Predstavenie knihy popredného slovenského ekonóma Jaroslava Husára

V Univerzitnej knižnici v Bratislave sa pred niekoľkými dňami uskutočnila odborná diskusia a predstavenie knihy Prof. Jaroslava Husára na tému Aj ekonómia je veda.

Podujatie svojou účasťou poctil aj známy slovenský herec Oldo Hlaváček. Išlo o veľmi zaujímavé a podnetné stretnutie.

 Aktivity profesora Jaroslava Husára sú nesporne zaujímavé. Po úspešnom absolvovaní bratislavskej Vysokej školy ekonomickej nastúpil ako elév do výpočtového strediska bývalých závodov S. M. Kirova v Tlmačoch. V roku 1963 vyhral konkurz na školu OSN v Belehrade, ktorú ukončil získaním vedeckej hodnosti magister ekonomických vied. O päť rokov neskôr vyhral ďalší konkurz a začal pôsobiť v Európskej hospodárskej komisii v Ženeve, kde sa podieľal na realizácii významného projektu: Komparácia krajín regiónu Európskej hospodárskej komisie na báze input-output tabuliek, ktorých tvorcom bol W. Leontiev, nositeľ Nobelovej ceny. V roku 1990 nastúpil za experta Medzinárodného úradu práce OSN v Etiópii. Ako profesor na Ekonomickej univerzite v Bratislave napísal knihy: Rozumieme makroekonómii?, Makroekonómia, Aplikovaná makroekonómia, a viacero skrípt: Modelovanie ekonomických procesov, Aplikovaná ekonometria, Prečo hovoria ekonómovia o dynamike a ďalšie, nerátajúc nespočetné množstvo vedeckých článkov. Vie pútavo rozprávať aj o súčasnej politicko-ekonomickej situácii nielen u nás doma, ale i vo svete. Vrcholom jeho snaženia je prezentovaná kniha, z ktorej vyberáme:

Ekonómia bez pravidiel vedie k zmiznutiu ekonómie

Inšpiroval som sa K. Popperom, rakúskym filozofom. Povedal, že tolerancia bez limitov vedie k zmiznutiu tolerancie.
Každá veda sa opiera o zákony, ktoré slúžia človeku, aby ich využil v prospech pokroku civilizácie. Žiaľ, dnes nám zmizla ekonómia. Hovoria o tom aj tajné dohovory troch západonemeckých automobiliek o karteli, čo narobilo problémy aj p. Merkelovej. Len nevie ako sa zachovať, keďže ju čakajú voľby a oni jej asi môžu pomôcť.
Tak ako tolerancia musí mať limity, tak ich musí mať aj ekonomika, aby optimálne fungovala. Problém ukážem na zbožňovanom čísle HDP. Naši politici nechápu jeho pojem. Čitateľ musí vedieť, že pri počutí HDP sa mu musí v hlave objaviť predovšetkým to, že ide o proces primárneho rozdelenia národného príjmu (nie dôchodku, dôchodok poberám ja ako 81 ročný dôchodca), respektíve existujúca úroveň a vzťahy bežných cien, prostredníctvom ktorých sa formuje získaný príjem výrobcu, podniku a teda koniec koncov mzda každého zamestnanca. Pre lepšie pochopenie, hoc trochu náročnejšie, ale čitateľom iste zdolateľné, uvediem túto tézu aj v podobe matematickej definície HDP: x1p1 + x2p2 + x3p3 + ... + xnpn, kde xi je množstvo predaného i-teho výrobku  a pi je cena tohto výrobku.
Iba táto definícia odhalí chybné chápanie HDP aj našou vládou a aj vedením EÚ. Aj problém regulácie. Ak by prvé tri výrobky vo výraze pochádzali od výrobcu A a druhé tri výrobky od tovarového výrobcu B, z toho plynie, že ozaj ceny určujú silu (pozíciu) výrobcu A a výrobcu B. Iba ak poznáme tieto fakty vidíme, že HDP treba vnímať oveľa hlbšie a nie iba tak ako ho prezentuje naša vláda, či aj EÚ. Zisťujeme jeho významnú ekonomickú úlohu. Zároveň je dôležité uvedomiť si aj problém regulácie a trhu, o čom sú už dlhodobo známe ekonomické poznatky. V tejto oblasti som či na prednáškach a či na konferenciách predniesol viacero téz a analýz. Na vysvetlenie podstaty problému nemôžem nepoužiť matematiku, jednoduchú.

