Biodiverzita a život
Ekosystém a klíma sú základné pre jav, život, rozmanitosti života i zánik živých bytostí na planéte Zem. Poukazujúc na to analyzujú sa predpoklady pre udržateľnosť biodiverzity a jej vplyv na diania i bezpečný život.
V takom prostredí človek, živočíšne i rastlinné druhy podriaďujú sa (lokálnym) podmienkám. Prácou človeka sú ovplyvnené jeho život, život iných druhov ako i ekosystémy. Zabezpečenie i využívanie mnohotvárnosti ekosystémov veľkou mierou závislé je ako od prírody tak i od človeka, jeho starostlivosti o okolie, zároveň i od nezamorovania okolia. To spoločne zabezpečuje trvalú udržateľnosť, obnovu a k tomu navyše i rozmanitosť druhov i tvarov života na planéte.
ÚVOD
Vďaka archeologickým nálezom, odkritým, zoskupeným, zaznamenaným i interpretovaným dokumentom (artefakty a ekofakty) je známe, že človek zásadne i dlhobobe vplýva na všetky stránky vlastného i života živočíšneho i rastlinného sveta – biodiverzitu a jej ekosystém - na planéte Zem. Je preto zásadné poznať biotop - životné prostredie - i s nim súviace ekologické činitele ako i funkčné úlohy priestoru v spoločnosti živých tvorov na planéte.
Ekosystém spočíva na vzájomnej interakcii živých bytostí a vôkol nich neživej prírody. S toho hľadiska ide o veľmi zložitý a k tomu životom, jeho dynamikou i systém v ktorom sú zmeny a zostav prirodzené a navzájom i vplývajuce na celú sústavu ekosystému. V takej interakcii vplyv neživej prirody sa dotyka všetkých živých bytostí žijúcich na nimi zvolenom priestore. Za následok to má, že sa živé bytosti, pri tom, prispôsobujú existujúcim podmienkam v tej, v takej prírode. Prispôsobovaním sa tym podmienkám živé bytosti, zároveň, mierov svojich aktivít vplývaju na zmeny toho prostredia. Vďaka tomu zo vzájomnosti vzťahov bytostí (dočasne) ich život ovplyvňuje i zvolený priestor. To ovplyvňovanie je zavislé od prirody a podmienené i vždy je určené potrebami živých bytostí; zvolený priestor im, najmä, nevyhnutne musí zabezpečiť prežitie. Kedže je človek jediný živý systém, ktorý organizuje, mení, spravuje nim obydlené prostredie (závisle od prírodných podmienok na tom priestore) a realizuje tam vlastnú pôsobnosť i vzájomné až konkurenčné obstátie je prirodzené, že tym vplýva, často i predurčuje (kladne alebo záporne) diania na (nim) ovládanom priestore. Ten priestor pre všetky živé bytosti na planéte činia: pôda, voda, vzduch, horniny i organizmy a s tym súviace ich fyzicko - chemické i biologické vlastnosti, vzájomná i rozmanitá interakcia podmieňované prírodou – životným prostredím - i ľudskou činnosťou.
ROZMANITOSŤ TVAROV ŽIVOTA A EKOSYSTÉMY
"...Biologická rozmanitosť alebo biodiverzita je vedecký termín pre rozmanitosť života na Zemi. Týka sa to nielen druhov, ale aj ekosystémov a rozdieľov v génoch v rámci jedného druhu. Všade na planéte žijú druhy spolu a závisia jeden od druhého. Každý živý tvor vrátane človeka je zapojený do týchto zložitých sietí vzájomne závislých vzťahov, ktoré sa nazývajú ekosystémy.
Zdravé ekosystémy čistia našu vodu, čistia náš vzduch, udržiavajú našu pôdu, regulujú podnebie, reciklujú živiny a poskytujú nám jedlo. Poskytujú suroviny i zdroje pre lieky a iné účely. Sú základom celej civilizácie a udržiavajú naše ekonomiky. Je to jednoduché: bez týchto "ekosystémových služieb" by sme nemohli žiť. Sú to, ako to nazývame náš prírodný kapitál.
