Kapitalizmus musí mať iné pokračovanie

Verím, že aj čitateľ už čítal nadpisy v tlačených médiách, že svet už nikdy nebude taký ako býval pred pandémiou.

Teda je ozaj čas, aby sme premýšľali o tom, čo bude potom, ako sa zmení svet a ako sa posunú ľudské hodnoty
.
Už viacero autorov hovorí aj o kolapse sveta, ktorý je založený na globalizácii, na ilúzii večného rastu a na ilúzii, že bohatí chcú iba dobro.

Nedávno som si v mojom príspevku položil otázku, či civilizačný vývoj: otrok – poddaný – robotník a otrokár – feudál – kapitalista  – je večný. Kapitalizmus  musí mať iné pokračovanie.

Pred ekonómiou je úloha objaviť zákon pohybu modernej spoločnosti, civilizácie, ktorá má perspektívu – svet už nebude nikdy taký ako ten dnešný.

Veľký pokrok ekonomík bol umožnený predovšetkým vedou a aj ekonomickou  teóriou, t. j. súborom objavov o zákonoch a poučkách ekonómie. Od elektroinžiniera očakávame, že vie, čo je Ohmov zákon a iste pozná aj jeho matematické vyjadrenie. Ako sme sa už neraz presvedčili u nás, ani ministri nepoznajú základné ekonomické pojmy. Miklošovi ako ministrovi financií som napísal, že jeho rovná daň je ekonomický nezmysel. Rovný môže byť stôl. Dnes 31/3/2020 Braňo Ondruš v SME napísal: „Minister hospodárstva Richard Sulík (spolutvorca pojmu rovná daň, moja poznámka) povedal, že je „pripravený cez takzvaný kurzarbeit pomôcť firmám“. Lenže nie je. Mýli sa, lebo zjavne nevie, čo to „kurzarbeit“ vlastne je.

 Očakáva sa prepad našej, ba nevyhnutne aj svetovej ekonomiky, a tak sa politici snažia ponúkať riešenie, ale nevedia teóriu, a tak riešenie nemôžu ponúknuť.

Dolu letia aj burzy a politici sa snažia hádzať záchranné siete. Chcú zmeniť priority ľudí a chcú „reštartovať systém“ (ako počítač). Totiž niečo z toho, čo bolo, už nebude možné, niečo už nebudeme môcť chcieť, vlastne nemali by sme chcieť. Spoločnosť neskolabuje, potrebuje nový princíp, potrebuje zmenu vlastníctva, potrebuje inú distribúciu národného príjmu. Problém nie je v tom, ako upozorňujú niektorí novinári, že ľudia sa budú musieť rekvalifikovať na inú prácu. To je málo. Ľudia sa budú musieť stať niečím iným, vlastníkmi. Musíme začať rozmýšľať, aký bude svet po pandémii. Konkrétne, dnešný podnik má takýto účet ziskov a strát.


Zjednodušený výkaz ziskov a strát podniku X za rok…, v tisícoch eur

Z  účtu podniku vidíme, že na jeho pravej strane sú príjmy podniku pochádzajúce od rôznych podnikov a aj z iného predaja. Na ľavej strane sa nachádzajú výdavky, náklady. Položky sú jasné, možno až na pojem nepriama daň – ňou je, napríklad, daň z majetku.


Kde sa vzal Sulíkov „kurzarbeit“

Pozrime sa, kde sa vzal spásonosný „Sulíkov kurzarbeit“. Musíme sa vrátiť k teórii. Treba preskúmať vzťah hodnota → trhová cena.

vzťah hodnota → trhová cena

V kapitalizme sa hodnota skladá z konštantného kapitálu (c), variabilného kapitálu(v)nadhodnoty (m), čiže

h = c + v + m

alebo aj h = prenesená hodnota + novovytvorená hodnota, čiže

h = ph + nh

(naše účtovníctvo hovorí o pridanej hodnote, opäť neodborne).  

