Maďarizácia, čiže veľkovýroba maďarského štatistického národa v Uhorsku

V sobotu 15. mája 2010 sa v Bratislave uskutočnila konferencia Panslovanskej únie s témou Slováci a ich národné bytie v Európe (Maďarizácia).

 

Podľa úvodných slov predsedu Panslovanskej únie JUDr. Milana Janičinu cieľom konferencie bolo zaujať postoj k národnému bytiu Slovákov s osobitným aspektom na proces maďarizácie. Pôvodne vysoké početné zastúpenie slovanských obyvateľov v Uhorsku a nízky podiel po maďarsky hovoriacich „Uhrov“ bol pre maďarské politické špičky dôvodom na spustenie procesu maďarizácie nemaďarského väčšinového obyvateľstva štátu. Programovo sa uskutočňovalo rušenie nemaďarských škôl, zavádzanie maďarčiny už do materských škôlok, rušenie nemaďarských spolkov a združení, zavádzanie vládnych pomaďarčovacích spolkov a falšovanie štatistík i výsledkov sčítaní ľudu. Výsledkom maďarizačnej politiky štátu bol aj masaker v Černovej.

Pôvodne som mal v úmysle oboznámiť v diskusii účastníkov konferencie aj s hlavnými medzinárodnými i vnútroštátnymi udalosťami, ktoré v 19. storočí viedli rakúskeho cisára a viedenský dvor Habsburskej monarchie k ústupkom voči maďarským požiadavkám, až napokon v roku 1867 prenechali národy Uhorska nehatenej svojvôli veľkomaďarských šovinistov. Tí si, vo vedomí absolútnej početnej prevahy občanov nemaďarských národností v Uhorsku, hlavne však Slovanov, dali za cieľ umelo premeniť mnohonárodnostné Uhorsko na jednonárodný štát s jediným „maďarským“ štátnym národom. A tento svoj patologický zámer sa vo veľkom pokúsili aj realizovať násilnou maďarizáciou všetkých nemaďarských občanov Uhorska a cielenou veľkovýrobou štatistických „Maďarov“, hlavne pri sčítaniach obyvateľstva, pri ktorých bol za Maďara štatisticky evidovaný každý občan, ktorý sa ako-tak vedel dohovoriť so sčítacími komisármi po maďarsky. Keďže som z časových dôvodov s týmto prehľadom už nemohol v diskusii na konferencii vystúpiť, ponúkam ho v stručnej heslovitej podobe čitateľom:

              V novembri 1849 cisár František Jozef I. zrušil revolučnú uhorskú ústavu z roku 1848, rozpustil uhorský snem a vládu i tradičnú župnú samosprávu a začlenil Uhorsko znova do unitárnej monarchie a nastolil v ríši tvrdý absolutistický režim. Z Uhorska vyčlenil južné nemaďarské územia: Chovátsko, Slavónsko, Vojvodinu a Sedmohradsko, poskytol im samosprávu a s priamo ich podriadil Viedni.

·         1859 po ťažkých porážkach rakúskych vojsk v Taliansku a strate Lombardie a Benátok František Jozef I. prejavil ochotu k určitým ústupkom vo vnútornej správe monarchie.

·         21.6.1860 cisár povolil používať slovenčinu ako úradný jazyk v 23 župách vtedajšieho Uhorska.

·         20.10.1860 cisár František Jozef I. vydal Októbrový patent, ktorým obnovil ústavné pomery a autonómie korunných krajín monarchie.

·         21.4.1861 sa zišiel nový uhorský snem. Mal 324 poslancov, z toho iba 34 príslušníkov nemaďarských národov Uhorska a medzi tými nebol ani jediný Slovák!

·         22.8.1861 cisár znova rozpustil uhorský snem, v ktorom sa opakovali prejavy maďarského šovinizmu a separatistické maďarské snaženia a v novembri 1861 znova zrušil aj autonómiu Uhorska a zaviedol centralizmus.

