Na počiatku bolo písmo

Písmo. Fenomén bez ktorého by nebol  možný  vývoj súčasnej ľudskej civilizácie.

Písomné sústavy sa vyvíjali od  počiatkov ľudskej histórie, od jednoduchých znakov po zložité grafématické  vyjadrenia  ľudskej  činnosti a duchovného  poznania. Jeho podstata spočíva  v zaznamenávaní  ľudskej reči, komunikácii, ukladaní vedomostí, predávaní znalostí, údajov, technických poznatkov, popisu dejov, pocitov, myšlienok a  psychických procesov.   Kde a kedy  začali vznikať základy prvej písomnej sústavy? Kto bol prvým nositeľom písomnej gramotnosti? Predkovia ktorých kmeňov boli jej aktérmi?  Zdalo by sa, že táto otázka je dávno zodpovedaná. Históriografia totiž pozná okrídlenú vetu: Na počiatku bol Sumer.  Sumer, ako kolíska ľudskej civilizácie, Sumer ako nositeľ prvej písomnej gramotnosti. Ale !
Na počiatku vekov, na počiatku našej súčasnej civilizácie, keď doznievala doba ľadová, keď  z vrcholov karpatských a alpských horských sústav  mizol   kontinentálny ľadovec  a nastávalo klimatické optimum, vzniká v povodí najväčšej európskej rieky  impozantný rozvoj dunajských kultúr. Na území dnešného Srbska  vniká osem tisíc rokov pred Kristom kultúra nazvaná podľa neďalekej osady, Lepenski Vir. Kultúra, ktorá vytvorila jednoduché znaky, základ hieroglifického písma. V čase vrcholiaceho klimatického optima,  šesť tisíc  rokov pred Kristom, vniká neďaleko lokality Lepenski Vir  vyspelejšia kultúra nazvaná podľa blízkej osady, Vinčanská kultúra. Bola to  neolitická kultúra  s vyspelým poľnohospodárstvom, remeslami a zvládla už i technológiu medenej  industrie ako prvej na svete v časovom horizonte  staršom ako uvádza súčasná  historiografia.  Svetový unikát  tejto kultúry  spočíva v nálezoch znakov, ktoré vytvorili základ pre všetky dnešné abecedné systémy  i abecedné systémy už zaniknutých civilizácií. Boli to znaky prvého písma na svete. Legendárne dunajské  scriptum. Množstvo lokalít s horizontom vinčanskej kultúry  na Balkáne, Grécku, Ukrajine, Moldávii, Slovensku, Slovinsku, Rakúsku a Maďarsku tvoria ohraničenie Dunajskej civilizácie.  

V Rumunskej lokalite Tartária, neďaleko osady Turdas, v horizonte Vinča sa našli hlinené tabuľky zo  znakmi pripomínajúcimi piktografické  sumerské písmo, predchodcu  klinového písma. Zo   srbskej lokality Supka pochádza fragment sošky so znakmi takmer  identickými s latinkou. Na Slovensku sa našli fragmenty nástrojov zo znakmi   dunajského skriptu v lokalite Veľká Lomnica, poloha Burchbrich a v lokalite Stráňavy. Dnes je v priestore pradávnej dunajskej civilizácie  známych 880 lokalít dunajského skriptu s vyše 4400 znakmi. Avšak, aké etnikum bolo nositeľom tejto prvej písomnej gramotnosti na svete? Kto bol tvorcom tejto prvej známej európskej civilizácie. Výsledky archeologických, antropologických, grafématických a genetických datovaní  ukazujú na protoslovanskú  entitu.

