Ako to bolo

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v rokoch 2016 a 2018 vydalo dve diela slovenských historikov. Obe sa zaoberajú ekonomickou vedou na Slovensku v rokoch 1960-70. Zoznámiac sa s ich obsahom, rozhodol som sa napísať autorovi list, ktorý má upriamiť pozornosť na hlboké vedomosti veľkej skupiny slovenských ekonómov a ich diela. Urobil som to preto, že aj oni vlastne na poli ekonómie povedali to, čo G. Galilei: a predsa sa točí. Vedeli čo treba a ako.



Vážený pán doktor Londák,

napísať to iba v maile 2-3 vetami by nebolo ono. Prelistoval a začítal som sa na viacerých miestach oboch kníh, ktoré ste mi darovali – Šikova ekonomická reforma a Slovensko a Od predjaria k normalizácii , čo je viac ako 600 strán. Na Slovensku to začalo vynikajúcim dielom rektora prof. A. Kotziga: Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu (1963). Všimnite si tie použité pojmy. Iste ste si všimli, že Pavlenda v diele Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR na s. 376 rozoberá diela 6 juhoslovanských ekonómov. Ako historikovi si Vám dovoľujem hlbšie zdokumentovať, hoc iba krátko, ako sa to rodilo. V roku 1963 som u prof. Šika vyhral konkurz na zahraničné postgraduálne štúdium (bolo nás 10). V tom čase bol veľký problém, aby občan ČSR študoval v Juhoslávii. Až na základe rozhovoru prof. Šika s A. Novotným som sa s meškaním 2 mesiacov dostal do Juhoslávie, deň po zastrelení J. F. Kennedyho. Prednášali tam ekonomickí velikáni – J. Tinbergen, S. Kuznec,..  . Napísl som to prof. Šikovi a tak na jar 1964 prišli na 2 mesiace dr. V.Nachtigal z EÚ ČSAV a Ing. R. Kocanda zo Št. plánovacej komisie. Dozvedel som sa o AISECu a napísal som to Ing. Harenčárovi, predsedovi SÚV SZM a Ing. M. Korandovej, funkcionárke SZM na fakulte a tí zabezpečili členstvo a už v roku 1964 prišli na študijný pobyt traja poslucháči VŠE – M. Klimík, M. Luptáčik a M. Hatrák do Prištiny. Koncom školského roku 1964 prišla na návštevu na Ekonomickú fakultu do Belehradu skupina učiteľov a študentov, ktorú viedol rektor doc. Fišera (otec prof. Fišeru, predsedu AK). Prišiel aj dekan NHF doc. Mihalik. Robil som im tlmočníka. A tak sa stalo, že viacerí učitelia dávali diplomovky z ekonomickej juhoslovanskej spisby. Prof. Pavlenda tiež vypísal viacero. Ing. Sokirovi (žije) som robil oponenta na diplomovku. Bol som asi prísny a tak sa stalo, že doposiaľ sa Ing. Sokira na mňa zatrpknuto usmeje pri náhodných stretnutiach. Doc. J. Mihalik tiež vypísal niekoľko. Jednu si vybrala aj moja manželka a aj ju obhájila. Na katedre politickej ekonómie socializmu (vedúci Pavlenda) sme začali vedecké semináre o ekonomickej mysli v Juhoslávii. Knižnica objednala knihu Problemi teorje i prakse socijalističke robne roizvodnje u Jogoslaviji; je na nej pečiatka knižnice a aj meno Kosirín, asistenta katedry.

Robili sme semináre z ekonomickej  mysle na Katedre politickej ekonómie práve na báze tohto diela. Účastníkmi boli aj doc. Zbruž, Ing. Kosorín a ešte traja. Ekonomická veda Juhoslávie a aj ekonomická prax vychádzali z toho, že pre výrobné vzťahy Juhoslávie  je východiskom princíp, že socialistický podnik ako tovarový výrobca je taký podnik, v ktorom sú nastolené dôsledne socialistické vzťahy vo výrobe, t.j. v ktorom je pracovný kolektív ako celok (s.14) súčasne prvým výrobcom, správcom a aj prvým privlastňovateľom výrobkov, ktoré svojou prácou vytvoril. Rozoberali sme aj článok O. Lange (1904), 1936, (pozrite si o ňom v googli; eminentný záujem o neho prejavil J. V. Stalin) v knihe Economic Theory of Socialism, Mineapolis 1938, ktorú sme získali cez Univerzitnú knižnicu. Langeho som spoznal v Juhoslávii tak, že prof. B. Horvat (pozrite si v googli) pozýval na besedy s ekonomickou obcou na Plánovacom úrade v Belehrade významné osobnosti, ktoré mali prezentácie svojich diel a raz prišiel aj prof. Lange. Kolegovia boli prekvapení (ja už nie), že kedy vznikla vedecká ekonomická teória socializmu na západe. F. Taylor už v roku 1928. Prof. B. Horvat, aj prof. B. Ivanovič boli na pozvanie aj prof. Šika aj doc. Sojku aj na EU ČSAV aj na VŠE v Bratislave, a to v roku 1964. Nadviazali sa vedecké kontakty. Ba prof. O. Šik vo svojom diele Ekonomika a zájmy má kapitolu IV. Ekonomické vztahy a vlastníctví (cca 80 strán), kde píše o privlastňovaní (nový pojem v ekonomickej spisbe, s. 209), čo bolo iste pod vplyvom a vďaka vzťahom s B. Horvatom, pretože juhoslovanskí ekonómovia prišli s týmto ekonomickým pojmom.