·         2.1.1863 42 spišských mestečiek a obcí zaslalo cisárovi rekurz so sťažnosťou proti vládychtivosti Maďarov v Uhorsku a s požiadavkou zabezpečenia zákonnej slobody a rovnoprávnosti pre Slovákov.

·         22.5.1863 zhromaždenie katolíkov východného obradu v Hajdúdorogu odsúhlasilo memorandum biskupom, aby sa maďarčina zaviedla do všetkých bohoslužieb. Biskupi dovolili čítať evanjelium a kázeň po maďarsky a po omši spievať maďarskú hymnu. Posvätné oficium v Ríme síce zakázalo používanie maďarského jazyka v liturgii, ale pomaďarčení či zastrašení kňazi tento zákaz väčšinou nerešpektovali.

·         2.12.1864 František Jozef I. vydal nariadenie, aby sa pri úradovaní rešpektovali jazyky nemaďarských národov Uhorska.

·         V roku 1864 podľa sčítania obyvateľstva počet židovského obyvateľstva v slovenských stoliciach vzrástol od roku 1787 z 33 000 na 103 000 osôb, čiže o 210,4%. Väčšina prisťahovalcov sa usadila vo východoslovenských stoliciach.

·         20.9.1865 cisár František Jozef I. obnovil ústavné pomery v Uhorsku. Vo voľbách do uhorského snemu zasa nebol zvolený ani jeden slovenský kandidát.

·         V decembri 1865 cisárovná nadviazala priateľstvo s manželkou grófa Júliusa Andrášiho a

·         29.1.1866 rakúsky cisársky pár navštívil Budapešť, kde ho triumfálne oslavovali!

·         17.6.1866 vo vojenskej porážke pri Hradci Králové stratila Habsburská monarchia svoje vedúce postavenie v strednej Európe a rakúsky cisár bol nútený hľadať kompromisy so stále agresívnejšími Maďarmi.

·         4.2.1867 sa uskutočnilo rakúsko-maďarské vyrovnanie, pri ktorom cisársky dvor definitívne ustúpil požiadavkám Maďarov. Habsburská monarchia sa pretvorila na akúsi federáciu Rakúsko-Uhorsko, ktorú spájala osoba panovníka a tri nadôležitejšie celoštátne ministerstvá – ministerstvo financií, zahraničia a vojny. Maďari pritom dostali v Uhorslu úplne voľnú ruku na uskutočnenie svojich maďarizačných zámerov a na pretvorenie mnohonárodného Uhorska na „jednonárodný“ štát asimiláciou Nemaďarov a štatistickými machináciami vytvoreného maďarského štatistického „národa“. Maďarskí nacionalisti sa ihneď chopili tejto dlho očakávanej príležitosti a začali konať:

o   20.2.1867 bola ustanovená nová uhorská vláda Júliusa Andrášiho,

o   12.3.1867 vláda J.Andrášiho triumfálne uvítala cisára v Budapešti a darovala mu statok a zámok v Gödöllö a

o   8.6.1867 bol rakúsky cisár František Jozef I. v Budíne slávnostne korunovaný aj za uhorského kráľa.

·         V novembri 1867 Uhorský snem schválil „emancipačný zákon“ (zák.č. 17/1867), ktorým Židia dostali konečne úplné politické zrovnoprávnenie v Uhorsku. Vyvolalo to nové imigračné vlny Židov z Haliče najmä na Slovensko, z ktorých sa potom mnohí stali oporou násilnej maďarizácie.

·         31.1.1868 podalo 21 spišských obcí petíciu na Uhorský snem s požiadavkou zabezpečenia zákonnej rovnoprávnosti Slovákov v Uhorsku, 19. marca podalo podobnú petíciu 25 liptovských miest a obcí a neskôr aj vyše 20 obcí z Trenčianskej stolice.

