174. výročie vzniku SNR

19. september patrí medzi pamätné dni Slovenskej republiky.

NR SR vyhlásila zákonom č. 241 z roku 1993 Deň vzniku Slovenskej národnej rady (SNR) za pamätný deň SR.
SNR zasadala po prvý raz v dome Anny Koléniovej v centre Myjavy, v dome, ktorý slúžil ako hlavný stan dobrovoľníkov počas ozbrojených konfliktov s maďarskými gardami, 19. septembra 1848. Od tohto dátumu uplynie dnes (19. septembra) 174 rokov.

Dejiny slovenského parlamentarizmu úzko súvisia so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli revolučného roka 1848 začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy.

Centrom národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. Verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená.


Povstalci sa presúvajú



Prvá SNR oficiálne vznikla 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru a Františka Zacha, náčelníka štábu.

SNR sa stala prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, ktorý sa postavil na čelo ozbrojeného odporu proti maďarskej nadvláde a bojoval za národné požiadavky Slovákov. Slovenskú národnú radu možno považovať aj za prvú slovenskú vládu. Jej programové ciele boli sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.

Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.

Na verejnom zhromaždení v Myjave vypovedala 19. septembra 1848 SNR poslušnosť maďarskej vláde i jej miestnym vrchnostiam a slovenský ľud vyzvala na celonárodné povstanie.

Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky. Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 však prinútili jednotky uhorskej domobrany a cisárskych vojsk povstalecké jednotky ustúpiť.

Hoci sa vytýčené ciele nepodarilo naplniť – odpor povstalcov bol potlačený a SNR na jeseň 1849 zanikla, napriek tomu sa tieto udalosti stali trvalou inšpiráciou boja Slovákov za národné oslobodenie.



zdroj: https://www.hlavnespravy.sk/pripominame-si-pamatny-den-174-vyrocie-vzniku-snr/2926774





COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Slovenský národný pochod: Dukla – Banská Bystrica – Devín

Hoci sa národniari začínajú spájať, a úlohu lídra sa snaží prevziať tá alebo iná skupina proslovensky a proslovansky naladených občanov, široká národniarska koalícia je ešte v nedohľadne.

Slováci spustili petíciu na podporu ministerky kultúry Laššákovej: Súhlasíme s jej rozhodnutím stopnúť dotácie pre LGBTI

Aj keď po stopnutí peňazí daňových poplatníkov pre LGBTI podujatia sa spustila hystéria zo strany mimovládok, liberálnych médií a rôznych slniečok, drvivá väčšina ľudí na Slovensku podporuje tento krok ministerky Ľubici Laššákovej. Vidíme to na sociálnych sieťach a ľudia tiež spustili petíciu na jej podporu.

Máme čo oslavovať?

Teraz, v roku 2018 uplynie 100 rokov od prijatia zákona č. 11/1918 Zb. o zriadení samostatného štátu československého. Čechoslovakistická propaganda tvrdí, že 28.10.1918 vznikol štát dvoch bratských národov a dokonca, že Slováci sa vtedy po prvý raz prejavili ako štátotvorný národ.

Dnešný Veľký piatok, druhý deň Veľkonočného trojdnia, je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista

V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha.