Uhlíková neutralita - klíma

ABSTRAKT 

Slnečné žiarenie a klíma sú zasadné pre človeka a bytie na planete. Na klímu, na jej zmeny majú vplyv ľudia a nimi organizované procesy.

Spaľovanie fosílnych palív zapríčiňuje zamorovanie atmosféry kysličníkom uhličitým, inými plynmi a časticami. Deje sa to i počas prírodných diani. Je úlohou človeka čim skôr spaľovanie fosílnych palív priviesť na minimum až vylúčiť z používania a obnoviteľné zdroje energie maximálne uplatňovať. Tak sa môže vplyvať na zamedzenie vzrastu teploty planety vyše 1,5^oC i na zmenšenie znečisťovania okolia. Uplatnenie medzinárodnych dohôd o klimatických zmenách a o uhlíkovej neutrality zabezpečia sa vhodné podmienky pre rozvoj, udržateľnosť života, biologických bytostí i bytia na Zemi.

 KĽÚČOVÉ SLOVÁ: zamorovanie, klimatické zmeny, uhlíkova neutralita

 ABSTRACT

 Sunlight and climate are essential for man and being on the planet. The climate, its changes are influenced by people and the processes organized by them. The burning of fossil fuels causes the atmosphere to be contaminated with carbon dioxide, other gases and particles. It also happens during natural events. It is the task of man to bring the burning of fossil fuels to a minimum as soon as possible, to eliminate them from use and to use renewable energy sources to the maximum. This can have the effect of preventing the planet's temperature from rising by more than 1.5 ^oC and reducing environmental pollution. The application of international agreements on climate change and carbon neutrality will ensure suitable conditions for development, sustainability of life, biological beings and living on Earth.

 KEY WORDS: pollution, climate change, carbon neutrality

 ÚVOD

 Život a ľudská civilizácia sú vzácne i vedcami detailne skúmane tvary existencie bytia na planete. Súvisí to s podmienkami nutnými pre život a klímu na Zemi.

Súčasná veda tlmočí, že rotácia Zeme (revolúcia) vokol ose (jedna za 24 hodiny dňa), gravitačné pole zabezpečujúce udržateľnosť materiálnych predmetov a bytostí na jej povrchu, cestovanie Zemegule medziplanetárnym systémom (nateraz neznámej veľkosti, počtu súhviezdí i ich pôvodu) eliptickou dráhou s dosiahnutím minimálneho (perichel) a maximálneho (afel) vzdialenia od Slnka (ako centra Slnečnej sústavy) zásadné sú pre stavy i procesy na planete. Planeta Zem je matkou nášho života a energia slnečného žiarenia hnacím zdrojom života na Zemi. I skrze to náleží ľudskej bytosti ako vysokoorganizovaného mysliaceho systému nepretržite dbať o stavoch i o procesoch na jej súši, vodných priestranstvách i plynnom obale. Zásadný a základný cieľ je zabezpečenie podmienok udržateľnosti živých bytostí - života - i trvalej rovnováhe živého a neživého prostredia planety. 

 Od počiatku existencie človeka jeho činy i správanie boli významnými účastníkmi znečisťovania (devastácie) okolia. Na zamorovanie okolia veľký vplyv majú i prírodné ľudkou bytosťou nekontrovateľné procesy. Patria do toho zosuvy zeme, toky riek, kolísanie vôd riek, morí i oceánov, sopečné aktivity, zemetrasenie a slnečné žiarenie.

Rozvojom života i človekom vytvorených technológií i využitých procesov planeta sa čoraz viacej, zrýchlene i intenzívnejšie zamoruje tuhým, kvapalným i plynným odpadom predovšetkým vďaka človekovi a potom iným živým bytiam. Zamorovanie ohrozuje nielen život, reprodukciu života človeka i iných živých bytostí, ale i nežívú prírodu a jej vlastnosti potrebné pre udžrateľnosť všetkých druhov živých bytostí. Ohrozovanie sa tak týka i prírodných podmienok života i resursov nevyhnutných pre reprodukciu, rozvoj i udržateľnosť života. V tom zmysle spoločenské inštitúcie i každý jednotlivec planety má záväzok nielen zabezpečiť ale i zvelaďovať podmienky udržateľnosti života. Počas toho je nutné na minimum priviesť všetky tvary zamorovania okolia. Cieľom je ochranu povzdvyhnúť na vysokú úroveň a neprajné klimatické zmeny zamedziť alebo aspoň im nedovoliť vzrast. Je to človekova trvalá potreba i záväzok. 

