Rozladený ekonomický orchester

V niekoľkých svojich dielach som už uvádzal keynesiánsku rovnicu rovnováhy ekonomiky : (úspory – investície) + (príjmy vlády – výdavky vlády) = (export – import)

A uviedol som to za USA v rokoch 2003, 2006 a 2008. Ale iba v roku 2003 bol člen rovnováhy (úspory – investície) = plusový (+10). Vo všetkých rokoch členy nadobudli iba mínusové hodnoty. To je priam ekonomicky neuveriteľné. Ekonomický odkaz musel znieť: „ponorte sa do seba“, „vypátrajte príčiny“… Ba hádam zásadnejšie – skúmajte, či negatívne hodnoty nerozprestierajú svoje korene v najhlbšej podstate Vašej ekonomiky, v srdci ekonomiky. Priznajte sa, čo by ste robili, keby také výsledky vykazovali Čína, či Rusko!

Nezostal som prekvapený, keď som sa teraz zahĺbil do ekonomických analýz USA a zistil, že podľa výsledkov finančného roku 2019 dosiahol deficit amerického rozpočtu 984 miliárd USD. Uvádza sa to v prehlásení ministra financií USA Stevena Mnuchina. V porovnaní s rokom 2018 sa situácia zhoršila o 205 miliónov dolárov. Deficit dosiahol 4,6 % HDP.

Hrozí američanom opäť default?

Podľa názoru riaditeľa rozpočtového úradu USA (Budgetary Office USA) Ph. Swagela, aby bolo možné situáciu zmeniť, budú musieť americké úrady zvýšiť dane, znížiť výdavky, alebo urobiť obe tieto opatrenia súčasne. Túto pesimistickú prognózu odôvodnili návrhom zákona, ktorý skoordinovali americký prezident D. Trump a Kongres. USA môžu naraziť na problém vyhlásenia insolventnosti (default) a to už teraz v októbri, a síce pre nízke daňové príjmy. Informovala o tom agentúra Bloomberg. Trochu eufemisticky, majú rozladený ekonomický orchester. Alebo inak, ako už viackrát, ak nedodržia hranicu štátneho dlhu, Kongres rozhodne o jej zvýšení. To nesúladí s optimálnou tvorbou ekonomickej politiky o čom hovorí ekonómia. Analytici predpokladajú, že do roku 2020 presiahne štátny dlh 1 bilión dolárov. Ako kontroluje vláda USA svoje výdavky?

A aká je ekonomická politika Slovenska?

Nemôžem sa nezamyslieť aj nad našou ekonomickou politikou. Kto sledoval prípravu a schvaľovanie štátneho rozpočtu na budúci rok nemohol si nevšimnúť, že sa opäť nesplní dávna požiadavka na rozpočet vlád, teda, že by mal byť vyrovnaný. To sľúbil posledný minister financií Kažimír už pre rok 2019. Nemali sme ho od r. 1993. Svoje gény zmeniť nedokážeme, ale spoločenské prostredie, teda politické a ekonomické, by sme sa mali snažiť aj politicky aj ekonomicky stvárňovať, a to ako najlepšie vieme na báze predovšetkým ekonomických vied.

Znepokojivý hospodársky stav Slovenska

Práve ekonóma musí znepokojovať hospodársky stav Slovenska, hlavne nárast chudoby, nezamestnaných a bezdomovcov po roku 1989. Pred rokom 1989 sme ich nemali. Nielen to, optimizmus a nádej v roku 1989 sa dnes zakalili a Slováci začali vnímať hrozby a rozkladné procesy nielen v poľnohospodárstve, zbrojárskom priemysle ale aj v železniciach SR ( o čom hovorí aj očakávaná výmena generálneho riaditeľa). Nie sú to rozkladné procesy vo vnútri ekonomického systému SR? Ani jedna vláda po roku 1989 nedokázala zabezpečiť pozitívne saldo štátneho rozpočtu. Tak ako v USA? Nielen to, ale nevidíme ani členenie štátneho rozpočtu tak ako to odporučila EHK v Ženeve v roku 1993, a to, že štátny rozpočet má mať časť A – príjmy rozpočtu, časť B – výdavky rozpočtu, časť C – saldo rozpočtu a časť D – ak je deficit, povedať z čoho sa deficit bude hradiť.

Rozpočet vlády, nie štátny rozpočet…

V tejto spojitosti však treba povedať, z pohľadu ekonómie, že ŠR SR nie je štátnym rozpočtom, ale rozpočtom vlády SR. Na to naši politici radi zabúdajú. Čitateľ si iste pamätá, že jedna vláda pripravila štátny rozpočet a len čo nastúpila nová vláda, prvé čo urobila zrušila rozpočet predchádzajúcej vlády. Teda, je to ozaj rozpočet vlády. Môžu ekonomickí odborníci zo škôl, či hospodárskeho života zasahovať do konštrukcie rozpočtu? A mali sme aj profesorov štátneho rozpočtu. Poznáme aj výrok „Štát, to som ja!“.

A pritom máme veľmi prehľadný systém – systém národného účtovníctva!

Ešte závažnejším problémom je to, že systém národného účtovníctva pozná 5 jeho základných účtov – účet podnikov, účet domácností, účet vlády, účet zahraničia a účet investícií. V tomto systému sú jednoznačne definované väzby medzi týmito účtami, napr. daň z príjmu ide z účtu domácností na účet vlády ako jej príjem. Ekonomická veda nám teda opäť poskytuje agregovaný systém národných účtov, ktorému ozaj môže porozumieť každý, kto skončil školu. Systém ESA 95, ktorý sa používa dnes, je tak neprehľadný, že aj odborník má problém, aby sa v ňom vyznal. Čiže opäť je rozladený ekonomický orchester. Fiškálne a monetárne problémy majú Gréci, Francúzi, Taliani a aj Nemci.

To, aký zámer sledoval Franz Kafka svojimi románmi Amerika, Proces, či Zámok to nikde neobjasnil, ani nemusel. V diele Proces sa vyskytujú motívy dvier, chodieb, schodíšť, čiže symboly úniku zvnútra von. Bohužiaľ, u neho tie dvere, chodby, schodištia vedú do ešte hlbších, zamotanejších a nepreniknuteľnejších bludísk, odkiaľ niet úniku, východiska, vyslobodenia. Z pocitu bezvýchodiskovosti, a bezmocnej stratenosti rodí sa v ňom zážitok a vízia sveta ako nepochopiteľného a nepreniknuteľného labyrintu.

Makroekonómiu jednoducho neaplikujeme!

Ale to, aký je zmysel a zámer fiskálnej či monetárnej politiky v ekonomike, to predsa objasňuje makroekonómia, hoc dnes iste aj občan pociťuje dezorientáciu ekonomického sveta Európskej Únie, vyjadrenú stavom nekonečných sedení v Bruseli o odchádzajúcom Anglicku.

Makroekonómia zistila podstatné súvislosti, aby neprišlo k paradoxným stavom. Poznatky poskytla. Ale – neaplikujeme ich. To, ako sa robí fiškálna politika v USA či na Slovensku, či v iných krajinách EÚ, môže mať (a už malo) veľké a katastrofálne následky a súvislosti (rok 2008). Nesmie byť bezvýchodisková. Žiaden politik, prezident či minister financií, nemôže byť úmyselný deformátor. Iba Pablo Picasso mohol zaznamenávať, kresliť deformácie na obrazoch.