Obyvatelia priestoru dunajskej civilizácie boli  nositeľmi rovnakej genetickej skupiny  ako nespočetné generácie ich potomkov obývajúce tieto priestory Európy kontinuálne osemtisíc rokov. A táto  genetická skupina charakterizuje Slovanov. Teda, na počiatku nebol Sumer. Na počiatku bola Vinča. Prečo s touto hypotézou  oficiálna historiografia nepracuje? Nuž, narušilo by to  jedinú a starostlivo stráženú „nespochybniteľnú“ dejinnú „pravdu.“ Umelo vykonštruovaný dejinný príbeh o Slovanoch,  ako o párioch Európy, ktorí boli vždy závislí na vzdelanejších,  vyspelejších a údajne „ historických“ národoch, Keltov a Germánov, a ktorí prišli do Európy v čase  doznievania antickej civilizácie. Obrovský podvod spáchaný na Slovanoch  západoeurópskym a vatikánskym výkladom dejín bol dokončený  nemeckými filozófmi 19. storočia, ktorí všetky kmene spomínané antickými  autormi na našom území  vyhlásili za germánske. V mene pangermánskej teórie výkladu dejín Európy sfalšovali  dejiny Slovanov.  Ak  nositelia vinčanskej kultúry neboli Slovania, kto to teda bol? Odpoveď vraj poznáme. Predsa niektorí z historických národov. Litovská   historička Gimbutusová  a americký jazykovedec Griffin, ktorí na lokalite Vinča pracovali v minulosti, považujú za  nositeľov tejto kultúry...“tajomný  národ prakeltov“...  Ak nie sme schopný dokázať autochtónnosť  Slovanov na území Európy, ako  dokážeme autochtónnosť Keltov a Germánov?   Kto boli Kelti?  Podľa Dr. Jamesa, (Britské múzeum) „...navzdory lesku  zlatých šperkov a bronzovej výzbroje stále viac  archeológov dochádza k záveru, že starobylí Kelti ako sú obvykle chápaní vlastne nikdy neexistovali...“.
 
To čo poznáme sú skôr dohady,  ako konštrukt  zápisov antických autorov a archeologických nálezov. Žiadne keltské písomné pamiatky , čo by dokazovali  ich národnú a kultúrnu  identitu neexistujú. Ich pôvod nie je známy. Existuje  len domienka, že sú  jedným  z mnohých kmeňov kultúry popolnicových polí  Karpatskej kotliny.  Okolo roku 700 p.n.l. sa do Karpatskej kotliny  dostávajú skýtske kmene  a splývajú s ľudom popolnicových polí. To, čo dnes považujeme za keltské, remeselné zlaté a bronzové  výrobky , zvieracie figúrky, zložité ornamenty, oblečenie s pestrými vzormi, účesy, spôsob života, je v skutočnosti dedičstvo po slovanských Skýtoch. Splynutie ľudu popolnicových polí a skýtskej  mocenskej elity predznamenalo vznik keltského etnika a epochy halštatu.  A kto boli Germáni?  V tom nemali jasno ani antickí autori. Nevieme kde sú ich pôvodné sídla. Údajne v Škandinávii, odkiaľ sa rozšírili do Európy. Ale do Škandinávie sa dostali z juhu v dobe halštatu. Haploskupina charakteristická pre Germánov sa v Škandinávii nachádza len  na Jutskom polostrove a juhu Nórska. Inak v Škandinávii prevláda nordická a slovanská haploskupina. Kelti aj Germáni používali rúnové písmo, toto písmo je identické so znakmi vinčanského písma.  V druhom tisícročí pred n.l. migrujú kmene z oblasti  dunajských kultúr do Škandinávie a zanechávajú tam písmo, ktoré poznáme ako vikinkské rúny, písmo kultúry vinča. Na začiatku nášho letopočtu sa vracajú do oblasti Karpát pod menom Vandali/Veneti. V Škandinávii a na Islande zanechávajú výraznú genetickú stopu. Kmeň Áriov migruje v treťom tisícročí p.n.l. na Kaukaz,  prekonáva  priesmyk Hindukúšu a usádza sa v povodí rieky Indus. Nastáva rozmach kultúry Harapa a Mohendžodáro. Vniká arijsko-indická kultúra a písmo sanskrt   V ruinách týchto miest sa našli pečate harapských rodov ktorých znaky sú identické zo znakmi  písma z lokality Tartária z obdobia vinčanskej kultúry. Odtiaľ sa  rozšírilo do Sumeru ako piktografické písmo. V mladšej dobe bronzovej  prichádza veľké sťahovanie národov, spôsobené klimatickými podmienkami, z karpatskej  oblasti   na juh do Grécka, Levantu ,na Cyprus ,Krétu a do Egypta, kde ich pod menom morské národy porazil  Ramzes III. Ovplyvnili jazyk Kánaánu  a aramejčinu, ovplyvnili vznik semitského písma, podnietili vznik Fénicie. Archaické písmo Grékov, fénické písmo a písmo Etruskov na Apeninskom polostrove sú  písma úplne identické z písmom dunajskej kultúry Vinča ,ktoré sa rozšírili  do stredomoria v prvej vlne sťahovania národov.