Zmena klímy predstavuje globálnu výzvu. Človečenstvo malo by, musí až organizovane i premyslene čeliť tej výzve. Cieľom čelenia je zabezpečenie neohrozeného, budúceho, života na planete. Úloha toho druhu sleduje i z dokumentov Organizácie spojených národov (OSN) i z uznesení početných štátov. V súvise s otepľovaním i zmenou teploty planety v EU dokumente^/1/ sa konštatuje onespokojúci (vedcami predpovedaný) pre život na planete dramatický a bytostný fakt: "...globálna teplota sa do roku 2060 právdepodobne zvýši o 2 °C oproti predindustriálnym hodnotám a do konca storočia by mohla vzrásť dokonca až o 5 °C". K tomu v európskej zelenej dohode je stanovený i cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. O jej dosiahnutie a zaistenie, je navrhnuté zvýšiť  ciele v oblasti zníženia emisií CO₂ a atmosféru zamorujúcich plynov do roku 2030 zo súčasných 40 zvýšiť na aspoň na 55 percent. I to upozorňuje verejnosť, v oblasti zamorovania prostredia kysličníkom uhličitým a iným odpadom, na význam i výzvu venovania sa okoliu, (obmedzenému) používaniu fosílneho paliva, zaisteniu energetickej bezpečnosti, vysokej energetickej efektívnosti človekom riadených procesov, riadeniu energetickej siete, usmerneniu spoločnosti na používanie energie obnoviteľných zdrojov i energiu biomase. Patrí tam i vyradenie fosílneho paliva z používania tiež systém obchodovania s emisiami plynov nastalých spaľovanín fosílnych palív.

 OTEPĽOVANIE PLANÉTY A UHLÍKOVA NEUTRALITA

 Dlhšiu dobu vedecká i laická verejnosť venuje pozornosť zamorovaniu plynného obalu Zeme – atmosfére – kysličnikom uhličitým (plyn CO₂) a inými plynmi nastalými spaľovaním fosílnych palív (uhlie, ropa, zemný plyn) v priemysle, doprave, používania v poľnohospodárstve (osobité zamorovanie dobytkom) a v domácnostiach. Príčinnosť toho je v spojitosti s neprajným vplyvom nastalých plynov (vytvárajúcich skleníkový efekt) na intenzitu klimatických zmien (https://www.sszp.eu/wp-content/uploads/2017_conference _GER__p143__ValentV_Pocasie-klima-_f4-1.pdf) a dopadnutiu slnečných lúč na planetu. Nasleduje potom, odraz (reflexia) tých lúč povrchom Zeme a v plynnom obale planety i dodatočné, opätovné a s časti pohlcovanie (absorpcia) reflektovaných slnčených lúčov. Následkom toho je hromadenie energie na planete a skrze to i otepľovanie Zeme. Z porovnávajúceho roku 1990 vzrast teploty planety^/1/ je vôkol 1,3 ^oC; zapríčinilo to vzrast teploty súše, oceánov, klimatické vrtochy, topenie snehu na vysokých vrchoch planety, topenie snehu i ľadu severného (Arktik) i južného pólu planety (Antarktik).

Následky otepľovania planety sú početné. V najširšom slovazmysle dotýkajú sa zmien i vrtochov počasia – klími. Tie a zmeny počasia vplývajú na všetky tvari ľudskej práce, tvorivosti až udržateľnosti. Je to viditeľné i vo zvýšení hladiny morí, ktorým sa ohrzuje nielen lokálne obyvateľstvo (na prímoriach) ale i iného sveta planety. Otepľovanie sa pričíňa i o premiestňovanie časti bytostí na miesta s poveternostnými podmienkami vhodnymi pre ich udržateľnosť ako i o zánik niektorých druhov flóry a fauny na miestach s nevhodnými podmienkami udržateľnosti. Pre človeka zmena klími za následok má i sťaženú kontrolu početných stavov, dianí a osobite prírodných procesov a ich vplyvu na okolie.

