Načo sú nám Maastrichtské kritériá?

Túto otázku si musí položiť každý občan, ktorý v TV počul, že E. Macron a A. Merkelová sa dohodli,
že EÚ potrebuje spoločný štátny rozpočet EÚ.

Ale veď máme orgány ako európsky parlament, európska rada, rada EÚ, či európska komisia. Každý z  týchto orgánov má niekoho na čele. Nemali to byť tieto orgány a ich predstavitelia, ktoré budú riešiť problém spoločného rozpočtu?  A čo naši europoslanci? Avšak každá krajina EÚ má významné ekonomické fakulty a významných ekonómov. Riešenie ekonomických otázok po prvej svetovej vojne (Versailles) aj po druhej svetovej vojne (Bretton Woods) mal na starosti otec ekonómi J. M. Keynes.

Pozrime si však problém hlbšie. Nemôžem nepripomenúť, že v roku 2017 Európska únia pompézne
oslávila 60. výročie svojho vzniku. To nie je pravda. V roku 1957 totiž vzniklo EHS (European
Economic Community). Formálne bolo ustanovené 25. marca 1957. Rímsku zmluvu podpísali
Belgicko, Francúzsko, Federálna republika Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko.
Predtým, v roku 1950 minister zahraničných vecí Francúzska R. Schuman navrhol vznik Spoločnosti
uhlia a ocele Európy.  O vzniku EÚ môžeme reálne hovoriť až po roku 1988. Niektoré európske
krajiny v roku 1988 vytvorili Delorsov výbor, ktorý mal preskúmať problémy ekonomickej
a monetárnej (nie menovej ako sa píše u nás) únie a pripraviť aj program, ktorého cieľom mala byť
implementácia EMU.  Správa Delorsa mala za následok Maastrichtskú zmluvu o Európskej Únii,
ktorá sa dohodla v decembri 1991. Jej účinnosť začala v novembri 1993. Táto zmluva rieši širokú
škálu  integračných otázok, jej najzásadnejšou vlastnosťou, črtou  je formalizácia toho  ako reálne
riešiť ekonomickú a monetárnu úniu, hlavne spoločnú menu (euro v 1995, predtým bolo ECU).
Maastrichtská zmluva výslovne uvádza  tieto kritériá monetárnej a fiskálnej konvergencie ako
predpoklad  participácie krajiny na spoločnej mene, ktorá mala byť implementovaná  na prelome
storočí. Kritériami boli: dlh vlády nesmie prekročiť 60% HDP, deficit rozpočtu vlády nesmie
prekročiť  3% HDP, inflácia nesmie prekročiť  priemernú infláciu troch krajín EÚ s najmenšou
mierou inflácie o viac ako 1,5% percentuálneho bodu, úroková miera na vládne dlhopisy (obligácie,
bondy) nesmie prekročiť priemerné miery troch krajín  s najnižšími infláciami o viac ako 2
percentuálne body a nakoniec členstvo v EMS  musí byť  nie menej ako dva roky a to bez iniciovania
devalvácie. Už sa na tieto kritériá zabudlo? Veď ich obsah je oveľa bohatší ako obsah spoločného
rozpočtu EÚ. Nehovoriac, že Eurostat konštruuje za každú krajinu input/output tabuľku a systém
národných účtov. A to sú tisícky usporiadaných údajov o ekonomike. Treba im však rozumieť! Čo
povie jediné číslo spoločného rozpočtu, a to deficit či prebytok?

Musím však hlbšie upozorniť aj na reálne ekonomické problémy v nedávnej histórrii aspoň troch
krajín,  a to  iba  pri  európskom  monetárnom  systéme  (EMS).  Pozrime  si  prehľadne  najväčšie
ekonomiky  Európy  a ich  ekonomické  výsledky  v tabuľke.    Celkom  jasne  o histórii  a  problémoch
uvedených krajín hovoria iba niektoré údaje tabuľky, a to už pri vzniku EMS a EÚ:





Z tabuľky zreteľne vidno, že boli veľmi rozdielne východiskové pozície a predstavy krajín. Musím
vypichnúť niektoré z problémov  v tom čase. Treba ich jasne povedať, lebo sa nám ľahšie pochopia
ich dnešné postoje a pozície.  Predovšetkým už ani záujem o EÚ nebol rovnaký, bola vnútená?
Začalo však aj obdobie, povedal by som, neúcty ekonómie, vulgarizácie ekonomických poznatkov,
spoľahnutie sa na vágny ukazovateľ HDP, peňažná forma je veľmi bezobsažná. Miesto nezaujatého
vedeckého skúmania fungovania ekonomík, prišla záľudnosť a nekalé úmysly apologetiky, nie vedy.
Stanoviská ekonómov EÚ nežiadala. Závideli sme Keynesovi.

