Ako je to s dlhom a darom? Keď je more kľudné, kapitánom môže byť hocikto.

Čitateľ sa mohol dozvedieť v správach RTVS o tom, čo sme darovali Ukrajine. Internetové SME má nadpis: „Tony munície, palivo aj zbrane. Ako Slovensko prepravuje vojenskú pomoc Ukrajine?“


Ale v TV sme videli ako Slováci  na hranici s Ukrajinou berú do svojich domov utečencov. Aj to je dar. Ako to vnímať? Je to ozaj náročná oblasť. O jej objasnenie sa pokúsim v tejto úvahe.

Vieme, že deficit nášho štátneho rozpočtu od roku 1993 vlastne neustále zvyšuje náš dlh. Je to iný dlh ako ten, ktorý vzniká darovaním, dnes na hraniciach s Ukrajinou. Nájdenie riešenia týchto  problémov je veľmi náročná úloha, ale verím, že po prečítaní úvahy bude čitateľ informovanejší. Zistí nový uhol pohľadu.

Dostal som mail o dlhoch krajín sveta. Merali ho vypočítaním podielu dlhu na HDP v percentách. ČR má podiel dlhu 45,5%, Poľsko 55,5% a SR 61,4 %. Pre ekonóma sú to priam hrozivé čísla. Ale čitateľ z nich nevyčíta nič, či málo; informácia, ktorú by tie hodnoty mali poskytnúť sa čitateľovi stráca. Dajme im nový pohľad, zorný uhol. Verím, že poučím čitateľa.

Uviedol som dva významné finančné toky, ktoré by mal ozaj chápať každý občan, týkajú sa totiž ekonomiky SR. Aby čitateľ hlbšie vnímal zmysel uvedených textov, bude dobre, ak mu dám širší a zrozumiteľnejší obraz. Tým obrazom je platobná bilancia. Platobná bilancia je spôsob zaznamenávania platieb a príjmov zo zahraničných transakcií krajiny.
Hoc sa to zdá na prvý pohľad zrozumiteľné, čitateľovi to vysvetlím hlbšie. Platobná bilancia je aplikáciou podvojného účtovníctva. Podstatu vysvetlím na konkrétnej platobnej bilancii, a to v agregovanom tvare; ekonómova jej dali tvar tabuľky, ktorej obsahu treba rozumieť.  Pozrime si číselný príklad. V mojej knihe mám takúto klasickú podobu bilancie:



                                                                                                               

Kredit a debet sa musí rovnať. Debet je dlh, ale je to iný druh dlhu ako spomenutý deficit rozpočtu, ako zistí čitateľ. Ak si čitateľ prečíta obsah položiek, verím, že sú mu všetky zrejmé. Možno ho napadne, že vláda by občana mala informovať nielen o výške daru, ktorý sme poslali do zahraničia, ale hlavne ako sa to dotkne, ako ovplyvní uvedené položky bilancie (ako to ovplyvní platobnú bilanciu), hlavne debet krajiny.

Z tabuľky čitateľ vidí, že najjednoduchší spôsob získania zahraničnej meny je export tovarov (r. 1); exportovali sme vo výške 550 jednotiek. Naopak, riadok 5 hovorí, že sme do krajiny importovali tovary v hodnote 800 jednotiek, teda zaplatili sme do zahraničia. Ekonómia ho považuje za debet (akýsi dlh). Príjmy (r. 2) máme aj z exportu služieb do zahraničia (služby dopravy, námornej...).
Ale export sa počíta v cenách f.o.b (free on board), t. j. náklady na dopravu, poistné atď. nie sú započítané.
Import služieb sa počíta v cenách c.i.f (cost, insurance, fright) t. j. dopravné, poistné atď. sú započítané (prvý problém). Iným typom príjmov pod touto položkou  sú úroky a dividendy, ktoré občania krajiny získajú investovaním  v zahraničí.
Občania krajiny vlastnia pôdu, akcie, obligácie  atď.  a zahraničie, ktoré užíva služby tohto kapitálu musí zato platiť; tieto položky  evidované v riadku 2 ako export služieb, sa volá tzv. nevizibilný export. Tu sa eviduje aj príjem krajiny z cestovného ruchu. V tomto riadku sú zachytené aj služby nebankového sektora.

Čitateľ zistil, že sú to všetko vážne ekonomické transakcie. Vidíme ich iba v usporiadanej tabuľkovej podobe platobnej bilancie; preto ju vláda musí publikovať.  Analogicky  ako r. 2, musí čitateľ vnímať a chápať aj riadok (6). Zahraničie analogické služby poskytlo nám. Tieto sa týkajú nás a inak. Sú to služby za prepravu (diaľnice, železnice), bankové služby, služby poistenia , ktoré realizujeme ako napr. turisti.
Toto dôkladné rozlišovanie obsahu položiek by malo byť základom ekonomickej analýzy, ktorú robia vládni ekonómovia.

