Globálna nerovnováha, klesajúca hegemónia a potreba nového riešenia
Moja úvaha bola iniciovaná rozsiahlym článkom p. Hvozdíka "Stredná Európa nachádzaná a opätovne strácaná", v Slovenskom slove. Ide totiž menovite aj o ekonomické problémy. Pozrime si problém hlbšie. Čitateľa nebudem zaťažovať číslami o nerovnováhach v EÚ, a to hlavne číslami z rovnice rovnováhy, lebo som ich už viackrát uverejnil, a to stav nerovnováhy na príklade ekonomiky USA.
Prečo nemajú podniky nerozdelený zisk?
Dnes pri problémoch s energiami sa mnohé podniky stretajú s rastom cien. Prekvapilo ich to. Prečo? Nepoznajú dejiny ekonomických učení. Nepoznajú ekonomický nástroj na tlmenie rastu cien. Nevedia. Ale ani vláda nevie ponúknuť ekonomickú politiku bez rastu cien. Tiež nevedia.
Kráčame do neistoty? Pokrok a perspektívy ekonómie
Už aj preto, že nás dnes okrádajú o niečo cennejšie ako peniaze.; okrádajú nás o nádej, že môže byť lepšie, že politika sa dá robiť aj systémovo, systematicky, vedecky, poctivo a tak, aby z nej mala prospech celá spoločnosť.
Musíme pretvoriť, prebudovať EÚ
Píše o tom veľa diel, napr. C. Alcidi Redesigning European Monetary Union governance in light of the eurozone crisis. Prečo musíme prebudovať EÚ? Musíme napraviť predchádzajúce zlé rozhodnutia, a to v duchu hlbokých poznatkov ekonomickej vedy.
Byť ekonómom nie je jednoduché, aký je jeho údel?
Nadpis tejto úvahy mi napadol práve v spojitosti s vojnou na Ukrajine. V každej vojne ide o obrovské finančné zdroje, ktoré odletia do vzduchu ako vtáča. Prečo dnes v úvahe hovorím o akejsi spojitosti s vojnou na Ukrajine?
Prekvapila nás inflácia, kríza v dodávkach plynu či energií. Prečo?
Nielen to. Opäť hrozí dlhová brzda. Inflácia dosahuje hodnoty, ktoré sme v EÚ nepoznali, napr. Estónsko 20,1% a Litva 18,5%. NBS prognózuje, že ceny plynu by mali ísť budúci rok hore o 130%, čo povedie k dvojciferným inflačným číslam.
Ekonomika SR potrebuje poriadok
Profesor K. Engliš napísal viac ako 1000 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podnadpisom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečuji o udržení a zlepšení života. Dielo napísal v roku 1936. Ekonómovia teda vedia jednoznačne ako má ekonomika fungovať.
V. Soták žiada vládu, aby zabezpečila plyn aj po 20. máji
Slovenská ekonomika je životne závislá od dodávok plynu a pokiaľ by došlo k ich zastaveniu, za niekoľko týždňov ekonomika skolabuje.
Dane nám neustále robia problém
Denník N dnes (13/5) napísal: „Aj v prípade, že to Matovič skúsi silou a pretlačí svoje návrhy napriek jeho nesúhlasu o zvyšovaní daní, nikam neodíde. Nemôže aj keby veľmi chcel, o tom, či by vôbec chcel, sa dá tiež pochybovať (myslel na p. ministra Sulíka).
Vieme, čo sa dnes deje s ponukou peňazí?
Hoc čitateľa čaká obťažnejšia téma, verím, že sa poteší. Na internete som získal takýto prehľad finančnej pomoci Ukrajine.
Dlh máme aj my a aj EÚ
V posledných dňoch som dostal dva maily, ktoré bilancovali dlh krajín na celom svete. Graf nemôže povedať, prečo v krajinách vzniká dlh. Môže ho iba konštatovať. V EÚ platia Maastrichtské kritériá a predsa máme dlh. Práve jedna z príčin sú práve Maastrichtské kritériá.
Čo potrebujeme?
Teóriu a prosperitu ekonomiky. Ekonómovia nevystačia iba s teóriou fiskálnej politiky. Nemôžem nezačať inak ako tým, že v dobe plnej rozporov, všeobecnej depresie, ktorá dokáže otriasť aj najsilnejšími povahami, náš „bezstarostný“ život sa rozsypal ako domček z karát, hlavne keď začala zúriť u nášho suseda vojna. Ekonómovia EÚ a aj naši za 30 rokov nedokázali, aby náš ekonomický systém bol ako Febergého vajíčka, kraslicou.
Čo si musíme ujasniť?
Verím, že každý čitateľ vníma problémy, ktoré má ekonomika SR od roku 1989. Po tomto roku sme stratili množstvo podnikov a zanedbali poľnohospodárstvo, čo sa dnes prejavuje rastom cien potravinárskych výrobkov. Všimnime si hlbšie a odbornejšie niektoré fakty.