Na Palisádach sme mali druhú skupinu mladých vedeckých pracovníkov orientovanú na ekonometriu, a to na báze knihy O. Lange, Ekonometrija, ktorá bola preložená do srbochorvátštiny a na báze diela J. Johnston, Econometric Methods, 1960. Johnston bol mojim učiteľom. Vedecké semináre absolvovali M. Fundárek, J. Kolek, M. Štefanco, I. Görč, R. Gergely a i. . Preberalo sa Langeho významné dielo The Stability of Economic Equilibrium, ktoré by si mali osvojiť aj dnešní ekonómovia a to nielen u nás, ale aj v EÚ, ba musím povedať aj v USA, pretože dnes sa hovorí iba o raste HDP a nie o rovnováhe a stabilite ekonomiky. Semináre som viedol ja. Ba sme aj vydali prvú učebnicu ekonometrie v Československu Úvod do ekonometrie I. Vedecké kontakty sa udržovali pomerne dlho a to formou stáží. Jedným z nich bol aj PhDr. I. Laluha (dnes profesor) ba aj môj vedúci katedry prof. J. Sojka. Pokladám to, pán doktor, za významnú historicko-ekonomickú faktografiu, ktorá by mala byť zaznamenaná aspoň formou tejto osobnej spomienky. Nespomenul som iste všetky aktivity.

Hlbší prehľad o ekonomickej spisbe v bývalom Československu a na Slovensku by si zaslúžil pozornosť aj na mojej bývalej škole, VŠE a EU. Hovoríte o ekonómoch, hlavne  jej najvýznamnejších osobnostiach ba aj o ekonomickej teórii, ktorá má korene na Slovensku, ale aj o rozhodnutiach slovenských ekonómov, ktorých obrodné riešenia, bohužiaľ, aj nepriaznivo zasiahli nasledujúce dejiny ekonomického rozvoja na Slovensku, ba v Československu. Tá skupina bola skutočným ľadoborcom, lebo lámala ľady ekonomickej vedy na Slovensku (používali sa iba sovietske učebnice), veď práve prof. Pavlenda začal spomenuté svoje dielo, že najskôr zhodnoťme naše vlastné skúsenosti. Ja som presvedčený, že oni dali nový aspekt, prienik do ekonomickej skutočnosti, hlavne tým, že spresnili a definovali ako má fungovať socialistická ekonomika. Bol to vedecký, odborný pohľad, poznatky, ktoré si zaslúžia úctu. Jasne to napísal prof. A. Húska v diele Spomienky a... na s. 131: „Vznikol „veľký poprask“. Novotný ako hlava štátu a vládnucej strany žiadal trestné stíhanie výčinov akéhosi mladého docentíka zo Slovenska“, keď písal spomienky na prof. Kočtúcha. On obohatil teóriu investícií aj o to, čo píšete – význam prvej a druhej derivácie pri interpretácii správania sa investícií. A prof. J. Mihalik v tom istom diele na s. 129 píše: „Profesor Jaroslav Husár „Kočtúchovu efektívnosť investícií“ analyzoval vo vzťahu k parametrom investícií a rýchlosťou ekonomického rastu“. Pán doktor, aj ekonómia hľadá predovšetkým pravdu (Kočtúchova derivácia) a preto musí hlboko preniknúť do fungovania ekonomiky a to aj nástrojmi, ktoré má ekonomická veda k dispozícii, teda jej metodológiou. Ako ste aj Vy v  knihách naznačili, že v ekonómii sa vyskytli aj pochybné špekulácie, ktoré práve ekonómovia Slovenska, o ktorých píšete (Pavlenda, Kočtúch, Rosa, Ferianc, Turčan,....) postrehli a preto prehĺbili jej poznatky. Nielen prehĺbili ale aj v hospodárstve SR realizovali, a potom na to doplatili, povyhadzovali nás zo strany a aj zo školy. Avšak ja by som vyzdvihol aj ich vedecké články a to nielen Vami spomenutých ekonómov. Totiž významným časopisom bol Ekonomicko-matematický obzor, ktorý vydávala ČSAV Praha a v ňom by ste našli veľa článkov od Sojku, Laščiaka, Turnovca, Husára, Hamalu. Chobota, Fecanina... . Pavlenda sa na mnohé odvoláva. Preto by som upozornil ešte na dielo Ekonomická dynamika (1970) od prof. Sojku, ktorý skonštruoval model a má ho v diele na s. 295 a celú kapitolu 7 nazval Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma na strane 296 som Vám prečítal  ¼ strany, kde zaviedol pojem agresívny ekonomický systém!! Na báze modelu! Mysliac na českú ekonomiku.

