Pia dezideria
Nadpis v preklade znamená zbožné priania.
Tak dnes ekonómovia vnímajú uplatňovanie poznatkov ekonomických vied a to nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Nadpis tejto úvahy je pôvodne nadpisom diela belgického jezuitu Hermanna Huga z roku 1624, a je veľavravný.
Bežne sa však stretáme s výrazom pium desiderium, čo prekladáme ako zbožné prianie. Teda prianie, ktoré nemá nádej, že bude splnené. Ale dobre vieme, že tento výrok sa stal podnetom pre napísanie mnohých článkov, ba aj kníh. To, čo trápi ľudí dnešnej doby nielen na Slovensku je hlavne cesta, po ktorej sme sa pustili po roku 1989, jej nesplnené sľuby. Stali sa zbožným prianím. Ak si čitatel zborie publikáciu ŠÚ SR Štatistické ukazovatele zárobkov a miezd na Slovensku a prelistuje si ju, zostane smutný, ak nie zhrozený, keď najnižšie mzdové pásmo je: menej ako 200 eur mesačne a druhé pásmo je 200,01 – 300 eur. Bieda. Podpredseda EK má 23 000 eur mesačne teda najmenej 115 krát viac ako občan v našej prvej mzdovej kategórii. Každý z nás žije z nejakej formy príjmu. Ekonomické vedy túto oblasť skúmajú od vzniku ekonómie. Nebudem písať o mnohých tézach ekonómie o príjme, ktoré su veľmi podrobne rozpracované v dielch ekonómov. Tam rozpracované ja môžem len naznačiť, ale tie, ktoré spomeniem sú jadrom a bázou ekonómie. Jej tézou je, že každý človek chce lepšie žiť. Ľudský duch sa ich od pradávna snažil prebádať. Kapitalistický spôsob výroby z toho pohľadu už preskúmal K. Marx. Svoj teoretický výklad ilustroval hlavne na Anglicku, pretože tam bol v tom čase, ako hovoria vedci, čistý priebeh procesu. My sa dnes optimisticky utešujeme a uspokojujeme tým, že v EÚ to vonkoncom nie je tak zlé. Ekonómov však dnes trápi nielen súčasný rozvoj kapitalistickej výroby, ale ja tvrdím, nedostatok jej rozvoja. A budem to ilustrovať práve na spomenutom ekonomickom pojme príjem spoločnosti. Distribúcia príjmu spoločnosti dlho trápila M. O. Lorenza. Jeho teoretcký rozbor vyústil do tzv. Lorenzovej krivky (publikovsal ju v r. 1905), ktorá zobrazuje rozdelenie agregovaného príjmu spoločnosti a hovorí koľko percent národného príjmu má aké percento domácností, nositeľov príjmu. Za jeho čias malo 70 % domácností menej ako 45 % národného príjmu a 30 % domácností malo 55 % z národného príjmu. Jeho zdôvodnená požiadavka na optimálne rozdelenie príjmu je žiaľ aj dnes zbožným prianím, nerovnosť rozdelenie zostala.
Dnešná spoločnosť už zabudla, že nielen J. M. Keynes učil, čo má spoločnosť zabezpečiť ľuďom, teda blahobyt. Iba rok po jeho slávnom diele napísal v r. 1937 K. Engliš svoje slávne 890 stránkové dielo Sústva národného hospodárstva a onedlho (1943) aj náš prof. R. Briška viac ako 500 stranové dielo Národné hospodárstvo. Všetci traja velikáni odhalili ekonomický zákon pohybu modernej spoločnosti. V ich dielach je výklad všetkých hospodárskych javov, a to z toho pohľadu, že ekonómia je veda o ekonomickom systéme, v ktorom jednotlivci a národy sa starajú o udržanie a zlepšenie života. Hovoria a definujú čo je hospodársky ideál, ktorý Lorenz obhajoval iba z pozície potrebného rozdelenia národného príjmu spoločnosti. Išlo im o ideálny efekt uspokojovania potrieb spoločnosti (nielen jednotlivca). Teda vychádzali z toho, že existuje objektívny ideál človeka a spoločnosti. Zakladali si na tom, že aj proces výroby, aj proces spotreby a proces akumulácie vyžaduje povolaných, nezaujatých a v procese rozdeľovania národného príjmu aj nekompromisných ľudí. Dnes je zbožným prianím, aby vedenie krajiny, či vedenie EÚ konalo v duchu hospodárskehjo ideálu, uplatnilo vedu. Predsa sa pamätáme, ako EÚ vydala smernicu, ako majú byť zakryvené uhorky, či rozhodnutie Draghiho a ECB o každomesačnom vtláčaní do ekonomiky takého množstva peňazí, ktoré sa rovná hodnote ročného HDP SR. Tým sa rušia všetky vzťahy a súvislosti kolobehu peňazí v ekonomike. Monetárna politika je mýtus.
A čo dnes? Veľké množstvo ekonomických časopisov píše o minimálnej mzde ako ceste, po ktorej máme kráčať, o problémoch migrantov, či o globálnej ekonomickej kríze, o predkrízovom monetárnom stave, o diferencicáh platov medzi domácimi podnikmi a podnikmi, ktoré získalo zahraničie (nášho šofera na hraniciach potrestajú, že má minimálnu mzdu), o faktoroch, ktoré sú v pozadí finančnej krízy, o mzdovej nerovnosti a satisfakcii jednotlivca . Ba aj na vedeckých ekonomických konferenciách sa rozoberá problém migrácie, trhu práce a demograficých zmenách v EÚ. Jeto iba pár nadpisov. Bieda ekonomických vied. O hospodárskom ideáli sa nepíše. Nepotrebujeme ho! Nemá to na svedomí, nazval by som to, subjektívny ideál osobnej spokojnosti najbohatších jedincov na Slovensku a v EÚ? Dobročinné nadácie USA začali financovať príchod migrantov z Blízkeho východu do Európy. Aby EÚ efektívne zasiahla pri migrantoch, či aby vedela, čo treba robiť v Grécku okrem veľkej finančnej pomoci (na úkor koho) je iba zbožným želaním, pium dezidérium. Prečo prežívame intenzívne spoločenské vrenie, ba až prevraty? Pium deziderium vyjadruje aj táto báseň:
Povedz: Nie! /Na sebazradu, Slovák, povedz: Nie! /Neodsekaj si vlastné korene! /Neobliekaj si kabát naruby,/neveď svoju budúcnosť do zhuby!/ I keď ťa trápi neresť, sveta klam, / nezabúdaj, že nikdy nie si sám./ Vzopri sa klamstvu, neresti a zlu, /bojazlivcom tu ruže nerastú./ Osud si riaď, a never náhode,/ nezabúdaj na svoje poslanie./ Nauč sa plávať aj v mútnej vode,/ čistej sa ti tu sotva dostane. /Bor sa za pravdu, v pravde je sila, /keď ju zakopú, znovu vyrastie./ Pomôž jej, aby v tebe ožila. /Na trápnu sebazradu povedz: Nie!
Budín, 7. máj 2015 Gregor Papuček.
Prof. J. Husár
9/11/2016.