·         V novembri 1868 odhlasoval Uhorský snem nový národnostný zákon, ktorý ustanovil, že v Uhorsku jestvuje iba jeden politický národ (maďarský!), ktorého členmi sú všetci občania Uhorska bez rozdielu etnickej príslušnosti. Maďarčina bola ustanovená ako jediný štátny jazyk Uhorska. Hoci takmer všetci nemaďarskí poslanci snemu hlasovali proti tomuto šovinistickému zákonu, cisár ho 6.decembra podpísal! Maďarizačné princípy zákona sa však začali uplatňovať už pred jeho prijatím. Napríklad:

  • v júli 1868 košický biskup Perger nariadil používanie maďarčiny vo všetkých katolíckych kostoloch a školách v kraji,
  • v auguste 1868 bolo v budapeštianskej štvrti Jozefov v slovenskom kostole zakázané prednášať kázne po slovensky (podľa oficiálnej maďarskej štatistiky vtedy žilo v Budapešti vyše 27 tisíc Slovákov!), atď., atď.

·         1.8.1870 Uhorský snem schválil nový zákon o úprave župného zriadenia. Išlo v ňom hlavne o administratívne rozdrobenie etnických území nemaďarských národov Uhorska. Podľa tohto zákona na územie Slovenska pripadalo celým svojím rozsahom 10 žúp, kým veľká časť slovenského územia bola začlenená do ďalších 8 prevažne maďarských žúp (o tento zákon sa opiera dnešné revizionistické maďarské „Hnutie 64 žúp“!).

·         V decembri 1870 sa konalo sčítanie ľudu v Uhorsku. Podľa neho štatistickí „Maďari“ tvorili 46,42% a nemaďarské národy a národnosti 53,58% obyvateľstva, pričom Slováci tvorili 13,75% obyvateľstva celého Uhorska.

·         Rok 1874:

  • Uhorská vláda postupne zrušila všetky tri slovenské gymnáziá,
  • transportom 400 detí z Trenčianskej stolice sa začala akcia deportácie slovenských detí na Dolnú zem, kde boli prideľované väčšinou do kalvínskych rodín na pomaďarčenie. Akcia trvala do roku 1892 a ešte v roku 1918 sa v trianonskom Maďarsku napočítalo vyše 60 tisíc takýchto deportovaných slovenských detí.

·         20.5.1874 minister vnútra gróf J.Szapáry v návrhu volebného zákona definoval nemaďarských voličov ako „cudzie národnosti“, čím boli autochtónni nemaďarskí občania Uhorska oficiálne degradovaní na cudzincov.

·         12.11.1874 neskorší minister vnútra Kálmán Tisza zrušil Spolok miernosti sv.Ruženca s odôvodnením, že židovskí krčmári nemôžu platiť dane, lebo ich krčmy sú prázdne.

·         6.4.1875 ten istý minister Tisza zrušil Maticu slovenskú a vyhlásil na sneme, že nepozná nijaký slovenský národ.

·         V auguste 1883 založil poslanec Liberálnej strany Viktor Istóczy na pôde Uhorského snemu Celoštátnu antisemitskú stranu (Országos antiszemita párt).

·         V roku 1883 založili maďarizačný spolok FEMKE (Felvidéki magyar közmüvelödési egyesület), ktorého neskorším predsedom bol Béla Grünwald, člen Uhorskej akadémie vied a blízky príbuzný ministerského predsedu Kálmána Tiszu.

·         V roku 1885 založila v Budapešti uhorská vláda maďarizačný spolok MTKE (Magyarországi tót közmüvelödési egyesület), financovala ho zo štátneho rozpočtu a previedla naň aj majetok zrušenej Matice slovenskej.

·         11.10.1888 Generálny konvent evanjelickej cirkvi uložil dištriktu, aby sa matriky viedli po maďarsky. Išlo hlavne o svojvoľné pomaďarčovanie priezvisk nemaďarských občanov!

·         V roku 1895 uhorská vláda zriadila v Prešove Učiteľský ústav pre gréckokatolíckych občanov ukrajinskej národnosti. Vyučovalo sa v ňom len v maďarčine!