Tieto položky sa ľahko identifikujú na ľavej strane uvedeného účtu. Aby podnik mohol platiť pracovníkom, hoc je pracovná doba skrátená (kurzarbeit), podnik na to musí vytvoriť taký náklad (svoj fond), ktorý sa nestane časťou zisku pred zdanením, teda na uvedenom účte sa bude nachádzať hneď za položkou odpisy ako položka napr. náklady na skrátený pracovný čas. Teoreticky je to novovytvorená hodnota. Z neho sa nebude platiť daň, a teda nebude súčasťou štátneho rozpočtu. Toto musí vyriešiť legislatíva a ekonómia. Politici tomu musia rozumieť, teda aj Sulík, ako to napísal p. Ondruš. Máme, žiaľ, nielen kontaminované ovzdušie, ale aj kontaminovanú ekonómiu (Mikloš, Sulík). Vzťah kapitál – práca, ktorý je stelesnený aj na účte, hamuje rozvoj civilizácie. A dnes prežívame pôrodné bolesti. V roku 1989 sme bojovali za slobodu a doposiaľ ju reálne nemáme, máme autorov, ktorým sa nepublikujú príspevky. Máme však boháčov. Máme triedne vzťahy a záujmy.


Čaká nás zásadná zmena: oslobodenie


Čitateľovi som predchádzajúcimi úvahami, verím, jednoznačne povedal, že civilizáciu po skončení pandémie čaká zásadná zmena. Aká bude ekonomická zmena, oslobodenie, a to je zodpovednosť ekonómie, vedcov. Naznačil som aj, od čoho sa oslobodzovať. Koronavírus nás pripravil o slobodu pohybu, TV na obrazovke ukazuje, že „zostaňte doma“.  Vyhnal ľudí  aj z úradov, deti zo škôl, pracujúcich z tovární a kupujúcich z nákupných centier. Ba máme byť ohľaduplnejší, solidárnejší a aj zodpovednými za druhých. Altruistické heslá. Stupeň rozvoja civilizácie však žiada viac. Postupnosť otrokárstvo – feudalizmus – kapitalizmus musí pokračovať. Príde nový „izmus“. Vráti sa socializmus? Totiž po roku 1989 sme zažili nejakú slobodu, ale hlavne svojvôľu a egoizmus. Bohatí si nárokovali luxus a zbytočnosti. Už Englove zákony hovoria, že ako sa chovajú výdavky na luxusné tovary, jednoducho dá sa bez nich zaobísť. Ale ľudia ich kupovali aj na dlh. To nie je hospodársky ideál. Skutočný rozvoj civilizácia žiada odhaliť ekonomické zákony pohybu dnešnej civilizácie. Dobre že prišiel koronavírus. Ľudia si potrebu zmeny ostrejšie uvedomia.

 

Východiskom pri úvahách o budúcnosti  musí byť opäť podnik, o ktorom som hovoril vyššie. V tomto podniku však musia vládnuť iné princípy. Aj on bude výrobcom tovarov, ale bude to podnik, v ktorom budú nastolené dôsledne iné vzťahy vo výrobe (nie kapitál a práca); kolektív pracovníkov podniku bude prvým výrobcom, prvým správcom a hlavne prvým prisvojovateľom výsledkov svojej práce. Veď to boli pracovníci čo ten output, produkciu, službu vyrobili, poskytli. Štruktúra hodnoty výroby, teda aj štruktúra hodnoty tovaru bude, ako som napísal vyššie h = ph + nh. Ak sa ten tovar predá za svoju hodnotu, potom časť realizovanej protihodnoty bude slúžiť na náhradu spotrebovaných tovarov a služieb, t. j. bude predstavovať  protihodnotu vynaložených materiálnych nákladov výroby (mnv) a druhá časť bude  predstavovať príjem podniku (p).

Teda v prvom momente sa realizovaná hodnota rozdelí na

h = mnv + p


Avšak z cieľa výroby, ktorá má uspokojovať potrebu ľudí (prof. Engliš ho nazval hospodársky ideál), a to aj vrátane rastúcich potrieb (populácia rastie). A tak podnik musí zabezpečiť potrebné rozšírenie výroby, čo bude žiadať odčleniť časť príjmu (p) práve na tento účel.

