Človek a zamorovanie prostredia
Už rokmi trvá diskusia i verejné upozorňovanie odborníkov i dobroprajníkov na klímu a klimatické zmeny a ich dramatický dopad na celý biologický svet i na neživé okolie na planéte Zemi – na ekosystém planéty.
Zamorovaniu, ochrane ľudského okolia a klimatickým zmenám venovaná je, počas 01 – 13. decembra 2019 v Madride (Španielsko), konajúca sa konferencia o klíme a klimatických zmenách – COP 25. V prítomnosti predstaviteľov štátov celého sveta vedenie Organizácie spojených národov (OSN) tam navrhlo vládnym a mimovládnym organizáciám, štátnym činiteľom, činiteľom podnikov a každému občanovi byť účastníkom obmedzenia až zastavenia zamorovania okolia plynmi i plynného obalu Zeme - atmosféry – ako i odpadmi vyprodukovanými spaľovaním (v domácnosti, priemysle, doprave,...) fosílnych palív (uhlie ropa, plyn). Obmedzeným využívaním tych palív (a ich ponechaním pod povrchom Zeme) by sa, podľa stanovísk vedcov a podporovateľov takých zámerov, bytostne vplývalo na neznečisťovanie (spalinami tých palív) i súše i vodných systémov i atmosféry planéty. I takými činmi by sa zmenšili výnosy odpadu všetkých druhov a stavov skupenstva hmoty a spôsobené aktivitami človeka a nim riadených technológií. Patrí tam i odpad (tuhého i kvapalného stavu) častíc mikroskopickej veľkosti znečisťujúci plynný obal Zeme. S toho stanoviska ide tu i o môj apel vzťahujúci sa na dramatické zmeny klímy a tak i počasia na našej planéte.
V porovnaní z rokom 1990 a skrze zmien klímy teplota povrchu Zeme zvýšila sa až o 1,2oC. V znečisťovaní ľudského prostredia veľkou mierou zúčastňujú sa plyny. Koncom druhého desaťročia 21. veku, dominuje emisia kysličníka uhličitého (plyn CO2) s ročnou produkciou kolísajúcou sa v rozpätí 36 - 40 Gt. Atmosféru planéty zamorujú i plyny akými sú oxidy dusíka (NxOy), oxidy sýri (SxOy); tie plyny nastali spaľovaním fosílnych palív v domácnostiach, v priemysle, v doprave. Patria tam i dobytkom vytvorený metán (plyn CH4) a z chladiarenských zariadení uniknutý čpavok (NH3) tiež i z kozmetických výrobkov (laky a iné) i halogénové deriváty uhľovodíkov - komerčného pomenovania freóny.
Zamorovania ľudského prostredia, v porovnaní z teplotou povrchu Zeme v roku 1990, poukazujú, že je zvýšenie teploty povrchu planéty iba o 0,3oC menšie od 1,5oC očakávajúceho sa (pozrieť: https://www.sszp.eu /wp-content/uploads/2017_conference_GER__p-143__ValentV_ Pocasie-klima-_f4-1.pdf) až koncom roku 2100 ! Následkom toho sú, ako to svedčí skutočnosť, poveternostné kalamity, zmeny teplôt i dĺžky ročných období i lokálneho počasia, presťahovanie rastlinného a živočíšneho sveta, imigračné pohyby obyvateľstva,... Vedecké poznatky, zvažovanie stavu i procesov v prírode i otepľovanie planéty vyžadujú záväzok pre každého ľudského aktéra svojimi činmi nielen registrovať jav otepľovania, ale využiť svoj intelekt a skutkami, dielami sa usmerniť na ochranu seba, rodiny, spoločenstva i na obstátie na planéte všetkého živého sveta, obstátie mnohorakosti foriem jeho života, reprodukcie, udržateľnosti – jedným slovom jeho existencie na planéte práve aktmi, ktorými sa zamedzí otepľovanie planéty !
Výkony zamorovania prejavujú sa nielen tuhým a kvapalným odpadom ((kontrolované a človekom nekontrolované skládky odpadov a k tomu i vplyvy prírodných procesov, odpad všetkých druhov z domácností, z poľnohospodárskej výroby – pesticídy a iné ochranné látky, tekutý odpad vyprodukovaný priemyslom a človekom zaslaný do jazier, riek, morí a oceánov...), ale a osobite v zamorovaní Zeme zapríčinené i energiou vďaka i povrchom Zeme pohlcovania slnečných lúčov – slnečnej žiare. To - energetické zamorovanie Zeme – má dramatický vplyv na otepľovanie jej povrchu. Dodatočne na ten jav vplýva i skleníkový efekt dejúci sa v ovzduší atmosfére a ňou i pohlcovania časti slnečných lúčov. K tomu, v ovzduší sa deje chemická degradácie freónov. Následkom toho je i rozklad ozónu (plyn O3) a skrze toho i zväčšené prenikanie krátkovlnného (ultrafialového) žiarenia Slnka do povrchu Zeme. Najmä, v plynnom obale Zeme (v troposfére a osobite v stratosfére) chemickou reakciou halogénových prvkov (jód, fluór, bróm,...nachádzajúci sa v molekulách freónov) s ozónom v obale vzniká zmenšená koncentrácia ozónu - pomenovaná ako "ozónová diera". Cez "ozónovú dieru" do povrchu planty zväčšeným množstvom preniká krátkovlnné (ultrafialové) žiarenie Slnka. Skrz "ozónovú dieru" ultrafialové žiarenie zväčša ohrozujú všetky formy života na našej planéte.