Biodiverzita je kľúčovým ukazovateľom zdravia ekosystému. Široká škála druhov sa s hrozbami vyrovná lepšie ako obmedzený počet z nich vo veľkých populáciách. Aj keď sú niektoré druhy ovplyvnené znečistením, zmenou podnebia alebo ľudskou činnosťou, ekosystém ako celok sa môže adaptovať a prežit. Vyhynutie druhu však môže mať nepredvídané dopady/1/...".
Rozmanitosť tvarov života na planéte je predovšetkym ohrozená človekom i jeho činmi. Dodatočne na to vplývajú živé druhy a nakoniec i prirodzené, človekom nekontrovateľné procesy. Spoločne oni nielen vplývajú na rozmanitosť tvarov existencie bytia, jeho obnovovanie i udržateľnosť, ale i na zamorovanie okolia i zanikanie bytia na všetkých svetadieloch, obydlených i neobydlených častiach Zemegule, jej živého i neživého sveta až plynnej fáze planéty – atmosfére planéty. Práve preto následky zamorovania súvisia s ohrozovaním biodiverzity a ako také pre človeka majú i znepokojujúci až ničivý, poniekde i trvalý vplyv na udržateľnosť nielen rôznorodosti živého, ale i reprodukciu až neopakovateľnosť obnovenia rôznorodosti existujúcih živočíšnych i rastlinných druhov na planéte.
Človekovi ako jedinnému tvorovy na planéte, ktorý vlastnou vôľou, znalostami i existujucími prirodnými i nim vytvorenými (umelými) prostriedkami môže vplývať na zmeny biodiverzity také stavy i procesy nakladajú nepretržite sa im venovať.
Je človekovy i nim vytvoreným združeniam záväzkom s časti, a tam kde je to opodstatnené i v úplnosti, obmedziť spomenuté (neprajné) procesy. Vplývalo by sa tak na nápravy i stavov i využitých procesov a na planéte i na udržateľnost, obnovu biodiverzity na každom mieste živého i neživéj časti svetadielu. Človek ako vysokoorganizovaný mysliaci systém môže i vplýva na javy i procesy na Zemi, na priblíženiu sa spomenutých procesov k ich najväčšej vrátnosti - reverzibilite. Zásahmi (vďaka znalostiam) sam vplýva na ničenie nevrátnosti (ireverzibility) i na usmerňovanie, nateraz, samosebou sa realizujúcich procesov v prírode.
Niekoľko desaťročí človek, jeho inštitúcie sa systematický venujú environmentalistike, nim organizovaným i prírodným emisiám i procesom poškoďujucím (zamorujúcim) naše prostredie (Montevideo I. UNEP, 1982)/2/. Dokumentmi svetových združení sa poukazuje na potrebu ochrany prostredia a ľudskou činnosťou i na potrebu nezamorovania okolia. To preto, že zamorovanie dočasne a niekedy až trvale ohrozuje udržateľnosť rôznorodosti i existenciu biologických druhov na planéte. Má to dramatický vplyv i na klímu na planéte a skrze to i na klimatické podmienky nutné pre udržateľnosť bytia na Zemi. Na medzinárodnej konferencii i s tým sa zaoberajúcej vedúci Organizácie spojených národov (OSN) poukázal i na záväzok človeka: "...Klimatickú krízu spôsobujemi my – a riešenia musíme brať, voliť my. Máme nástroje: technológia je na našej strane. Ľahko dostupné technologické náhrady už existujú pre viac až 70 percent dnešných emisií/3/..." V tom zmysle OSN determinuje i krátkodobé i (očakávajúce) dlhodobé ciele/4,5/ týkajúce sa biodiverzity.