Čiže príjem podniku sa logicky musí rozdeliť na dve veľké časti, fond akumulácie(fa) a fond osobnej spotreby(fs), teda

h = mnv + fa + fs

Z princípu, že pracovný kolektív je prvým výrobcom prvým správcom a prvým prisvojovateľom výsledkov práce vyplýva, že ľavá strana účtu príjmu podniku bude mať vyššie uvedenú agregovanú štruktúru a delenie zložky fs bude také, aby zabezpečilo fondy, ktoré podnik využije na zabezpečenie príjmu pracovníkom v rôznych, aj katastrofických situáciách. Mimoriadne situácie už svojim názvom hovoria, že môžu byť. To vieme a musíme na to pamätať. Ako vidíme, všetko žiada hlbokú znalosť problematiky. Lebo ak napríklad má v elektrine obvod pracovať podľa želania (Ohmov zákon), konštruktér musí chápať, ako a prečo nastávajú zmeny. Ohmov zákon vysvetľuje, ako sa elektrina správa. Ekonómia vysvetľuje ako sa ekonomické toky správajú.

Zakončím veľkými myšlienkami N. Teslu: „Praktický úspech nejakej myšlienky, bez ohľadu na jej vlastnú hodnotu, závisí od postoja súčasníkov. Ak prichádza vo vhodnom čase, príjmu je; ak nie, môže dopadnúť podobne ako výhonky , ktoré vyláka zo zeme teplé slnko, len aby ich poškodil a spomalil ich rast nasledujúci mráz“.


V bezprecedentnej kríze však politici nemajú maľovať krivky pandémie na tabuľu, ale mať jasno v tom ako funguje ekonomika. Prial by som si, aby sa aspoň zdravotníctvo od základu zmenilo, ako prvé koliesko ekonomického stroja. Už Sokrates povedal, že lekárska veda je vedou zdravia a choroby a jej cieľom je vyliečiť chorých a zachovať zdravie zdravých. Naše hospodárske elity chcú, aby generovalo zisk. Lekári a sestričky majú liečiť a na poskytnutie tejto služby potrebujú, aby do zdravotníctva išiel finančný tok, ktorý bude niekto garantovať a tým niekým je štát; nie súkromník, boháč, jemu ide o zisk. Preto máme nemravne fungujúce zdravotníctvo.


Budem rád, ak čitateľ vezme tieto moje myšlienky nielen ako moje prianie, ale ako očakávaný pohyb civilizácie. Vytvárajme civilizáciu podľa želania, opretého o vedu. Aj konštruktér auta chce uspokojiť želanie. Budujme si európsku civilizáciu.


Po pandémii budú podniky vyrábať, ale aká bude spoločnosť je na nás, na uplatnení poznatkov o fungovaní spoločnosti. Neverme neviditeľnej ruke! Už nám v kapitalizme život sťažila, ba znechutila. Ľudský duch musí prebádať cestu k novému spoločenskému poriadku. Ako sme zistili, potrebná je aj súdržnosť. Nemala by byť základom aj ekonomického života? Nečakajme na šancu, vytvorme novú etapu po kapitalizme. Európa si musí uvedomiť, že ekonomický zázrak bol postavený na vývoze výroby predovšetkým do Ázie, kde sa nachádzala najlacnejšia pracovná sila. To bol podľa mňa aj dôvod, že sa začalo s grupovaním krajín, úniami a bezcolnými zónami. Nie to je problém:


Končí kapitalizmus
. Potrebujeme nové vlastníctvo, povedzme participatívne.


Prof. J. Husár

Bratislava 31/3/2020


zdroj: http://narodohospodari.sk/kapitalizmus-musi-mat-ine-pokracovanie/


COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Švédové na útěku

Sťahovanie Švédov za bezpečnejším životom ....

Východná Európa je zavalená nekvalitnými potravinami

Na problém s potravinami upozornilo ako prvé Slovensko. Testy preukázali, že sa na Slovensku predávajú nekvalitnejšie potraviny ako na západe.

Utečenci, utečenecké tábory a kvóty

 10.9.2015, Berlín - Richard Sulík vystúpil ako hosť v nemeckej politickej talkshow Maybrit Illner v diskusii na tému utečenci, utečenecké tábory a utečenecké kvóty, pod názvom “Nemecko pomáha utečencom – ale kto mu pomôže pomáhať?”

SÚDNOSŤ ŠTEFANA HARABINA

Na obálke knihy Súdnosť sedí sudca Harabin, akoby socha na spôsob amerického prezidenta Lincolna.

captcha 

 
Odber noviniek na stránke