Zamorovanie okolia plynmi a inými fázami odpadu vyžaduje všestranné analyzovanie jeho následkov. Nutné sú vedomé, organizované a na dlhú dobu určené podnikania pre zmenšenie až zastavenie zamorovania okolia odpadom. Keď ide o zamorovanie atmosfére prvé miesto patrí kysličníku uhličitému. Menší význam majú iné plyny akými sú oksidy uhlíka, oxidy sýre, oxidy dusíka, metán a ine chemické zlúčeniny tiež i častice v atmosfére formujúce dym. Ľudské prostredie a atmosféru zamorujú i plynné fázy čpavku i freónov - zlúčenín využívajúcich najčastejšie na chladenie v chladničkách, klimatizáciách alebo hasiacich prístrojoch a klziskách. To vyžaduje sústavné venovanie sa i tym javom a nedovoľuje ignorovanie ich ako znečistovateľov atmosféry.

S cieľom zmenšenia vplyvu zamorovania okolia spalinami fosílnych palív už dávnejšie existujú ponuky o vylúčení používania tych palív z technicko - technologických procesov, z dopravy a z používania v domácnosti. Ide tu o najväčší počet človekom organizovaných procesov. Vylúčenie fosílnych palív má za cieľ vylúčenie uhlíka (C - chemický prvok) ako nositeľa energie nevyhnutnej pre spomenuté procesy i ľudské potreby. Príčinnosť takého uzáveru kotví v tom, že sa spaľovaním fosílneho paliva uhlík (i v uhľovodíkoch paliva – nafta a zemný plyn) reaguje s kyslíkom (plyn O₂) produkujúc kysličník uhličitý, plynné a škodliviny kvapalného i tuhého skúpenstva. Počas spaľovania chemická energia uhlíka i uhľovodíkov je zdrojom energie pre všetky procesy na planete. Ide tu o egzotermnú chemickú reakciu uhlíka s kyslíkom (a kyslíka s uhlíkom v molekulách organických zlúčením - horľavými prvkami v palive) tá energia sa transformuje v teplo a žiarenie. Nastalé produkty (plynného, kvapalného a tuhého skúpenstva) zamorujú nielen atmosféru, súš ale i vodné priestranstvá planety. Ich prítomnosť v atmosfére zapríčiňuje (nimi) pohlcovanie časti slnečných lúč a zmenšuje prispetie energie slnečnej žiare na Zem. Z povrchu Zeme odrazená časť tej žiare dodatočne sa pohlcuje atmoférou planety v ktorej, pod vplyvom pohlcovania slnečného žiarenia, vznikajú chemický aktívne, nascentné, chemické prvky, ktoré v atmosfére zapríčiňujú i chemický rozklad ozónu (molekula O₃). Je známe, že je ozón i jeho tenka vrstva vokol Zeme ochrancom planety vôči časti krátkovlnného (ultrafialového) slnečného žiarenia. Krátkovlnné žiarenie Slnka je veľmi nebezpečné pre človeka.  