Odvaha!! V tom čase!! Pavlendu dlho trápil aj pojem národný dôchodok, spoločenský produkt a hlavne ich meranie. Vo svojej knihe Pavlenda veľa venuje predovšetkým spôsobu merania makroekonomických veličín, ale aj obsahu. Veď napr. rýchliky premávajúce do 8:00 sa za socializmu do národného dôchodku započítavali, lebo mohli voziť ľudí do práce. Rýchliky potom sa nezapočítavali. Alebo, napr. export Tlmáč sa započítal do exportu 1. Brnenské, patrili sme pod ňu, a tak koniec koncov do exportu českých zemí a nie do exportu Slovenska. Povediac to prof. Sojkovi, keďže som nastúpil do Tlmáč po skončení VŠE a problém som poznal z praxe, požiadal ma, aby som skonštruoval model. Ten som v roku 1968 publikoval v EHK v angličtine a v roku 1970 v Ekonomickom časopise č. 7. V Pavlendovej knihe nájdete aj kritériá ekonomického vyrovnávania, ba aj pojem stupeň ekonomického rozvoja. VÚOP riešil výskumnú úlohu na meranie stupňa ekonomického rozvoja a vyrovnávania, a ako som Vám už napísal, hlavným riešiteľom som bol ja a spolu so štatistickým úradom sme na báze teórie a to I- vzdialenosti aj vyčíslili stupeň ekonomického rozvoja za každý okres Slovenska. Výpočty robila aj doc. Kľučárová, ktorá to môže dokázať. Výpočty VÚOP postúpil na SlPK prof. Feriancovi. Samozrejme, že výpočty boli utajené. Ale ešte skôr sme na fakulte riešili aj problematiku opodstatnenosti miezd a to podľa odvetví. Boli pomerne veľké rozdiely medzi odvetviami a dominovalo baníctvo. Odvetvové ekonomiky to pokladali za neobjektívne. Definovali sme súbor ukazovateľov a určili objektívne poradie tiež na báze I-vzdialenosti. Z hľadiska ukazovateľov sa baníctvo umiestnilo medzi poslednými, čo sa vtedy nechcelo prijať (1965). Ja som baník kto je viac?

Vážený pán doktor, ale rád by som pripomenul aj to, že vedenia VŠE Bratislava a Praha malo v rokoch 1967/8 niekoľko rokovaní o ekonomickej reforme. V Štiříne som sa zúčastnil aj ja (niekde môžem mať aj materiál). Našu delegáciu viedol rektor prof. Rosa (Kočtúch a Pavlenda mali inú komisiu, neboli) a pražskú viedol rektor prof. Kadlec. Práce ekonómov VŠE si mimoriadne cenil A. Dubček a Barbírek , nielen vďaka prof. Laluhovi, ktorý bol predsedom celoškolského výboru KSS, ale obaja prišli rokovať aj na školu. My, ako asistenti sme na rokovaniach neboli, ale ohlas sme vedeli. Ekonomický svet Slovenska tak vďaka prof. Pavledovi, Kočtúchovi, Rosovi, videli aj našimi očami.

Dovolím si ešte aj napr. takúto spomienku, a to akési súkromné rozhovory. Prof. Kočtúch bol predsedom FV ZO KSS a keď končil (po ňom som sa stal ja predsedom FV), tak sme išli do Grobu na husacinu. Nehovorili sme iba o husacine, bola tam skutočne akási neformálna odborná debata, hlavne problém federácie, ktorú Pavlenda vo svojej knihe jednoznačne požadoval. Ale práve aj dielo Langeho – stabilita ekonomiky a rovnováha. A takéto akési „súkromné“ rozhovory bol veľmi podnetné, lebo sa debatovalo aj o teórii boli predmetom debaty viackrát.

