KOLABORANTI A QUISLINGOVIA V EVOLÚCII ĽUDSKÉHO SPRÁVANIA
Údel niektorých politických pojmov má často veľmi krátky život výskytu. Hovorí sa, že má životnosť „dňovky“(octomilky).
Iné pojmy sú trvalé, ale striedavo menia svoj význam i využívateľnosť. Nuž ako je to s pojmom „kolaboranti“? Pochádza z latinského slovesa kolaborare – spolupracovať a v tomto zmysle má kladnú konotáciu. Ale počas druhej svetovej vojny mu bola propagandou prisúdená záporná významová rovina a kolaborantom bol ten , kto spolupracoval s totalitným – v podstate okupačným - režimom Hitlerovej Tretej ríše. Quislingom sa označovala osoba, ktorá vykonávala funkciu hlavy podmaneného štátu (alebo jeho zástupcu). Pre mladšie generácie čitateľov treba dodať, že toto označenie vojnová propaganda protihitlerovskej koalície si „požičala“ od Vikunda Quislinga, ktorý bol skutočnou osobou a viedol nórsku vládu počas nacistickej okupácie. Quislingovcov bolo v Európe nemálo, lebo v prvých fázach vojny Hitler úplne, alebo čiastočne okupoval väčšinu európskych štátov. Samozrejme rozsah, intenzita a ochota ku kolaborácii sa často menila. Časť ukomplexovaných ľudí ochotne sa menila na kolaborantov cudzej mocnosti, lebo z princípu chcela stále byť na strane víťazov. Avšak aj víťazi sa často menia na porazených. Keď sa pozrieme koľko austriofilov, čechofilov, polonofilov, uhrofilov, rusofilov, germánofilov a amerikofilov poprezliekalo na Slovensku svoje kabáty, tak pochopíme, prečo mnoho z nich netrprzlivo čakajú vo svojich „nevládkach“, „mimovládkach“ a „treťom sektore" na pokyn zahraničných chlebodarcov. U malých a slabých spoločenstiev je veľa ľudí so syndrómom lokajstva a poddanstva.
Evolúcia sprostredkovala ľuďom schopnosť rýchlej adaptácie vo forme „nadania“ pre oportunitu. Nuž a keď sa pozrieme na našich nositeľov a čakateľov politickej kariéry tak pochopíme, že aj „čakateľov“ na pozíciu quislinga máme aj v radoch výkonnej a zákonodarnej moci neúrekom. Nesmieme však všetkých hádzať do jedného vreca. Malý štát vždy patril do nejakej veľmocenskej sféry ako jej vazal a teda aj nemnohí prezidenti a predsedovia vlád nášho mladého štátu boli v tom či onom rozsahu quislingami. Je príjemným prekvapením , že predsedovia vlád Višegrádu na čele s Ficom sa dokázali vzoprieť atlantskému tlaku a nepripusili narušovanie vlastnej identity multikultúrnymi votrelcami. Novopohanským kárateľom, že kresťanské Slovensko odmietnutím votrelcov zradilo povinnosť ochrany každého života odpovedáme, že „ochrana vlastného života“ je prvou a neoddeliteľnou časťou ochrany života vôbec. Naši kolaboranti a quislingovia za Hitlera prednostne s nasadením vlastného života tiež najprv chránili seba, svoj národ, svojich občanov a svoj štát (samozrejme za cenu ústupkov a kompromisov). Naši neprajníci preto slovenských odporcov kolaborácie a quislingovštiny teraz nazývajú kriptokomunistami či kriptoklerofašistami.
Pred šiestymi rokmi už ako politik a profesor na dôchodku som sa zúčastnil v Rakúsku na panelovej diskusii o tom čo nahradí krízotvorny kapitalizmus. A vzápätí, v ten istý deň som sa zhodou náhod zúčastnil na pracovnom obede voľného záujmového kruhu investigatívnych novinárov a historikov 20. storočia, ktorí v oponentskej diskusii hodnotili zostavenie dvoch „historických rebríčkov“, z ktorých jeden sa týkal práve vojnových quislingov. Na panelovej diskusii už všetci účastníci dôverne poznali prvé dôsledky svetovej krízy, ktorá začala vypuknutím hypotekárnej krízy v USA v r. 2007 a preto témou panelovej diskusie bolo rýchle hľadanie novej sociálno ekonomickej formácie. Ja som vyslovil názor, že síce spoločenská formácia marxistického socializmu a komunizmu sa stala výbehovou preto lebo „verchuška“ totalitnej moci prestarla a omladzujúce vedenie sa dobrovoľne vzdalo idei vybudovania reálneho komunizmu. Odstredivé sily Sovietskeho zväzu zavŕšili zánik vlády sovietov aj preto, lebo z notorického alkoholika Jelcina sa vykľuval veľmi ústretovo kolaborujúci quislingovec najťažšieho kalibru. Je nesporné, že marxistickí dogmatici tak dlho odkladali hlboké revitalizačné reformy, až nakoniec nemali už sebadôveru, že by vedeli ich zaviesť bez straty moci. Gorbačova glasnosť vlastne len odhalila úplnú absenciu ideomotorickej predstavivosti. Bohužiaľ vtedy som si ešte sám neuvedomoval, že terajší radikáli superveľmoci sa správajú veľmi podobne ako starčekovské sovietske politbyro ktoré tvrdilo, že svet speje k svetovému komunizmu. Totiž aj rodinné klany radikálnych mocenských elít atlantizmu tvrdia, že svet speje ku slobodnej kapitalistickej svetovláde.
