5)

O geografických názvoch z osobného mena Mojtech

V mnohých kultúrach vrátane našej kultúry v strednej Európe pomenovania osôb v svojej pôvodnej podobe v staroveku i v počiatkoch stredoveku boli prehlásením alebo želaním vyjadrujúcim vlastnosti nositeľa mena.

 
Odber noviniek na stránke