Túto tabuľku doplním ešte o fakty, ktoré uvádza M. Gärtner, ktorý vydal dielo Šlabikár európskej
makroekonómie v roku 1997, v ktorej na s. 14 uvádza hodnoty rovnice rovnováhy (S – I) + (T – G)
= (X – M) v percentách 13 krajín Európy a USA za rok 1994. Zložka (T – G), teda príjmy  vlády
mínus výdavky vlády, vykazuje vo všetkých krajinách až na Luxembursko negatívne hodnoty. To
nikoho  nebolelo?  Kľúčovým  problémom  fungovania  ekonomík  krajín  EÚ  už  od  roku  1994  bol
deficit rozpočtov vlád. Každý ekonóm chápe svojim rozumom účel zložiek rovnice a tým aj podstatu
fungovania  ekonomiky,  zasahovania  do  nej. Má  tri členy!  Prečo ju  politici  nevyužili?  Konštruktér
stroja vie svoj stroj pohnúť i zastaviť, skaziť aj opraviť. Konštruktérom ekonomického stroja EÚ sa to
nedarí. Už 60 rokov, keďže sme mali takéto výročie, hľadáme smer, pomáhame Grécku, Španielsku či
Portugalsku a opäť sme sa dozvedeli, že dlh Grécka dosiahol hodnotu 180% HDP. To je hospodársky ideál?

Tvorcom  ekonomických  programov  krajín  EÚ  odporúčam  dielo  Dambisa  Moyová,  Ako  Západ
zablúdil.  Podnadpis  –  50  rokov  ekonomického  bláznovstva  a neúprosné  rozhodnutia,  ktoré  nás
čakajú.  Po  roku  1990  nastal  kolaps  ekonomického  poriadku.  Ekonómov  trápi  nielen  rozvoj
kapitalistickej  výroby,  ale  hlavne  nedostatok  jej  rozvoja.  Končí  postupnosť  –  otrok,  poddaný
robotník? Končí  postupnosť  otrokárske  vlastníctvo,  feudálne  vlastníctva,  kapitalistické  vlastníctvo?
Ba aj jednoduchšie – načo sú nám Maastrichtské kritéria? Máme predsa politikov!



  Prof. J. Husár

Bratislava 21/6/2018



COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Tříska: Kupónová privatizácia uľahčila rozpad Česko-Slovenska

Dušan Tříska je často považovaný za jedného z otcov kupónovej privatizácie, ktorá sa v Česko-Slovensku začala pred 25 rokmi.

Imigrantská nároková kultúra

Ak by žil dnes George Orwell, tak by pri sledovaní súčasných mainstreamových médií  musel cítiť obrovské zadosťučinenie.

Škoda, že toľko skvelých kuchárov sa dalo na ekonómiu.

Grécko! Hlavne po posledných voľbách v Grécku, keď sa predsedom vlády stal Tsipras ma napadol nadpis mojej úvahy. Ministri financií varili, varili a nič nám neponúkli. Nielen oni. Stretli sa aj predsedovia vlád a prezideti, teda summit EÚ. Mohli by sme sa spýtať prečo? Odpoveď by už nebola taká jednoduchá. Veľmi to vystihli Financial Times v roku 2007, keď na celej strane bola fotografia ekonóma A. Greenspana (guvernéra FEDu) a s nadpisom Manipulátor sveta. On preferoval ekonómiu ako vedu, ktorá nemá nič objasniť, nič nevyvrátiť a aj to ako každý návrh ponoriť do zakalených vôd spásy. Nádherne to totiž potvrdil svojou vetou v prítomnosti novinárov, keď povedal: „Ak ste správne porozumeli tomu, čo som práve povedal, keďže som sa vyjadril pomerne nejasne“.

Dvadsať rokov Slovenskej republiky

V tieto dni (príspevok bol napísaný v januári 2013) oslavujeme – dúfajme, že to vyzneje dôstojnejšie, než to bolo po tieto posledné roky – dvadsiate výročie vzniku Slovenskej republiky.

captcha 

 
Odber noviniek na stránke