Čo robila ECB?

Obdržal som tento mail : „Guvernér NBS Peter Kažimír podporuje ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania v lete, dalo by to Európskej centrálnej banke potrebnú flexibilitu pri časovaní následného zvyšovania úrokových sadzieb.


Kažimír je člen Rady guvernérov ECB. Kažimír v rozhovore pre Bloomberg uviedol, že ECB by mohla ukončiť čistý nákup dlhopisov v auguste, pretože jeho použiteľnosť sa už prežila. ECB vytvorila tento nástroj, aby odvrátila defláciu hroziacu po európskej dlhovej kríze, a rozšírila ho počas pandémie. ECB aktuálne nemá stanovený pevný dátum ukončenia programu nákupov aktív. „Riziká, na ktorých zmiernenie bol (tento nástroj) vytvorený, sa znížili, pričom na druhej strane sú čoraz významnejšie jeho negatívne vedľajšie vplyvy,“ uviedol Kažimír. Dodal, že obchodná aktivita je v auguste slabšia, „takže by to bol prirodzene vhodný čas na ukončenie programu“. Vzhľadom na rekordnú infláciu v eurozóne sa predstavitelia ECB zhodujú, že musia obmedziť stimulačné opatrenia. Líšia sa len v názoroch, ako rýchlo má ECB stimuly ukončiť.
Kažimírov návrh na ukončenie programu nákupov aktív je najkonkrétnejší, odkedy šéfka ECB Christine Lagardeová signalizovala sprísňovanie pre prudký nárast spotrebiteľských cien. Je zároveň v súlade s vyjadrením guvernéra francúzskej centrálnej banky Francoisa Villeroya de Galhaua, ktorý tento týždeň povedal, že nákupy dlhopisov by sa mali skončiť v 3. kvartáli.

Kažimír aj Galhau signalizovali, že ECB zmení smerovanie očakávaní (forward guidance) vývoja menovej politiky. ECB podľa doterajších vyjadrení plánuje zvýšiť úrokové sadzby „tesne“ po ukončení programu nákupov aktív. Niektorí predstavitelia ECB vyzývajú na opatrnú reakciu na zrýchlenie inflácie, ktorá podľa mnohých ekonómov v najbližších dvoch rokoch opäť klesne pod dvojpercentný cieľ ECB.
Ďalší členovia Rady guvernérov sú ochotní vo zvyšovaní úrokových sadzieb nasledovať britskú centrálnu banku (BoE) či americkú centrálnu banku (Fed), ktorá by mala spustiť cyklus sprísňovania menovej politiky v marci. (tasr).


Prečítal som si ho dvakrát. Iba som sa uistil, že Rada guvernérov si nerobí povinnosti aké jej vyplývajú z úloh o centrálnych bankách. Aby aj čitateľ mal s čím porovnať, odvolám sa na dielo prvého guvernéra SNB v rokoch Slovenského štátu Prof. I. Karvaša. Napísal zásadné ekonomické dielo Základy hospodárskej vedy, ktoré má 600 strán. Má v ňom kapitolu Peniaze (70 strán). Všimnime si názvy podkapitol – vznik peňazí, funkcia peňazí v hospodárskom života, mincové systémy a rôzne platidlá, menové sústavy, peňažné teórie, kúpna sila peňazí a jej zmeny, teórie o kúpnej sile peňazí, otázky medzinárodných platieb, reformné návrhy na úpravu peňazí. Verím, že teraz už aj čitateľ dokáže posúdiť vyššie uvedený obsah mailu. ECB hovorila o rekordnej inflácii.
Prof. I. Karvaš o inflácii má takého podnadpisy: inflácia a jej formy, inflácia a jej následky, inflácia a kríza, inflácia a protiiopatrenia, inflácia a reglementovaná mena a inflácia a zahraničná hodnota peňazí. Od vzniku ECB som nezaregistroval, že by Rada guvernérov takéto problémy prerokovávala. Hovorí iba o kvantitatívnom uvoľňovaní. Avšak nepoznám také zásadné dielo niektorého nášho guvernéra NBS (Kažimír, Jusko, Šramko, Masár,...) ako napísal Karvaš. Teda nemohol na zasadnutí guvernérov vystúpiť a poučiť ich.

Čo teda  robila ECB, keď spomenuté problémy neriešila? Veď v EÚ majú Maďari, Češi, či Poliaci svoje meny. S nimi nie sú problémy?
Musím pripomenúť velikána Kopernika. Vo svojom ekonomickom diele Rozprava o razení mince, kde sa dočítame, že sa znamenitým spôsobom  uplatnil pri posudzovaní problematiky obehu  mince v Prusku. Musel sa im venovať aj pri výkone svojich hospodárskych funkciách, ktoré mu zverila fromburská kapitula. Za Watzenrdovho episkopátu  sprevádzal svojho strýka  na rokovaniach generálneho pruského sejmu, kde sa o problémoch mince pravidelne diskutovalo.

V našej NR SR sa o tých problémoch nikdy nerokovalo. NBS je nezávislá?!!