Čitateľ iste takú úlohu riešil aj z hlavy. Nech vyrábame iba dva výrobky, fľašu a zátku (to je celé HDP). Teda z rovnice HDP iba prvé dva členy, kde x1= 1 a x2 =1.
Naformulujme si takúto známu logickú úvahu (enigmu): flaša a zátka stoja 1,1 eura. Fľaša je o euro drahšia ako zátka. Koľko stojí fľaša a koľko zátka? Je to sústava dvoch rovníc o dvoch neznámych, teda  

  f + z = 1,1 a            f – z = 1.

Ľahko zistíme, že 2f = 2,1 eura. Vydelíme a zistíme, že fľaša stojí 1,05 eura a zátka stojí 0,05 eura. V druhom prípade uvažujme s tým, že prišlo k zmene cien a nech f + z = 2,10, teda máme takúto sústavu rovníc:   

f + z = 2,10               f – z = 1.

Riešením zistíme, že 2f = 3,10 a tak fľaša stojí 1,55 eura a zátka bude stáť 0,55 eura. Atď.. Rozdiel medzi cenami aj pri ich raste je vždy 1 euro. To som požadoval.Vzťah f – z je zároveň regulátorom vzťahov medzi cenami. Ekonómia má pravidlá! A práve problém regulácie je zásadným riešením pre tvorbu hospodárskej politiky nielen u nás dnes, ale aj v EÚ. V reálnom živote je však regulátor oveľa komplexnejším matematickým vzťahom; v závislosti od zdatnosti tvorcu politiky môže byť aj sústavou diferenciálnych rovníc. Je nutným nástrojom usmernenia ekonomických aktivít krajiny, či aj zhluku krajín, teda napr. krajín EÚ. Vzťahy bežných cien majú zásadný význam pre optimálne fungovanie ekonomiky, veď nám to teraz dokázali nemecké automobilky, s čím má problém nielen p. Merkelová. Aj iné krajiny.
Pravidlá však musí mať aj rozdeľovanie eurofondov. Denne čítame, čo sa robi na ministerstve školstva. Podpredseda vlády hovorí o potrebe zvýšenia transparentnosti v oblasti eurofondov. Zabudlo sa na to, že ekonómia ponúka systém národných účtov, ktoré požaduje zostavovať Eurostat. V SNÚ musí platiť podvojný zápis, teda má dať sa musí rovnať dal. Prvý kto vymyslel podvojnú sústavu účtovníctva bol taliansky matematik Luka Pacioli v roku 1476. Dávno. My aj tak máme problémy s pravidlami nielen v účtovníctve.

Moderátor spolu s profesorom Jaroslavom Husárom




Kniha prof. Jaroslava Husára


 
Známy slovenský herec Oldo Hlaváček     

       

                                    

Zaznamenal (kup)
úprava originálu: administrátor


Milan Kupecký

 



COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Z osudov slovenských geografických názvov (1)

Ako sa dostali Česká dolina a Český štít do slovenských Tatier alebo Ťažká dolina a Ťažký štít

Bankovníctvo a mena ako znak identity národa a štátu

Prednáška Mariána Tkáča na konferencii Panslovanskej únie Ochrana slovenskej identity.

Potrestaní, bez nádeje na zlepšenie

Hoci to nadpis neindikuje,  budem hovoriť o hospodárskej politike vlády.

Vývoj po roku 1980 – pohrebisko ekonómie.

Denníky,  časopisy a televízie v posledných dňoch píšu o Mossack Fonseca.

captcha 

 
Odber noviniek na stránke