Udalosti z Černovej sa pripomínajú ako pamätný deň SR

Od tragických udalostí z Černovej uplynie vo štvrtok 115 rokov. Poslanci Národnej rady (NR) SR Zákonom o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993 rozhodli, že sa tieto udalosti pripomínajú ako pamätný deň SR – Deň černovskej tragédie.

V Černovej, ktorá je v súčasnosti súčasťou Ružomberka, sa 27. októbra 1907 obyvatelia obce vzbúrili proti tomu, aby ich novopostavený kostol vysvätil iný kňaz ako Andrej Hlinka. Proti nesúhlasu Černovčanov sa úradmi nariadená vysviacka katolíckeho kostola skončila napokon krviprelievaním. Brutálny zásah žandárov vyvolal ostré reakcie aj za hranicami vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

Kostol si obyvatelia Černovej postavili za pomoci peňažných zbierok. Na jeho vybudovanie prispel veľkou mierou z vlastných prostriedkov aj rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka (1864 – 1938). Základný kameň stavby posvätili 20. apríla 1906 a už na jeseň 1907 čakal na vysviacku dokončený kostol.

Pomník v ČernovejČernovčania chceli, aby ho vysvätil Andrej Hlinka. Toho však v tom období spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Černovskí veriaci chceli s vysviackou počkať, pokiaľ sa situácia okolo Hlinku nevyrieši.

Cirkevná vrchnosť však rozhodla, že kostol má vysvätiť dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Dedinčania sa proti rozhodnutiu vzbúrili a došlo ku konfliktu medzi obyvateľmi obce a žandármi. Streľba žandárov do protestujúceho davu si vyžiadala 15 obetí, 12 ľudí bolo ťažko zranených a desiatky utrpeli ľahšie zranenia. V súdnom procese v marci 1908 odsúdili z organizovania nepokojov 40 mužov a žien na súhrnný trest 37 rokov väzenia.

Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napríklad nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson či ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj.

Černovský kostol napokon posvätil Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.

Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia tragických udalostí.

Slovenská pošta vydala 27. októbra 2007 pri príležitosti 100. výročia černovskej tragédie známku zobrazujúcu portrét britského novinára Roberta Setona-Watsona a ružu, symbol mesta Ružomberok. Prvú známku Černová 1907 vydala Slovenská pošta v roku 1997.



zdroj: https://www.hlavnespravy.sk/udalosti-z-cernovej-sa-pripominaju-ako-pamatny-den-sr-den-cernovskej-tragedie/2953620





COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Policajná správa vrchného komisára zo silvestrovskej noci v Kolíne nad Rýnom

Denník „die Welt“ dostal tento protokol k dispozícii a podrobne zdokumentoval jeho správu. Nasleduje doslovné znenie „správy o skúsenostiach zo zásahu“ (Einsatzerfahrungsbericht) spísanej jedným z vrchných komisárov policajného zásahu z noci zo Silvestra na nový rok na hlavnej železničnej stanici v Kolíne nad Rýnom. Začiernené sú výlučne iba mená (v texte kurzívou):

Musíme pretvoriť, prebudovať EÚ

Píše o tom veľa diel, napr. C. Alcidi Redesigning European Monetary Union governance in light of the eurozone crisis. Prečo musíme prebudovať EÚ?  Musíme napraviť predchádzajúce zlé rozhodnutia, a to v duchu hlbokých poznatkov ekonomickej vedy

K uzákoneniu priority geografických názvov z územia Slovenskej republiky v maďarčine

Stanovisko Panslovanskej únie

z 3. decembra 2008, 

k uzákoneniu priority geografických názvov z územia Slovenskej republiky v maďarčine

Dnes, t.j. 3. decembra 2008 uzákonil slovenský parlament prioritu geografických názvov z územia Slovenskej republiky v maďarčine. V Protektoráte Čechy a Morava platilo svojho času pravidlo, že úradné texty sa uverejňovali najprv v panskom jazyku (v nemčine) a až na druhom mieste v jazyku vazalov (v češtine), nič nám to nepripomína? Nech nás nemýli, že zákon expresis verbis o maďarčine nehovorí. Je predsa úplne jasné, že v skutočnosti ide len a len o maďarčinu, iné národnostné menšiny žijúce na Slovensku takéto požiadavky nemajú. Ignorovaním ústavného práva, odborných argumentov a odporúčaní odborných orgánov OSN boli takto na Slovensku ešte viac otvorené dvere plazivej maďarizácii.

Slovenské originálne záujmy nemusia byť vždy v súlade s tým, čo si želá zahraničie. Skutoční vlastenci musia mať túto skutočnosť na pamäti a podľa toho konať. Nevieme či sú podaktorí súčasní slovenskí politici hlúpi alebo im niekto za to platí a nevieme, ktorá z týchto možností je pre Slovensko horšia. Vieme len to, že nedôslednosť pri formulovaní a obhajobe slovenského národnoštátneho záujmu a ustupovanie tlaku zo zahraničia môžu mať pre Slovensko osudové následky.

Mníchovanstvo existuje aj na Slovensku. Najprv schválili Lisabonskú zmluvu, ktorá po nadobudnutí účinnosti, umožní otvorenie benešových dekrétov (nedivíme sa teda ústretovosti SMK pri jej schvaľovaní) a teraz uzákonili prioritu maďarčiny na území zvrchovaného Slovenska. Nech nás nemýli ani to, že má ísť len o akési „vžité a zaužívané“ geografické názvy v maďarčine a netešme sa, ako šalamúnsky to náš parlament vyriešil. Ako si budeme vykladať výraz „vžité a zaužívané názvy“? Domnievame sa, že je dôvodné predpokladať, že maďarská iredenta bude zvyšovať tlak a postupne bude zvyšovať počet „vžitých a zaužívaných názvov“, a to až dovtedy, kým nebudú pomaďarčené všetky geografické názvy z územia Slovenska. Na to sa môžeme spoľahnúť, v tejto oblasti SMK funguje ako kvalitné švajčiarske hodiny.

Panslovanská únia je rozhorčená nezodpovedným hlasovaním slovenských poslancov a vyzýva prezidenta Slovenskej republiky, aby predmetnú novelu školského zákona nepodpísal a vrátil ho parlamentu na nové prerokovanie.

Predsedníctvo PanSÚ