Dnes by som povedal , že jediný dobrý krok, ktorý Jelcin za svojho „vládnutia“ urobil bolo pokojné odovzdanie moci Putinovi, ktorý zastavil hrozivý a plundrujúci chaos. Na panelovej diskusii som povedal, že odmietam delenie sveta na dobrý Západ a zlý Východ. Práve arogantne agresívne správanie západných vinníkov krízy ukazuje, že tzv. vrodené temné sklony k egoizmu, uzurpácii a parazitizmu sa do kolektívnej pamäti aj Západu a Východu ukladali po celý paleolit a teda po 97 % evolúcie poľudšťovania. A iba 3 % času poľudšťovania prežili predkovia v svetlých podmienkach solidárnej symbiózy počas neolitu. Aj Kremeľ, aj Biely dom musia sa usilovať o neutralizáciu svojich vrodených temných sklonov. Bohužiaľ je pravda že v Západnej hemisfére (ktorej sme súčasťou) roztvárajú sa nožnice medzi superbohatými a superchudobnými rýchlejšie ako vo Východnej hemisfére. Spochybnil som rýchle nahradenie krizutvorneho kapitalizmu. Lídri stagnujúceho komunizmu síce dobrovoľne sa vzdali moci, ale to je výnimka. Žiadna štuka nebude súhlasiť s vypustením svojho rybníka. A to v roku 2009 (keď sa konala panelová diskusia) som ešte nevedel, že radikáli mocenských elít zmenili „obrannú doktrínu USA“. Pôvodná doktrina fungovala pod heslom „vedenie spravodilivej vojny“ a terajšia obranná doktrína funguje ako „vedenie permanentnej svetovej vojny“. Potvrdil to terajší exodus „utečencov“ do Európy a terajší „rusko-ukrajinský konflikt. Všetko v réžii radikálov USA, ktorí chystajú východoeurópsky jadrový konflikt. Napokon je pravdou, že kým sa západné kresťanstvo vytráca z verejného života, tak ruská ortodoxia dostala „druhý dych“ a je možné, že bude zachraňovať tradíciu západného kresťanstva hĺbkou svojho kontemplatívneho ponoru.
Na pracovnom obede voľného združenia investigatívnych novinárov a historikov 20. storočia v r. 2009 pokračovali v oponentácii zostaveného rebríčku Quislingovcov, t.j. hláv štátov okupovaných počas Hitlerovej nadvlády v prvej fáze druhej svetovej vojny. Na horné (prvé) miesta rebríčka sa dostali tie hlavy okupovaných štátov, ktoré dokázali aj v podmienkach priameho teroru a zastrašovania lavirovacou taktikou a nasadzovaním vlastného života vymôcť od okupantov niektoré ústupy vo vnútornej politike, v ekonomických benefitoch a niektoré záchranné výnimky pre časť obyvateľstva, ktorému hrozila perzekúcia či vyhubenie. Na prvom mieste úspešných quislingov sa umiestnil dánsky kráľ, na druhom mieste prezident Fínskej republiky generál Mannerheim a na treťom mieste prezident Slovenskej republiky Dr. Tiso. Napokon v diskusii padla zmienka, že bol zostavený aj rebríček, v ktorom boli uvedené hlavy štátov podľa poradia tých, ktorí porovnaním ich súkromného majetku pri nastúpení do funkcie a pri odchode z funkcie dosahovali najväčší prírastok majetku. Na prvom mieste sa umiestnil George Bush mladší, ktorému majetok na konci funkčného obdobia bol vyše 700 raz väčší ako na začiatku prezidentovania. Nuž sú aj deti „čertovskej šťasteny“.
Dá sa predpokladať, že v budúcnosti sa budú zostavovať rebríčky terajších kolaborantov a quslingov nie len za celý svet, ale aj za Slovensko. To sa budeme čudovať.
Poznámka: Príspevok najdete na stránke: http://amh.webbaster. Sk/, žurnalistická tvorba, zošity.
Augustín M. Húska