·         V roku 1896 uhorská vláda vyhlásila celoročné milenárne oslavy „obsadenia vlasti“ (na základe zák.čl. 2/1892 a zák.čl. 3/1893). Nariadila všeobecné zintenzívnenie maďarizácie a založila 1 000 maďarských škôl na nemaďarských územiach Uhorska.

·         Rok 1898:

  • Uhorský snem vydal zák.čl. 4/1898 o pomaďarčení všetkých miestnych a
  • názvov v Uhorsku,
  • začalo sa hromadné prenasledovanie národne uvedomelých Slovákov. Od roku 1898 do roku 1909 sa konalo vyše sto súdnych procesov proti piatim stovkám obžalovaných z „panslavizmu“, organizovaných podľa maďarizačnej taktiky ministerského predsedu Kálmána Tiszu: „1. finančne zničiť; 2. zapliesť do zločinu; 3. mocou zadláviť“,
  • začala sa séria maďarizačných akcií v katolíckej cirkvi: veľkoplošne sa zakazovali slovenské omše a kázne v kostoloch, v seminároch (najmä v Banskej Bystrici a v Rožňave) sa vykonával nátlak na pomaďarčovanie priezvisk budúcich kňazov (napr. Gašparík na Gerlei, Horniak na Halmos, Hromada na Halmi, Kňazovický na Pap, Kuchárik na Körczi, Miklušič na Miklósi, Sulimanec na Szirmai, Zorvan na Kárpáti, Zuzkin na Ujvári, atď.),
  • riaditeľstvo uhorských železníc vyzvalo všetkých svojich zamestnancov, aby si pomaďarčili mená a podmienilo tým aj svoju personálnu politiku,
  • vedenie Spolku židovských učiteľov vyzvalo svojich členov s nemaďarskými menami, aby si ich pomaďarčili, atď., atď.

·         28.6.1900 bol arcivojvoda František Ferdinand na nátlak maďarských kruhov prinútený prísahou potvrdiť, že sa vzdáva nárokov na rakúsko-uhorský trón.  Bola to veľkomaďarská reakcia na jeho kontakty s predstaviteľmi slovanských národov ríše a na jeho ochotu pretvoriť bývalú Habsburskú monarchiu na mnohonárodný federatívny štát.

·         8.1.1902 ministerský predseda Koloman Széll začal tzv. „americkú akciu“, ktorou sa mala cez cirkevné i štátne orgány USA eliminovať činnosť katolíckych kňazov medzi slovenskými a rusínskymi krajanmi v USA so zámienkou, že sú to „maďarskí“ občania „Maďarska“ (čiže nemaďarského Uhorska!).

·         6.12.1906 sa skončil súdny proces s Andrejom Hlinkom a ďalšími obžalovanými trestami na slobode a vysokými peňažnými pokutami. Iba za roky 1905 – 1907 sa konalo 37 takých politických súdnych procesov proti 306 Slovákom, ktorých odsúdili  na viac ako 24 rokov väzenia a 12 000 korún pokuty.

·         Rok 1907:

  • Uhorský minister kultu a školstva Albert Apponyi dal na sneme odhlasovať nové školské zákony (zál.čl. 26 a 27/1907), ktoré mali urýchliť úplnú maďarizáciu zvyšných národných škôl v celom Uhorsku. Zákony nariaďovali, že jediným vyučovacím jazykom vo všetkých verejných i súkromných školách pre všetky predmety musí byť maďarčina!
  • V máji 1907 českí intelektuáli Dr. Edvard Lederer, Adolf Heyduk a Karel Kálal upozornili nórskeho spisovateľa a politika Björnstjerne Björnsona na duchovnú genocídu Slovákov maďarskými štátnymi orgánmi Uhorska. Björnson uverejnil ich list v Paríži, v Mníchove a v Ríme pod titulom Maďari ako utláčatelia, čím sa začala zahraničná kampaň na záchranu Slovákov (Edward Denis, Scotus Viator-Seton Watson, L.Eisenmann a ďalší).
  • 26.5.1907 sa v Clevelande za účasti vyše 10 000 krajanov zišiel Národný slovenský kongres. Na na obranu slovenských národných práv založil Slovenskú ligu a jej zvolené predsedníctvo vyhlásil za Národnú radu.
  • 17.10.1907 začal Andrej Hlinka svoje prednáškové turné po Morave a Čechách.
  • 27.10.1907 maďarskí žandári strieľali do zhromaždeného davu veriacich pred kostolom v Černovej – usmrtili 15 osôb a vyše 80 zranili. Maďarské súdy potom odsúdili 22 mužov a 16 žien z Černovej na 36 rokov a 6 mesiacov väzenia. Maďarských a maďarónskych páchateľov masakry však nestíhali!

·         V apríli 1910 sa konalo sčítanie ľudu v USA, na ktorom sa po prvý raz nemala evidovať národnosť sčítaných osôb, čo nahrávalo maďarskému poňatiu hungarizmu. Na kolektívny protest prisťahovalcov všetkých slovanských národností v USA, prezident Taft nariadil, aby sa u prisťahovalcov registrovala tak štátna príslušnosť, ako aj ich národnosť.

·         V júni 1910 sa v Uhorsku uskutočnilo sčítanie ľudu, ktoré po prvý raz v histórii Uhorska vykázalo nadpolovičnú štatistickú väčšinu „Maďarov“ v štáte (54,4%). Bolo to celkom absurdné štatisticky vykonštruované číslo, čo najlepšie dokazujú štatisticky vykázané prírastky jednotlivých národností štátu medzi sčítaniami ľudu Uhorska v rokoch 1840 a 1910. V porovnaní s rokom 1840 totiž sčítanie vykázalo u Rusínov prírastok iba 4,8%, u Slovákov 14,4%, ale u štatistických Maďarov 107,6%, čo je vzhľadom na známe sociálno-ekonomické pomery v Uhorsku u biologického druhu homo sapiens celkom nemysliteľný prírastok. Navyše, u etnických Maďarov, ktorí sa medzi európskymi národmi po stáročia vyznačujú najnižšou pôrodnosťou a najvyššou samovražednosťou, je takýto prírastok biologicky celkom absurdný – tu sú samy maďarské štatistiky najpresvedčivejším dôkazom o organizovanej veľkovýrobe štatistického maďarského národa! Je tiež zaujímavé, že podľa náboženstva bolo pri sčítaní na Slovensku evidovaných 140 467 Židov, z toho udalo ako hovorovú reč maďarčinu 76 300, nemčinu 58 300 a slovenčinu alebo češtinu 4 956 osôb.

·         28.6.1914 srbský študent Gavrilo Princip zastrelil v okupovanom Sarajeve, zabezpečovanom vtedy maďarskými žandármi, sympatizanta austroslavizmu a federalizácie Rakúsko-Uhorska arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho manželku. Bol to dlho očakávaný a vítaný podnet pre rakúskych stúpencov nemeckého „Drang nach Osten“ a veľkomaďarských expanzionistov a tak

·         28.7.1914 Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo Srbsku vojnu. To bol začiatok I.svetovej vojny, ktorá napokon stála 15 miliónov ľudských životov.