Vážený pán doktor, pohľad na ekonomickú vedu 1960-70, pohľad už na dejiny ekonomickej teórie, ktorým chceme, mali by sme chcieť porozumieť sú, mali by byť výsostnou a prvoradou záležitosťou mojej školy. Mrazivý nezáujem, ktorý ja pociťujem (napísal som spomienku o ekonómoch 1960-70 do ER) a dnes možno aj filter, balansuje na hrane medi nezáujmom a neznalosťou priamo v kolíske ekonomickej vedy, na EÚ. Kde končí nezáujem tam začína vedecká smrť. Tam, kde začína fikcia, ľahko môže vzniknúť paveda. M. Rakovský (1535 -1579) v jadre svojho diela Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach opisuje svoju koncepciu ideálne usporiadanej spoločnosti, model ideálneho panovníka. To urobili aj ekonómovia Slovenska o 490 rokov neskôr. Zato im treba vzdať úctu. A čo máme po 30 rokoch slobody? Máme tunelárov, exekútorské mafie, likvidátorov fabrík (posielam vám zoznam), zničené poľnohospodárstvo, kde som 20 rokov odrobil a môj najväčší model optimalizácie RV a ŽV v závlahách mal 2200 rovníc a 2500 neznámych, 30 rokov ničíme školstvo, zdravotníctvo (moja žena tam po vyhodení VŠE zakotvila a odišla do penzie ako riaditeľka ekonomickej sekcie na  ministerstve iba zato, že prišiel ako minister Zajac, ktorého musela lokovať do garáže, pretože sa s nikým neznášal), likviduje sa kultúra a máme korupciu na čele s Kočnerom. Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa ako napísal Jakub Jakobeus (1591 – 1645). EÚ dnes prišla na to, že sa musí reformovať. Máme kvóty a iné neekonomické nástroje. Pikkety napísal dielo o vývoji kapitalizmu, nie o riešení problémov. A obdivujeme ho. Maďari na to hovoria: nesze semmi, fogdmeg jó. Hlboké poznatky ekonómov, federalistov, ako ich nazval prof. Laluha, sú už v hrobe, ale tí riešili problémy.

Pán doktor, nemôžem nespomenúť, že ekonomická veda na Slovensku tvorivo rozvíjala bázické myšlienky ekonomických vied, teda hľadala odpoveď ako funguje ekonomický systém, a v tomto prípade socialistický ekonomický systém. V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený V. Pavlendom. Bola všeobecnou ekonomickou teóriou. Definovala princípy fungovania socialistickej ekonomiky. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej tradície v ňom neboli len učitelia z Katedry politickej ekonómie VŠE. Popri nich sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc, H. Kočtúch, Z. Hába, L. Klinko a J. Rosa. Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Spomenutí ekonómovia sa stretli v pravý čas. Pred dnešnými ekonómami stojí otázka, či reťazec otrokárstvo – feudalizmus – kapitalizmus končí. Slovenskí ekonómovia, ale aj ekonómovia Juhoslávie hľadali jeho pokračovanie, sily sveta tomu zabránili.

Pán doktor, Vaše dve diela majú viac ako 600 strán a tak ma napadlo, že dielo ekonómov na Slovensku by si žiadalo hlboký rozbor, a to na vedeckej konferencii. Po roku 1989 ani jeden rektor nezanechal dielo ako rektor Kotzig a mladý rektor profesor V. Pavlenda. Ba rektorom po roku 1989 sa stal profesionálne  nepríslušný. Nemal profesionálny mandát.

 

Prof. J. Husár









COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Vzdelaní a múdri ľudia…

Týmto nadpisom som chcel čitateľovi pripomenúť známu myšlienku veľkého filozofa a hlavne politika, ktorý bol 40 rokov členom Dolnej snemovne  anglického parlamentu, sira Francisa  Bacona, že na čele štátu by mali stáť vzdelaní a múdri ľudia.

V Lučenci sa 29. septembra 2015 konala matičná konferencia

V Lučenci sa 29. septembra 2015 konala matičná konferencia Národnostné a kultúrne vzťahy v Slovenskej republike - dejiny a prítomnosť.

Čo ešte majú politici pre nás pripravené „na sklade“?

Občan je už unavený neustálou zmenou názorov na Grécko a ponúkaných riešení.

Vyhlásili bojkot festivalu Pohoda

Slovákov pobúril plánovaný islamský minaret.

captcha 

 
Odber noviniek na stránke