 Podobne, lineárne písmo minojskej civilizácie má pôvod vo vinčanskom písme. Talianský historik Ticijano označuje minojskú kultúru ako  slovanskú. Písmo dunajskej civilizácie šírili Európou i Kelti , Germáni a Vikingovia  ako rúnové písmo. Caesar vo svojich zápiskoch  o vojne galskej píše o Venetoch a, „... Galovia píšu po grécky...“ (venedské písmo). Etruské písmo, cez vyspelú etruskú kultúru  silne  ovplyvnilo i vývoj latinského písma.  
Na našom území  máme viacero lokalít zo staroslovanským  rúnovým písmom, (Velestúr, zápis na hrade Lietava,  mílnik  Prečín, mílnik  Rakovka, Oltár kameň, Smrečín a iné)   ale i  pôvodné znaky vinčanského písma  na kamených  stélach  holíčskeho  rondelu. V období  staroslovenskej Svätoplukovej Ríše   sa na našom území používa hlaholika, ktorá nie je novou abecedou, ale vznikla  zo znakov vinčanského písma, ešte pred príchodom misie na naše územie. Hlaholika  podnietila vznik cyriliky a azbuky. Srb, profesor Pesič, ktorý celý svoj život zasvätil výskumu vinčanskej  lokality a zoradil znaky písma do systému,  upozornil na dvadsať dva znakov v srbskej cyrilike, ktoré sú identické zo znakmi kultúry Vinča. Vývoj abecedných systémov v Európe  má teda jeden spoločný základ, ktorý vznikol v jej srdci  na počiatku histórie.  Naďalej však píšeme a v školách učíme, že etruské písmo vzniklo z gréckeho, grécke s fénického, rúny proste priniesli Germáni a Slovania prišli do Európy v piatom storočí.   
Vývoj písma na európskom kontinente, Ázii, Indii, Afrike, by nebol úplny bez nenapodobiteľného  vkladu Slovanov do európskej gramotnosti.
V roku 2008 sa konala v Sankt Peterburgu  historicky prvá vedecká konferencia historikov archeológov, lingvistov, a etnografov  zo slovanských krajín a Talianska  pod  názvom: „Predcyrilovská  slovanská písomnosť a predkresťanská slovanská kultúra“     
Účastníci konferencie konštatovali, že na základe lingvistických a archeologických výskumov a solídnych analýz gréckych, židovských, egyptských a rímskych textov vyplýva, že slovanská písomnosť a kultúra   zanechala svoje stopy v Európe, Ázii a Afrike.
 
 Prijali ako orientačné určenie začiatku slovanského písma grafémické zápisy lokality Lepenský Vir z ôsmeho tisícročia p.n.l. a pokročilejšiu etapu kultúry Vinča zo šiesteho tisícročia p.n.l.
Je to výzva pre našich historikov, nájsť silu a odvahu na kritické posúdenie oficiálnej histórie Slovenov.


Jozef Janták   






 
      
   
 
 

• Predch.
• Nasl.