Za čias I. Karvaša platila o kolobehu peňazí teória peňazí I. Fishera a jeho slávna rovnica: masa peňazí x rýchlosť peňazí = index cien x celkový objem peňazí, teda MV = PQ. Ekonomická veda ju spresnila, obohatila. Pre čitateľa poviem jadro procesu tvorby peňazí dnes.
Peniaze sú súčtom rezerv, vkladovobeživa. Ak ECB dá do obehu 100 euro a povie, že banky z toho musia mať 50% ako obeživo, tak bez rezerv sa táto suma rozdelí takto:  vklady budú 66,6667 a obeživo bude  33,333 eura.  Ak si označíme vklady ako x a obeživo y, potom musí platiť táto sústava rovníc:


                                                                                  0,5x + y = 0   a   x + y = 100
                                                                                    



Čitateľ ľahko zistí, že x = 66,6667 eura. Ako to bude v roku 2023, 2024? To je náročnejší problém a musí ho uregulovať ECB, či aj národné banky krajín EÚ. Teda proces kvantitatívneho uvoľňovania je len zahmlievací pojem, pod rúškom ktorého sa strácajú peniaze. Hovorí o tom dielo Dark Towers, Deutsche Bank, D. Trump, and an epic trail of destruction (Deutsche banka. D. Trump a impozantný pokus deštrukcie).
Nebudem rozoberať konkrétne príklady.  Napísal ju D. Enrich a analýzu urobil od čias nacistického Nemecka, ako sa to uvádza aj na obale knihy. Neuveriteľné podvody.  
Nevie o nich ECB? Prečo ECB neoverila, ako povedzme 80% bánk v EÚ plní 5 funkcií peňazí v ekonomike? Prečo ECB neanalyzovala formy inflácie, hoc iba od roku 2000, ktoré sa vyskytli v EÚ. My máme od roku 1990 neustále iba deficit rozpočtu, čo je iba jeden faktor vzniku inflácie. V Nemecku nemajú neustále iba deficit rozpočtu, ale infláciu majú.

Ktoré faktory vyvolali infláciu v Nemecku? Ktoré vo Francúzsku? To môže zodpovedať iba faktorová analýza, o ktorej aplikácii som doposiaľ nepočul. Vedia to guvernéri centrálnych bánk v EÚ? Potom ECB nemôže efektívne zasahovať do fungovania ekonomík EÚ. Je to iba triafanie. A preto, že ani Kažimír, ani Christine Lagardová či iní guvernéri nemajú také dielo ako náš velikán Karvaš, ktorý videl do každého detailu „peňažného“ fungovania ekonomiky, vznikli dnešné problémy EÚ.

Aké sú peňažné multiplikátory v SR, ČR, Nemecku, Francúzsku či Belgicku? Nemôžu byť rovnaké. A zasiahnuť do peňažného multiplikátora je náročné, lebo vzorec je zložený zlomok a tá istá veličiny sa vyskytuje aj v čitateli aj v menovateli, a tak iba hlboká jeho analýza povie ako zasiahnuť do kolobehu peňazí.
Nikdy som o tom nečítal, aby to robila ECB.

Verím, že aj čitateľ si kladie otázku: a toto nevedela ECB? Na čo je potom centrálnou bankou? Hovorme si otvorene v 21. storočí o ekonomických problémoch. Veď ekonomika má nástroje na to, aby sa sledoval kolobeh peňazí. Z povedaného vyššie pre čitateľa vyplynulo ako vedecky bohatý je problém vzťahu obeživa a vkladov. Dá sa riešiť iba za pomoci ekonometrie. Po druhej svetovej vojen zavreli aj Prof. I. Karvaša a aj dr. G. Husáka, ktorý bol jeho veľkým osobným priateľom. A tak záver mojej úvahy urobím takýto.


Záver:

Imro, čo vlastne rozhodlo, že si prijal ponúkané miesto guvernéra Slovenskej národnej banky?“ spýtal sa ho Husák a netrpezlivo čakal na odpoveď. „Prijatie guvernérskej stoličky nebolo viazané na nijaké politické záväzky?“, pokračoval Husák. „Môžem Ti, Gusto, smelo povedať, že prezident Tiso ma nezaviazal žiadnymi podmienkami či úlohami, ktoré by vybočovali z rámca práce guvernéra, ba priam mi to zakázal. Ja by som ale ani žiadne neprijal“.


Prof. J. Husár                                             
Bratislava 20/2/2022

 

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Otvorený list predsedovi vlády SR

Vážený pán predseda vlády Mgr. Igor Matovič,

obaja sme ekonómovia. Preto očakávam, že máte skúšku buď z Teórie štatistiky, alebo z Matematickej štatistiky.

Nedovoľme zdochýnajúcemu Sorošovmu koňovi zničiť Slovensko!

Keď Fico žiadal Kisku, aby povedal, čo bolo predmetom jeho stretnutia so Sorošom, mainstreamové média naň zaútočili, že šíri konšpiračnú teóriu o tom, ako za organizovanými protestmi proti vláde stojí Soroš a zahraničie.

EÚ - nová Franská ríša

Franská ríša (regnum Francorum) bol ranno-stredoveký štát, ktorý vznikol koncom 5. storočia po obsadení rímskej provincie Galie germánskym kmeňom Frankov. Franská ríša sa rozdelila na Východofranskú (Nemecko), na Západofranskú ríšu (Francúzsko) a na Talianske kráľovstvo (spolu s Burgundskom). K prvým priamym bojovým kontaktom našich predkov s Franskou ríšou došlo v prvej polovici 7. storočia, keď kráľ Austrázie Dagobert I. prenikol až na územie naddunajských Slovanov.

Veľké uvoľnenie

Premiér Igor Matovič, ministri a konzílium odborníkov na tlačovej besede prehovorili o štvrtej fáze uvoľňovania opatrení. Mali by ju spustiť od 20. mája.

 
ODBER NOVINIEK NA STRÁNKE

Please enable the javascript to submit this form