Vieme vládnuť?

Každý ekonóm má skúšku z práva, hlavne hospodárskeho. Práve zato ma prekvapuje, čo sa deje po voľbách.

Ja som robil skúšku u prof. D. Hanesa, po roku 1968 predsedu Národného zhromaždenia Československa. Dovolím si čitateľovi pripomenúť základné poznatky, ktoré sa poslucháč z predmetu právo na vysokej škole dozvie. Lepšie si občan uvedomí povrchnosti, ktoré nám servíruje tlač a hlavne predstavitelia, ktorí budú v parlamente a vo vláde. Nielen v jeho diele nájdeme tieto mnohé priamo základné myšlienky a poznatky, bez ktorých štát nemôže dobre fungovať: vzťah spoločnosti a štátu, vznik štátu a formy vzniku štátu, charakteristika a znaky funkcií štátu, klasifikácia funkcií štátu, charakteristika a pojem formy štátu, forma vlády, základné druhy foriem vlád, teória deľby moci, parlamentarizmus, zmiešané formy vlády, charakteristika demokracie, princípy demokracie, formy demokracie, priama demokracia a nepriama demokracia. Voľby a druhy volieb, volebné právo, spôsob navrhovania kandidátov, volebný systém a jeho druhy, vzťah občana a poslanca (mandát), vzťah volených a nevolených súčastí štátneho aparátu. Nedemokratické formy vlády, štátni (verejní) funkcionári a úradníci (štátni a verejní zamestnanci), systémy obsadzovania funkcií v štátnej (verejnej) službe, klasifikácia štátnych orgánov podľa právomoci, delenie štátnych orgánov podľa kompetencie, delenie štátnych orgánov podľa ich zloženia, delenie štátnych orgánov podľa spôsobu ustanovovania do funkcií, delenie štátnych orgánov podľa ich vzájomných vzťahov. Všeobecná charakteristika územno-organizačnej štruktúry štátu, unitárny štát (centralizovaný štát, decentralizovaný štát, autonómia), zložený štát (federácia, reálna únia, moderná únia), zväzy (spolky) štátov (konfederácia, personálna únia), zoskupenia štátov (medzištátne organizácie celosvetovej povahy, medzištátne organizácie regionálnej povahy), nadštátne spojenia štátov, všeobecná charakteristika štátneho režimu, právne a neprávne (mimoprávne) metódy vládnutia a demokratický štátny režim a právny štát.

V tomto duchu musím napísať, že je to práve ekonomická veda, ktorá už pred sto rokmi vyriešila problém sústavy spoločenského riadenia jednej ekonomiky z pozície jej poznatkov a princípov. Po voľbách totiž principiálne riešime tento problém. Hneď úvodom si dovolím uviesť iba bázické inštitúcie EÚ: európsky parlament, európska rada, rada EÚ, európska komisia, súdny dvor Európskej únie, európska centrálna banka a dvor audítorov. K nim treba pridať ďalších 20. Vzhľadom na to, že v EÚ máme 27 krajín, úplne logickou otázkou je, v rámci spoločenského riadenia, aké je riadenie národných hospodárstiev v duchu vedy a nie iba cez smernice (ako majú byť zakrivené uhorky). Z hľadiska volieb je toto druhý významný problém. Totiž ekonomická veda hovorí o tom, že existencia mnohých národov EÚ spôsobuje, že problém modelu štátoprávnych vzťahov, o ktorých som hovoril vyššie, a modelu riadenia ekonomík sa s osobitnou nástojčivosťou stáva rozhodujúcim problémom, práve v dôsledku viacnárodnej EÚ. A toto nám predsedovia strán a hnutí po voľbách ešte nespomenuli, nevedia to. Majú teoretické vymedzenie modelu ekonomického riadenia? Či sa máme uspokojiť s administratívno-prikazovacím systémom, s ktorým sa stretáme u nás od nášho vstupu do EÚ? Netreba prepracovať a postupne uplatňovať ekonomickú sústavu riadenia, ktorá utvorí maximálny priestor pre pôsobenie objektívnych predností veľkého hospodárskeho zoskupenia, komplexu? Každá krajina EÚ zápasí s korupciou, teda negatívnym dôsledkom dnešného kapitalizmu. Či chceme, aby sa presadzovali aj ďalšie negatívne dôsledky?
Aké sú teda objektívne prednosti existencie EÚ? Dnes je už ozaj dosiahnutý vysoký stupeň poznania nielen ekonomických vied, a ten by sa mal orientovať aj na skúmanie vzťahov obsahu akejsi protirečivej jednoty dnešnej ekonomickej reality a vedeckej ekonomickej teórie. Aký bude model ekonomického riadenia ekonomiky EÚ a jej štátov budúcich 7 rokov? Naša vláda a náš parlament budú o 10 rokov iba akési oblastné riadiace orgány? Zamýšľajú sa nad tým ekonómovia víťazných strán, a aké budú limitujúce skutočnosti ďalšieho hospodárskeho vývoja, ba aké budú riešenia? V tom je podstata a nie v tom ako sa budú podporovať investigatívny novinári, či ako sa budú uplatňovať ekonómovia Inštitútu finančnej politiky. Veď tu máme ministrov, štátnych tajomníkov a hlavne riaditeľov odborov a sekcií na ministerstvách. Tí sú zato platení. Máme ústavu, a piata hlava hovorí o NR SR, šiesta hlava hovorí o výkonnej moci, prezidentovi, a vláde SR. Na ministerstvách sú odbory, oddelenia a sekcie, napr. odbor verejných výdavkov a hospodárenia rezortu. Kto môže mať lepší prehľad o finančných tokoch? Inštitút finančnej politiky (IFP) je analytickým útvarom ministerstva financií tvorený troma odbormi? Minister, riaditelia a vedúci odborov či sekcií musia podpisovať v mene ministerstva, a teda oni sú zodpovední za svoj príslušný úsek, nie analytik IFP.