V tabuľke však máme ešte ďalšie 4 riadky. Položky v riadku 3 sú, ako vidíme, jednostranné príjmy, t. j. príjmy, ktoré dostávame „zadarmo“, bez potreby ich uhradiť, napríklad aj vtedy ak niekto zo zahraničia posiela rodine peniaze. Patria sem aj vojnové reparácie. Takýto je aj obsah riadku (7). A práve tento riadok je pre nás mimoriadne dôležitý dnes. Ide o už spomenuté dary Ukrajine; a tie, ako v TV vidí denne čitateľ, sú veľmi rôznorodé; naše rodiny poskytujú nocľah Ukrajincom, či stravu a iné. Aj to, že sa využívajú naše diaľnice, či železnice sú dary. Vidíme, že rast tejto položky znamená rast debetu krajiny. Ak sa jedná o rast importu (debet), máme doma viac pomarančov, či strojov. Ale ak rastie veľkosť darov, nemáme z toho žiaden reálny kredit; skôr výdavky.  Položky v (4) a (8) majú iný charakter. Vyjadrujú zmeny v stavových položkách ide o zmenu kapitálu, jeho hodnoty.

Napríklad vláda, či podnik si mohli požičať peniaze v zahraničí. Vláda, či podnik a či jednotlivec si mohli prijať peňažné čiastky zo zahraničia ako splátku za úver, ktorý predtým poskytol príslušnému ekonomickému agensovi v zahraničí. Príklady naznačujú náročnosť obsahu týchto tokov. Dnes majú tieto toky rôznu formu, čo musia analyzovať vládni ekonómovia a robiť odporúčania.

Čitateľ zisťuje, že obťažnosť výkladu stúpa. Ale je indikátorom toho, ako náročné je ovládať poznatky tejto oblasti, ak chceme hovoriť o postavení ekonomiky SR, čo naznačil nadpis úvahy. Vládni ekonómovia by mali uvedenú tabuľku vyjadriť vo forme troch externých bilancií, v novej tabuľke, čo robí veda. Tá je základom ekonomickej analýzy. Nebudem to ilustrovať.

Verím, že čitateľ zistil, čo má čakať od predsedu vlády, od ministra financií, či od ministra hospodárstva. Túto zodpovednosť si musia uvedomiť už v čase, keď sú zvolení.

O tom, že od predstaviteľov vlády čakáme viac hovorí sa aj úvahe v SME. P. Tkačenko má v SME (11.-13. III. 2022) nadpis „Premiér v postoji úcty“. A píše: „Dalo by sa pochybovať, či niekto môže byť taký hlúpy, ale pozor, je to nominant OĽANO“ (myslí ministra Mikulca).
A ďalej: „Zahanbiť sa nedal ani Eduard Heger. Ten si tradične vstúpil do postoja úcty a samosprávam a mimovládkam povedal, že v skutočnosti sú zbytočné bez štátu, a tak nech láskavo nefrflú a keď sa im nepáči, nech nezavádzajú?“.

Aj to je riešenie ...


Záver

Úvaha hovorí o tom, čo treba občana naučiť. Bola náročnejšia, ale je pomerne hlbokým a novým vhľadom do fungovania ekonomiky, ktoré musia ovládať predovšetkým predstavitelia vlády a vládni ekonómovia, aby chápali svoje úlohy voči občanom. Platobná bilancia je spôsobom zaznamenávania príjmov a platieb zahraničných transakcií krajiny. Aj darov do zahraničia. Už tým je daný jej význam.
A tento význam žiada, aby o tom ako hospodárime doma a aj vo vzťahu k zahraničiu boli oboznámení občania, a to v pravidelných intervaloch. Kapitálové príjmy a kapitálové platby si priam vynucujú, aby sme sa zaujímali o fiskálnu politiku krajiny, SR, a to predovšetkým cez efekty úrokových mier a mnohé finančné toky. Zistili sme, že pojem dlh má odtiene svojho významu.

Česi majú príslovie: „Nevyměnil svou hlavu, kdo objevil se v novém hávu“.


Prof. J. Husár

Bratislava, 13/32022

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

FEST: horúce novinky z Bruselu 06/2022

Nemecký poslanec Európskeho Parlamentu Nicolaus Fest je ďalší z množstva europoslancov, ktorí spochybňujú význam a záver Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) a sú znepokojení najnovšími snahami bruselských úradníkov.

Zlato ako univerzálne platidlo a depozit

Už niekoľko týždňov sa u nás pretriasa problém nášho zlata.  A pamätám sa dobre aj na problémy so stanovením výmenného kurzu slovenskej koruny a eura (30,1260 : 1),  vrátim sa do hlbšej minulosti.

Komentár Ronalda Ižipa: Putinov gambit

Gambitom sa v šachu označuje zámena krátkodobej (väčšinou materiálnej) nevýhody za výhodu dlhodobú (pozičnú). Gambitom môžeme nazvať napríklad aj Aljechinovu obranu, podľa slávneho ruského šachistu. Nikto nebol šachovým majstrom tak dlho ako práve Aljechin.

 
ODBER NOVINIEK NA STRÁNKE

Please enable the javascript to submit this form