Vojna sa skončila porážkou Centrálnych mocností a definitívnym rozpadom mnohonárodnej Habsburskej ríše. Zo znenia povojnových mierových zmlúv sa dalo predpokladať, že sa skončí aj duchovná genocída neslovanských národov a štatistická veľkovýroba „maďarského“ štatistického národa v strednej Európe, opak sa však stal pravdou. Hoci všetky nástupnícke štáty Habsburskej ríše – Rakúsko, Československo, Rumunsko i Juhoslávia – rešpektovali a naďalej dodržiavali (a dodnes dodržiavajú) svoje záväzky z mierových zmlúv voči národnostným menšinám na svojich územiach, Maďarsko ako jediný nástupnícky štát ich od samého začiatku sabotovalo a dodnes sabotuje. Po zaniknutom Uhorsku aj v nástupníckom Maďarsku duchovná genocída menšín a organizovaná veľkovýroba štatistického maďarského národa pokračuje nepretržite, začínajúc fašistickým režimom M.Horthyho, cez komunistický režim M.Rákosiho a jeho nástupcov (posledná menšinová škola so slovenským vyučovacím jazykom bola v Maďarsku v rámci „proletárskeho internacionalizmu“ zlikvidovaná v roku 1960!) až do dnešných dní, ba dnes sa dokonca znova stupňuje. Sú o tom mnohé svedectvá občanov Maďarska, napríklad Dr. Johanna Weidleina či menšinových ombudsmanov. A tak sa z vyše milónovej nemeckej a slovenskej menšiny v Maďarsku za historicky krátky čas po druhej svetovej vojne stal ďalší milión štatistických Maďarov – len pre zaujímavosť, aj nemecký mládenec Purtzelt sa zmenil na pravého Maďara a výborného futbalistu Puskása – také sú mechanizmy duchovnej genocídy Nemaďarov a veľkovýroby štatistických Maďarov až dodnes. Vedia o tom veľmi dobre všetci obyvatelia strednej Európy, len poslanci Rady Európy a menšinoví komisári OBSE si to akosi ani doteraz nestačili všimnúť!

Július Handžárik

 

Pramene a literatúra:

1.      Bánffy B.: A magyar nemzetiségi politika, Budapest 1902

2.      Björnson B.: Maďarské panstvo, Maďarské barbarstvo, … , Bratislava 1998

3.      Bokes F.: Pokusy o slovensko-maďarské vyrovnanie, Martin 1868

4.      Ďurica, M.: Dejiny Slovenska a Slovákov …, Bratislava 2003

5.      Grünwald B.: Régi Magyarország. A Felvidék, Budapest 1878

6.      Ivanka M.: Slováci a Maďari, Bratislava 1923

7.      Jászi O.: A nemzeti államok kialakulása, Budapest 1912

8.      Kálal K.: Die Unterdrückung der Slowaken durch die Magyaren, Praha 1903, Bratislava 2009 

9.      Kristóffy J.: Magyarország kálváriája, Budapest 1921

10.  Niederle L.: Národopisná mapa uherských Slovákú, Praha 1903

11.  Pesty F.: Magyarország helynevei, Budapest 1888

12.  Seton-Watson W.R.: Národnostní otázka v Uhrách, Brno 1913

13.  Svetoň J.: Príspevky k otázke štatistickej maďarizácie, Bratislava 1942

14.  Vámbéry H.: A magyarság keletkezése és gyarapodása, Budapest 1895

15.  Varsik B.: Národopisná hranica slovensko-maďarská …, Bratislava 1940

16.  Zlatá kniha Slovenska, Bratislava 1929

17.  Weidlein J.: Geschichte der Ungarndeutschen in Dokumenten 1930-1950,        Schörndorf 1958, resp. A Magyarországi németség küzdelme fennmaradásáért, Dokumentáció 1930-1950, Heidelberg 1996.

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Podieľajú sa aj policajti ...

Na opatreniach zameraných na zamedzenie šírenia koronavírusu sa podieľajú aj policajti. Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca rezortu vnútra Petar Lazarov, ešte do dnešnej polnoci potrvá informačná letáková kampaň na hranici SR s Rakúskom.

Kedysi a dnes

Kedysi sme bojovali za socializmus. Dnes o prežitie.
Kedysi si ľudia pri práci pospevovali. Dnes nadávajú.

ĽSNS - Vyhlásenie k teroristickým útokom v Manchestri

Teroristický bombový útok v Manchestri opäť raz ukázali pravú tvár multikulturalizmu.

V. Klaus o zahraničnej politike / Vyvlastnenie zbraní v EÚ?

 Hostia: 1. Václav Klaus, bývalý prezident ČR, 2. Ľudovít Miklánek, člen predstavenstva Združenia vlastníkov strelných zbraní Legis Telum

 
Odber noviniek na stránke