Organizovaný nápor človeka a jeho inštitúcií usmerňuje sa na vylúčenie fosílnych palív zo spotreby a nahradenie ich energie inými druhmi energie – druhmi energie menej alebo vôbec neohrozujúcej zamorovanie okolia i biologický život a jeho reprodukciu na planete. Nápor i zásahy organizovaných spoločenských síl preto patria zavedeniu uhlíkovej neutrality. To znamená v priemysle, doprave, poľnohospodárstve a v domácnostiach vylúčiť uhlík a jeho zlúčeniny zo zúžitkovania. Naimä, počas spaľovania fosílnych palív, počas letných mesiacov i početných (mohutných) lesných požiarov^/3/ chemická energia fosílneho paliva (a biomase) sa transformuje v teplo  a iné produkty spaľovania. Náročnosť toho úkonu vyplýva i z poznania, že počas rokov 2016 – 2020 spaľovaním fosílneho paliva do atmosféry planety^/2/ sa dostávalo ročne (odhad) zhruba 35 – 39 Gt kysličníka uhličitého^/4/. Je známe, že koncentracia CO₂ v atmosfére kolíše, žiaľ, i s nepretržitým jej vzrastom práve vďaka spaľovania fosílnych palív a mohutných požiarov v šírom svete. Požiare sú, v nových klimatických podmienkach, šťažene uhasiteľné a k tomu i s veľkou ekonomickou a inou škodou pre človeka a živy svet. I skrze toho diania koncentrácia CO₂  v atmosfére 20.9.2020 bola^/5/ 411,12 ppm, počas roku 2019 mala hodnoty 409,8 ± 0,1 ppm čo je o 2,5 ± 0,1 ppm vzrast v porovnaní z rokom 2018^/6/. Následkom akumulácie kysličníka uhličitého v atmosfére boli i dejú sa klimatické zmeny a z tej príčiny i (spomenuté) otepľovanie planety. Podľa panelu o zmene klímy (IPCC)^/7/ cieľom ľudského spoločenstva je, aby teplota planety nevzrástla o viac ako 1,5 ^oC. To preto, žeby vzrast teploty planety vyše 1,5 ^oC mohol mať nezvrátiteľný vplyv na podnebie na planete a na život všetkých jej jedincov. Ten poznatok vyžaduje spoločenskú prax o ktorú sa roku 2016 predstavitelia štátov v Parížskej dohode^/7/ zaviazali, aby sa do polovice 21. storočia obmedzil rast teploty planety i dosiahla uhlíkova neutralita. Podľa tej dohody cieľom je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí o jeho obmedzenie na 1,5 °C.

Na planete klimatické zmeny sa registrujú výkyvmi počasia, už viacrokov dlhotrvajúcymi suchámi, búrkami zo silnými dážďmi, riekami i morami záplavmy ovplyvňujúc i populáciu rýb a iných morských živočíchov.a na súši zosúvami pôdy a inými neduhmi i škodami na poliach, osídlených mestách a iných miestach ľudského pôsobenia. Zmena počasia je registrovaná na všetkých svetadieloch. Následkom zmien registruje sa zvýšenie hladín morí a oceánov, ich prekysľovanie a na planete premiestňovanie i obyvateľtsva i flóry i fauny na miesta neohrozované tymi zmenami. Spoločne to zapríčiňuje nielen stratu biodiverzity ale i početné ľudské i utrpenie živočíšneho sveta. Otepľovanie tak ohrozuje všetky tvary života na planete.

Je záujmom obyvateľov planety i ich spoločenských organizácií a štátnych činiteľov čim skôr a čim účinnejšie zabezpečiť uhlíkovú neutralitu. Neutralita vyžiada veľké finančné vklady, zmenu početných technologických procesov a osobite chápanie človeka i jeho úloh v zabezpečení nezamorovania okolia zároveň i racionálneho využívania fosílnych palív a ich výmenu obnoviteľnými zdrojmi energie akými sú: slnečná i veterná enegria, hydropotenciál riek a vodných akumulácií, vlnenie vody v moriach a oceánoch, morský príliv a odliv a početné pramene týkajúce sa biomase. V tom nápore Organizácia spojených národov^/8/ (OSN), Európska únia (EÚ) a početné štáty i ich spoločenstvá plány činnosti venujú tym, nateraz i menej využívaným, obnoviteľným, zdrojom energie.

Osobitá pozornosť a plány aktivít týkajúce sa uhlíkovj neutrality definované sú uzneseniami OSN^/6,7/. Dokumentom EU^/9/ sa uzaviera, že "... Uhlíková neutralita znamená dosiahnuť rovnováhu medzi emisiami uhlíka a ich pohlcovaním z atmosféry do takzvaných uhlíkových zachytávačov. Ak chceme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, tak všetky svetové emisie musíme vyvážiť sekvestráciu uhlíka...". EÚ uznesenia s tym súvisiace predvídajú, v europskej zelenej dohode, aby sa pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2030 zvýšil cieľ v oblasti zníženia emisií CO₂ a realizoval tak aby do roku 2030 zo súčasných 40 % emisií ten cieľ bol aspoň 55 % v porovnaní z referenčnou úrovňou z roku 1990. Znamená to dramatické znížemie spotreby fosílnych palív v štátoch EÚ a na celom svete. Takou požiadavkou EÚ je v čele zavedenie uhlíkovej neutrality i príkladovým spoločenstvom v plánoch ovplyvnenia klimatických zmien a ich neprajného vplyvu na biologický a iný život na planete. Stanovený cieľ je i bude sťažene zrealizovateľný nielen v hospodársky rozvinutých štátoch ale a osobite v prostrediach v ktorých priemyselná a poľnohospodárska výroba, doprava a život občanov veľkou mierou sú zavislé od fosílnych palív, ktore zabezpečujú základné predpoklady a potreby pre výrobné procesy a život.

