Pochopme zmysel zmien!
Začnem jednoducho, nadpismi zo SME zo 4/2/2020,teda pár nadpismi:“ A kde je špina? Mafiám stále chutia eurofondy. Gréci chcú postaviť námornú bariéru“. Kde sme sa to dostali? Toto je hospodársky ideál, ktorý definoval prof. K. Engliš, a ktorý prebrali a hlboko analyzovali naši velikáni prof. R. Briška a prof. I. Karvaš? Ekonomické programy strán ho ani nenaznačujú, nie to ešte aby definovali hospodársky ideál pre dnešnú dobu.
Aby čitateľ porozumel, prečo som si zvolil dnešný nadpis úvahy, musím vyjsť z môjho akéhosi východiskového tvrdenia, ktorým začínam rôzne besedy: v súčasnosti neexistuje vo svete všeobecne prijaté uspokojivé teoretické objasnenie nastávajúcich prevratov v oblasti spôsobu výroby, výrobných síl, či po anglicky mode of production – tým menej ich spoločenských a ľudských súvislostí. Neprehľadná záplava literatúry o IT technológiách i ľudskom faktore (nezamestnanosť) atď. nielen v EÚ, hlavne na pôde ekonomických vied, prináša síce množstvo materiálu, ale nie je schopná preniknúť do podstaty prebiehajúcich súčasných civilizačných procesov. Prečo?
Vyššie uvedené tvrdenie opieram o moje skúsenosti z obdobia, keď vyšlo dielo Radovana Richtu a kol.: Civilizácia na rázcestí (slovenské vydanie 1967). Autorský kolektív pozostával z 28 autorov, akademikov, profesorov, docentov a inžinierov; ekonómov, jadrových fyzikov, biológov, lekárov, historikov. Viedol ho akademik F, Šorm, predseda ČSAV. Štúdiu prerokovalo zasadanie prezídia ČSAV. Nielen na mojej katedre prebiehali vo vedeckej obci dlhé, náročné aj protirečivé diskusie.
Bola zdrojom aj pre kandidátske práce. Po určitom odseku sa uvádza táto téza: „Na tomto základe bolo možné a potrebné pokúsiť sa o samostatnú koncepciu podstaty vedecko-technickej revolúcie a jej spoločenských a ľudských súvislostí“. Ozaj hutne povedaná podstata, jadro problému, pochopenie zmyslu zmien tej doby. Dielo zaviedlo aj pojem námezdný systém kapitalizmu. A aký je dnes? Pokračuje aj dnes?
Vedci sveta nezaháľali. V roku 2017 vyšla monografia Má kapitalizmus budúcnosť? Napísal je Immanuel Wallerstein, americký ekonóm (dielo mám) a píše v nej: „A nakoniec mi dovoľte povedať pár slov o Karolovi Marxovi. Bola to monumentálna figúra v modernej intelektuálnej a politickej histórii. On nám odkázal veľké dedičstvo, ktoré je konceptuálne bohaté a morálne inšpirujúce. Keď povedal, že on nie je marxista, mali sme ho brať vážne a nielen pokrčiť ramenami a akceptovať to ako bonmot“. Ba vedecká obec od vzniku Rímskeho klubu ponúka poznatky, ktoré by nám mali byť práve dnes ponaučením. Nedávno totiž Rímsky klub mal jubilejnú správu, napíšem ju po anglicky, aby si to čitateľ mohol overiť: „Come on! Capitalism, Short-termism, Population and the Destruction of the Planet“. Bola pripravená pod vedením dvoch prezidentov klubu a to Ernestom Weizsackerom a Andreasom Wijkmanom.
Nemôžem neuviesť v krátkosti myšlienky z troch hlavných sekcií správy.
Po prvé, plne súhlasím s názorom autorov správy, ktorý dôkladne odhalili hĺbku krízy modernej civilizácie a upozornili na trendy jej prehlbovania.
Po druhé, súhlasím ba podporujem stanovisko Správy o nutnosti zmeny v existujúcom celosvetovom názore, ktorý požaduje vývoj novej alternatívnej filozofie, ktorú autori nazývajú „nové osvietene“.
Po tretie, vzhľadom na mnoho vedcami ponúkaných modelov sveta, podľa mňa, ponúkajú správny záver, že ekonómia budúcnosti by nemala trvať na raste, ale na udržateľnosti a nemala by maximalizovať súkromné zisky, ale zvyšovať spoločenské blaho (common good).
V duchu nadpisu si nedovolím nespomenúť vynikajúce dielo ruských autorov Solidarism, the New Mainstream of the Future, ktorej autormi sú V. I. Koshkin a S. I. Kretov. Keďže som bol oponentom, za ktorého ma navrhol český vzdelanec Ing. Ladislav Žák, upozorním na významnú kapitolu 8 Sociálna štruktúra a funkcie vlastníkov štátu. Jej záver je takýto: “Je zrejmé, že najhodnotnejší ľudia ,predovšetkým v zmysle intelektuálneho a morálneho, skutoční nobel ľudia v zmysle Konfúcia, budú tí, ktorí budú viesť takú spoločnosť, ktorej hlavným cieľom je predovšetkým blaho jej ľudí. Taká sila skutočne sa môže volať meritokracia – sila najmúdrejších, sociálne zodpovedná a patriotickí členovia society“. Dielo som čítal s veľkým zanietením.
Čitateľa, ľudí a hlavne vedenia našich kandidujúcich strán si dovolím upozorniť ešte aj na vynikajúce dielo Influential Corporations, ktorého autorom je Čech Roman Lindauer. Aj toto dielo som oponoval. Nebudem ho analyzovať. Poviem však, že dielo začína detailnou históriou korporácií (corporations). Dôkladne analyzoval baníctvo, filmový priemysel a globálne korporatívne myšlienky. Teda idey, ktoré by nám mali byť vlastné, aby sme vedeli, kde a ako. Nič také som nenašiel v programoch našich strán.
Čitateľovi som v náčrte ponúkol hlboké myšlienky a diela, ktoré sa týkajú problémov dnešnej civilizácie, jej dnešného stavu a budúcnosti.
Mali by ich poznať vedenia kandidujúcich strán. Bol by som rád, keby si strany konfrontovali ich programy s ponukou vedcov. Aj ekonómovia strán musia mať silnú túžbu nadobudnúť bezpečné a pevné vedomosti. Musia byť nespokojní, kým ich nedosiahnu. Veda nás zachránila viackrát.
Oni však iba kĺžu po povrchu, jednoducho, chcú nachytať krásnymi rečami voliča. Neuvedomujú si kontroverznosti ich riešení, nepoznajú predovšetkým ekonomickú vedu, ona učí ako má fungovať ekonomika, jej ekonomický systém. Zabúdajú na slovenských velikánov, ktorí v duši nášho národa zanechali hlbokú, nezmazateľnú stopu ich pravdy. Stopu, ktorá aj dnes má orientovať, dávať smer. Predstavy strán pokrivkávajú a nedávajú jasný cieľ a potrebný smer. Aj vďaka spomenutej vede, jej poznatkom, pochopme jadro dnešnej civilizácie na rázcestí v duchu „pochopme zmysel zmien“. Potom môžeme hľadať riešenia. Cieľom lekárskych vied je vyliečiť chorých.
Vyliečme našu spoločnosť, ktorej stav indikujú uvedené nadpisy v dnešnom SME.
Prof. J. Husár
Bratislava, 4/2/2020.
zdroj: http://narodohospodari.sk/clanky/