Ukážkovo pre svetové hospodárske združenia sa biodiverzite venuje Európska únia (EÚ). I v EÚ sa považuje za významné (dokumentmi) zopakovať, že je obnova biodiverzity bytostná pre zdravie ekosystému. "...Cieľom (EÚ) stratégie v oblasti biodiverzity je uviesť európsku biodiverzitu na cestu obnovy do roku 2030 v prospech ľudí, podnebia a planéty/6,7,8/..."
Poukazovaním na biodiverzitu vyplýva, že nakoľko prírodné procesy vo vesmíre nepovedú k katastrofickým dianiam na Zemi (a tym i ohrozeniu biologického života na Zemi) zasádne a jedinne kladné pôsobenie na biodiverzitu, na jej vplyv na život na Zemi zavisí od človeka, nim organizovaných, kontrolovaných i riadených procesov. Tym sa ochrana životného prostredia dostáva do popredia vo všetkých tvaroch ľudskej činnosti i zmýšľania vo výrobe, spotrebe, plánovaní až využívaní prirodných zdrojov v jeho bezprostrednom tuzemskom okolí a v neďalekej budúcnosti i v nim osvojenom vesmíre.
V každom časovom období ľudského i života živočíšnych a rastlinných druhov existovali vzájomne sa líšiace podmienky pre ich obstátie. Procesy v prírode zaručili i vznik živých bytostí a ponúkli im i prostredie pre život, reprodukciu až zánik. V tom ohľade ekosystémy sú bytostné pre rozvoj nielen človeka ale i živočíšnych a rastlinných druhov. Tá (spolu)závislosť predurčuje veľke rozdieli v živom svete a v jeho výskyte na rôznych zemepisných šírkach planéty. Evidentné sú rozdieli druhov živého sveta na súši, vo vodných priestranstvách a vo vzduchu. Podobne tomu rôznorodnosť druhov živého sveta sa líši i podriadená je i klimatickým podmienkám na planéte; podmienky sú nevyhnutné pre zabezpečenie obstátia bytia a s tym súvisiace stravovanie. Je to ľahko povšímnuteľné počnúc pólmi Zeme a končiac jej rovníkom. Tym a tam vládnucím podmienkám je podriadeny nielen rozvoj, život človeka ale i všetkého živočíšneho i rastlinného sveta často i zastavenie straty biodiverzity a degradácie ekosystémov.
V ľudskej populácii a v existujúcich druhoch živočíšneho i rastlinného sveta zisťujú sa vzájomne dramatický odlišne druhy živého sveta podriadenného geografický (odlišným) miestam planéty: sever, juh, roviny, vrchy, plodné (pre človeka, rastliny a živočíchy) a neplodné (púšte) priestranstvá a tam existujúce podmienky i tvary života i druhy živého sveta. S toho vyplýva, že lokálny ekosystém trvale vplýva, určuje i zabezpečuje charakteristické druhy živočíšneho i rastlinného sveta a s tym súviace i vlastnosti pleti človeka. Je i to svedectvom, že sa život tvaruje a pretráva tam kde ekosystém a klíma zabezpečujé vhodné podmienky pre obstátie živého sveta po ními obsadenia toho územia, a potom i rozvoj až podrobenie sa živého sveta tam vládnucím (lokálnym) podmienkám s dominujúcou klímou.
