Pohroma

Začal som týmto úvodom, lebo chcem povedať, že ten príbeh predovšetkým poukazuje na to, že učenie pozorovaním , či zo skúseností je výrazne limitované. Ba hádam aj to, že ľudské poznanie je veľmi krehké. Nielen to, ale ako z básne vyplýva, ide aj o dôsledky extrémnych udalostí. A to na celý rad oblastí života. Hoc sa veda opiera o zákon normálneho rozdelenia udalostí, spravidla, aj na ľavom aj na pravom konci rozdelenia sa udalosti „odrežú“ a vývody človek robí pre 95% udalostí, ktoré zákon pokrýva. To „znižuje“ našu odolnosť na zriedkavé javy, čo je nebezpečné hlavne pre javy negatívneho typu. Nemôžem nepripomenúť, že Európania takéto (obdobné) ťažké situácie posledných 100 rokov zažili dve – prvá a druhá svetová vojna. Boli až milióny mŕtvych. Kto zažil vojnu, vie ako vypadá krajina, zbúraniská a hlad. Aj v Trianone aj v Bretton Woods hľadali ekonomické riešenia a našiel ich otec novodobej ekonómie J. M. Keynes. Vieme, že bol presvedčený, že Loyd Ggeorge, Woodrow Wilson a G. Clemanceau sú nepríslušní na hľadanie riešení. V jeho veľkom diele Tract on Monetary reform z roku 1928 identifikoval ako hlavný problém potrebu monetárnej reformy. Aj dnes bude v tejto oblasti hlavný problém monetárna reforma.
Ekonómom je známe, že výsledkom rokovaní v Bretton Woods po druhej svetovej vojne to bol problém monetárnej politiky a na podnet rokovaní v Bretton Woods vznikli dve hlavné medzinárodné ekonomické organizácie, ktorých úlohou bolo stabilizovať hodnoty mien, aby sa predišlo opakovaniu chaotických devalvácií konkurenčných mien z roku 1930, a druhé bolo zvýšiť tok medzinárodných investícií a to od bohatých ku chudobným krajinám. Zdrojom investičných fondov bola Svetová banka (International Bank for Reconstruction and Development). Zohrala mimoriadnu úlohu v realizácii povojnových rekonštrukčných plánov ako v nerozvinutých tak aj rozvinutých krajinách. Druhou inštitúciou bol IMF (International Monetary Fund, Medzinárodný monetárny fond). Po druhej svetovej vojne obe dokázali riešiť ich ekonomické úlohy. IMF sa spolieha na príspevky členských štátov, z ktorých financuje jeho operácie. Členské príspevky sa dajú platiť v SDR (Special Drawing Rights) či aj v menách krajín. Nebudem rozoberať ako sa kvóta krajine vypočítava, zložito. Boli za tým General Agreements (všeobecná dohoda) a akési hlavné slovo mala Group of Ten, skupina desiatych (Belgicko, Kanada, Francia, Spolková Republika Nemecko, Japonsko, Holandsko, Švédsko, VB a USA plus Švajčiarsko ako asociovaný člen. Vzhľadom na neadekvátny rast ťažby zlata po roku 1960, odborné diskusie začali rozoberať otázku ako zväčšiť medzinárodnú likviditu. V roku 1967 sa konala v Rio de Janeiro schôdza IMF, na ktorej sa stanovila schéma SDR. Jeho rôzne zmeny sa konali v rokoch 1969, 1970, 1971, 1972, 1979, 1980 a v 1981. Čitateľ si iste vie predstaviť čo sa dialo v medzinárodných financiách a medzinárodnom obchode ako dôsledok týchto „vylepšení“.

Doterajšie tvrdenia majú poukázať na to, že, hoc som rozobral iba aktivity jednej organizácie, finančný systém sveta je dnes hlavným problémom, ktorým trpia súčasné ekonomiky a ktorý vyvolá koronavírus a bude akousi „lisabonskou pohromou“ 21. storočia. Už sme videli ako zareagovali burzy a aj meny viacerých európskych krajín (česká koruna, forint,... .). Neschopnosť predvídať mimoriadne udalosti znamená neschopnosť predvídať vývoj všeobecne, ak zvážime fakt, že akým spôsobom ovplyvňujú tieto udalosti dynamiku behu dejín. Dnešné predikcie v ekonomickej a politickej sfére sa pravde budú vzďaľovať natoľko, že kedykoľvek porovnávame predpoveď s faktami, mali by sme sa, ako sa jednoducho hovorí, uštipnúť a presvedčiť sa, že nesmiem. Možno ma čitateľ bude pokladať za pesimistu, ale čo sa stalo v roku 1929, 1967 1989? Ako sa predpovede zhodovali s realitu? Pretože kauzálnym reťazcom medzi politikou a jej praktickými následkami príliš nerozumieme. Nechali sme rozkvitať finančné burzy, stačilo si pozrieť TV, keď ukázali aktivity „finančných expertov“ na Newyorskej burze za počítačmi. Dnes nebezpečne narastá rozdiel medzi tým čo skutočne vieme a tým, čo si myslíme, že vieme. A preto sa zrodí „lisabonská pohroma“, náhodný jav v dnešnej ekonomickej oblasti krajín celého sveta.

To čo som uviedol okolo IMF však iba čiastočne hovorí o finančnom systéme krajín. Čitateľ počul akcia, zmenka, swap, trader, kvant, či efektívnosť finančných trhov (?). Divné pojmy moderného „ekonomického sveta“. Nedávno 19. októbra 1987 nastala vo svete financií traumatizujúca udalosť: trh zažil svoj najväčší prepad v moderných dejinách. Zopakovalo sa, že finanční poradcovia a traderi skočili z okien bánk tak ako v roku 1929. Stačí pripomenúť aj rok 2008, finančná kríza, krach niekoľkých gigantických bánk. Extrémna udalosť. Toto sú dôvody, ktoré ukazujú na potrebu zmeny postavenia a aj úloh IMF, či jeho nepotrebnosť. Potrebujeme nový prístup k medzinárodným menám, k medzinárodnej banke, k finančným trhom, či medzinárodnému obchodu. K tomu nás prinúti koronavírus.

Záver si zvolím takýto: epistemológia, filozofia dejín a teória pravdepodobnosti sa pokúšajú o poznanie právd , o preskúmanie mechanizmov, z ktorých tieto pravdy vyplývajú, a to, aby sme od seba v histórii oddelili pravidelnosť a náhodnosť. Aby sme si uvedomili extrémne dôsledky zriedkavých udalostí, javov. Takú máme aj dnes.

Pohroma môže prísť.

Prof. J. Husár

Bratislava 22/3/2020

• Predch.
• Nasl.