Tento úvod som potreboval z tohto dôvodu. Pravdepodobný premiér budúcej vlády Igor Matovič zvolal na pondelok veľké stretnutie odborníkov a potenciálnych koaličných partnerov v priestoroch rozpočtovej rady (asi rada pre rozpočtovú zodpovednosť). Chce zistiť, či je plán Borisa Kollára vyčleniť niektoré štátne podniky z okruhu verejných financií v slovenských podmienkach reálny alebo nie. Plánované stretnutie prezradil Boris Kollár, ktorý avizoval, že v pondelok bude rokovanie v budove Národnej banky Slovenska, kde je aj rozpočtová rada. Práve Kollár pretláča víziu už svojho terajšieho politického kolegu Štefana Holého, aby sa napríklad Národná diaľničná spoločnosť vyčlenila z okruhu verejných financií, lebo tak to funguje aj v Rakúsko (logický dôvod!!). Kollár trvá na svojej požiadavke, aby štát každý rok postavil 25-tisíc nájomných bytov pre mladé rodiny. Chcú diskutovať o tom, ako by bolo možné výstavbu nájomných bytov uskutočňovať na Slovensku. Ale veď rozpočtová rada nie je orgánom, ktorý by stanovovala ústava SR! V ústave by malo byť napísané, že vláda má právo menovať napr. Radu ekonomických poradcov predsedu vlády na čele s predsedom. Tá by mala posúdiť aj otázky uvedené v tomto odseku vyššie. Kollár chce zasahovať do finančných tokov ekonomiky, ktorých optimálne proporcie definuje, náročne vypočítava ekonomická veda, napríklad, že podiel výdavkov obyvateľstva na HDP má byť najmenej 62 percent, či veľkosť investičného toku, že má byť 18 percent HDP. To sú náročné a zložité ekonometrické výpočty (neverím, že politici to vedia), to sa neťahá z prsta. Inak je to ozaj iba amaterizmus, ktorý už dnes v 21. storočí pri existencii matematickej ekonómie, či ekonometrickej vedy nemá miesto a zmysel. Nech sa Rakúsko učí a odvoláva, že Slovensko robí vedeckú hospodársku politiku. Obsah finančného toku G, výdavky vlády na nákup tovarov a služieb definuje makroekonómia.

Ak chce byť niekto predsedom vlády SR, ministrom a či predsedom NR SR a ak nemá významné ekonomické, či právnické dielo, mal by
zložiť skúšku z makroekonómie a z teórie štátu a práva. Ak podnik potrebuje pracovníka, ten musí prejsť pohovorom a preukázať, že na funkciu má vzdelanie.

Prof. Jaroslav Husár

Bratislava 7/3/2020






COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Z osudov slovenských geografických názvov (15)

Pestoval sa v stredoveku kávovník pri Komárne?

Vyhlásili bojkot festivalu Pohoda

Slovákov pobúril plánovaný islamský minaret.

Z osudov slovenských geografických názvov (13)

Slovenské geografické názvy a ich umelá maďarizácia

captcha 

 
Odber noviniek na stránke