Človek je bytie, ktoré na všetkých rovnobežkách planéty i tam vládnucej (lokálnej) klímy cieľavedome využíva (lokálne) podmienky ekosystému a zároveň na ne i vplýva počnúc od postavenia ako predátora až po súčasnú dobu podmienkám sa okolia prispôsobovaného vysoko inteligentného homo sapiensa. Príkladmi toho sú: obydlené priestranstvá i tam prítomná architektúra i ňou podmienené stavebné i ochranné materiály a ich spracovanie, poľnohospodársvo, regulácia riečných tokov i morských pobreží, vodné nádrže, kvalita sladkých vod, zalesňovanie, opoľnohospodárenie stepý, saván a piesočnatých púští, kynoženie lesov i obnoviteľných drevín (nielen vôkol rovníka), život vtáctva i jeho obnova až zánik podmienené lokálnou rozmanitosťou ekosystémov a k tomu i tam zásahu človeka počas používania fitofarmaceutických prostriedkov v poľnohospodárstve, flóra a fauna vo vodných priestranstvách a jej závislosť (predovšetkým) od ľudských počínaní (chov a využívanie plodov riek i morí) a početné iné vplyvy človeka na tvary života i klímu na lokálnom území i udržiavanie zdravého života. Ľudské počiny bez ohľadu na úmyselný alebo iný dôvod (následne) vplývaju na ekosystémy. Vďaka tomu tam sa formujú (nové) podmienky pre život človeka, živočíšne i rastlinné druhy. Má to vplyv na všetky zmeny i diania nielen v lokálnom okolí ale i na celkový život i udržateľnosť ľudskej spoločnosti.
ZÁVER
Človekom organizované tvary života (osobný, rodinný i spoločenský život) podieľajú sa na ochrane i rozmanitosti tvarov prostredia i na živote v odlišných ekosystémoch a im patriacej biodiverzity na planéte. O tom existuje ohromné čislo vedeckých i laických dokumentov i postojov. Na vede a osobite verejnom informovaní zároven i na správaní sa i počínaní človeka je úlohou, záväzkom spomenuté javy i diania o ekosystéme a klíme zrozumiteľne podať verejnosti a tym vplývat na činnosť človeka i jeho združení. Cieľom venovania tomu je ochrana jedinného prostredia v ktorom človek i jeho živé okolie jestvujú, reprodukujú sa, pôsobia, vytvárajú alebo i ničia sebou i prírodou vytvorené podmienky na život i na bezstarostnú, vlastnú, existenciu vo zvolenom životnom prostredí. Organizované spoločenské sily a predovšetkým jej systémy vzdelávania, informovania i riadenia spoločnosti majú za úlohu nepretržité zveľaďovanie, podávanie znalostí, prehodnocovanie i analýzu výsledkov a potom dielami i podporavanie činností zabezpečujúcich nielen prajné podmienky udržateľnosti, rozmnožovania, ale i ochrany všetkých tvarov biodiverzity/9/. Tym by sa i nezamorovaním okolia a v ňom sa dejúcich procesov, zároveň do priemyselnej i inej výroby s prinavrátením všetkých druhov početného na odlišné spôsoby skladovaného rôznorodého odpadu, v človekovom okolí zabezpečili predpoklady i činy rozmnožujúce, zveľaďujúce podmienky udržateľnosti ekosystémov, človekom i prírodou obnovu ekosystémov i prajných vplyvov toho na ľudskú a iné živé bytosti na planéte.
Prof. Vladimír Valent
V Belehrade 17. januára 2021
Literatúra a pripomienky
- https://ec.europa.eu/environment/nature/biodiversity/intro/index_en.htm
- https://www.unep.org/ru/node/1167; http://www1.enviroportal.sk/dohovory/
- https://www.un.org/sg/en/content/sg/speeches/2019-09-23/remarks-2019-climate-action-summit
- https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal/actions-being-taken-eu/eu-biodiversity-strategy-2030_sk
- Plánovaná (virtuálna) konferencia OSN COP 26 (1-12. november 2020) v Glasgowe
- Wilson O. E., How Our Health Depends on Biodiversity, Oxford University Press, New York, NY, 2008
- https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1590574123338&uri=CELEX% 3A52020DC0380
- https://euractiv.sk/section/klima/news/summit-o-biodiverzite-na-zeleny-pas-napriec-afrikou-pojde-14-miliard-dolarov/
- Hlavné výsledky jednodňového video summitu(11. január 2021) svetových lídrov o ochrane biodiverzity; https://hacfornatureandpeople.live/