ZÁVER   

Zamedzenie zmeny klímy i dosiahnutie uhlíkovej neutrality je zložitý proces, vysoko morálny a k tomu i finančne náročný cieľ ľudského spoločenstva. Cieľ bol definovaný a potom i zopakovaný uzneseniami Organizácie spojených národov. Už preto zamorovanie atmosféry Zeme kysličníkom uhličitým a inými plynmi tiež časticami tvoriacimi dym, s odhadnutou jednoročnou produkciou plynu 35 – 39 Gt a inými produktmi spaľovania fosílnych palív, sa týka nevyhnutnosti usmernenia potrieb energie v priemysle, doprave, v poľnohospodárskej produkcii a v domácnostiach na druhy energie prameniace z využívania energie žiarenia Slnka, energie vetra, hydropotenciálu riek a vodných akumulácií, vlnenia morí, prílivu i odlivu oceánov i maximálneho zúžitkovania energie biomase - z obnovyteľných zdrojov energie. Tym by sa mohlo zastaviť i obmedziť zvyšovanie otepľovania planety i zmena počasia ako i dramtický vplyv klimatických zmien na život bytostí na planete. Je na človekovy, jeho odhodlaní, vedomostiach, dlhodobej spoločenskej akcie a realizácie medzinárodnych dohôd nastalé klimatické zmeny registrovať a ako globálnu výzvu držať pod kontrolou. Tak by sa na planete zabezpečili kvalitné a pre život neohrozujúce podmienky žitia zároveň na planetu i dospetie potrebnej energie slnečného žiarenia ako hnacého zdroja života na Zemi.

V Belehrade 22. septembra 2020

Prof. Vladimír Valent

LITERATÚRA A POZNÁMKY

1. Európska rada, Rada Európskej únie, Činnosť EÚ v oblasti zmeny klímy, 16.6.2020, https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/climate-change/
2. Valent V., Počasie, klíma a ľudské aktivity, Weather, climate and human activity, Globálne existenciálne riziká - Global existential risks, Proceedings of the 7. International Conference, Bratislava, November 27, 2017, str. 143 – 147, (https://www.sszp.eu/wp-content/uploads/2017_ conference_GER__p-143__ ValentV_Pocasie-klima-_f4-1.pdf)
3. Počas septembra 2020 družicové zábery ukazujú, že častice dymu lesných požiarov v amerických štátoch Kalifornia, Oregon a Washington sa dostali až do Británie a častí severnej Európy (vzdialenosť 8000 km). Tie požiare vygenerovali približne 33,4 miliónov ton oxídu uhličitého vypúšťajúc tak do atmosféry veľké množstvo znečiste Nastalý dym je viditeľný vo veľkých vzdialenostiach.
4. Globálna zmena koncentrácie kysličníka uhličitého v atmosfére za posledných 800 000 rokov a iné dáta: Lindsey R, Climate Change: Atmospheric Carbon Dioxide, NOOA Climet.gov. 14. 8. 2020, https://www.climate.gov/news-features/ understanding-climate/ climate-change-atmospheric-carbon-dioxide
5. co2.earth; monthly-co2; CO₂ earth; https://www.co2.earth/monthly-co2
6. ibidem 3
7. Rámcovy dohovor 26. apríla 2016 podpisalo 177 členských štatov OSN. Parížska klimatycká dohoda - Rámcovy dohovor organizácie spojených národov o zmene klímy: https://eur-lex.europa.eu/content/paris-agreement/paris-agreement.html?locale=sk
8. Unated Nations, Climate Chages; Long-term low greenhouse gas emission development strategy of the EU and its Member States, 06 Mar 2020; https://unfccc.int/documents/ 210328
9. https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20190926STO62270/co-je-to-uhlikova-neutralita-a-ako-ju-mozeme-dosiahnut-do-roku-2050

• Predch.
• Nasl.