Výsledkom pohlcovania tej žiare, už spomenuté, je i zvyšovanie teploty povrchu Zeme a vodných plôch Zeme. To má za následok, zvestujú to vedci, zmenu klímy a tak i lokálneho počasia na planéte. Manifestuje sa to topením snehu a ľadu na póloch a na vysokých vrchoch Zeme, potom zvýšením hladiny vôd v oceánoch, v moriach. Ako následok znečisťovania viditeľný je, z časti, i v zanikaní niektorých druhov rastlinného i živočíšneho sveta – zmenou biodiverzity. K tomu, popri iných činiteľoch ovplyvnených človekom a prírodou, zmena klímy vyvoláva až presťahovanie nielen živočíšnych ale i rastlinných druhov na zemské podnebie vhodnejšie pre život. To ohrozuje celý ekosystém planéty a plodí i ohromné ľudské migračné procesy, (pre)sťahovanie (sa) ľudí s jedného na iné kontinenty s tam výhodami pre pokojný, pre človeka vhodný život, vlastnenie práce, spoločenský rozvoj, udržateľnosť jednotlivca, obnovu rodiny. Je to viditeľné pre všetkých, ktorí to chcú uznať a neignorovať. Tak a na taký spôsob globálne otepľovanie je nielen fenoménom vplývajúcim na zmeny klímy, ale i na všetky druhy organizácie spoločnosti a udržateľnosti života - bytia.
Odhady medzinárodných expertov sú, že jednoročné výnosy emisie kysličníka uhličitého, najväčšieho a pre vplyv na diania v plynnom obale planéty i najnebezpečnejšieho plynu pre zvyšovanie teploty Zeme - otepľovanie Zeme už o 1,2oC - poukazujú, zopakujem to, že je za to vinná (už spomenutá) odhadnutá, ročná produkcia CO2 s výnosmi 36 - 40 Gt. Veľkí znečisťovatelia ovzdušia s efektom skleníkových plynov sú: Čína vyprodukujúc 29 % všetkých emisií, Spojené štáty americké produkujúc 14%, Európska únia 9,6%, India 6,6%, Rusko 4,8% a Japonsko 3,6% emisií (pozrieť: https://slovenskeslovo.sk/category-forum/2095-znecistenie-okolia-zmeny-klimy-a-zivot). Medzinárodné konferencie a rozhodnutia mnohých vlád poukazujú i na to, že plány na rok 2020 a budúce plány organizovania konferencií o ochrane klímy (platné i pre COP26, Glasgow, Škótsko, rok 2020) o zmenšení emisie kysličníka uhličitého (a iného odpadu) sľúbilo iba 68 štátov ! Je to 34,8% z 195 suverénnych štátov (s toho počtu sú 193 štáty členovia OSN a 2 štáty sú pozorovatelia v OSN) ! Je užitočné všimnutie si i faktu, že ide o hŕstku členov na svetovej (COP25) roku 2019 konferencii OSN o zmene klímy! Zišlo sa tam 50 svetových lídrov zo všetkých svetadielov a zo štátov ako znečisťovateľov životného prostredia ! Je to, s môjho stanoviska, hŕstka činiteľov štátov, ktorá sa, k tomu dodávam, s iba 8% podielom zúčastňuje v produkcii kysličníka uhličitého na našej planéte ! Práve i v tom a takom správaní sa štátov väzí mnoho z toho, čo sa týka (ne)úspešnosti zabezpečenia stanovísk a praxe maximálne vplývajúcich na efekty ohrozovania života na planéte i jej globálneho otepľovania (pozrieť: https://news.un.org/en/story/2019/11/1052251; https://unfccc.int/cop25). Týka sa to nielen dnešnej, ale skôr a osobite praxe budúcej a vzťahujúcej sa na zabezpečenie neznečisťovania okolia a tým i neznečisťovaním zmenšenie vplyvu globálneho otepľovania planéty na mnohorakosť plodov i tvarov života. Ohľadom toho užitočné je mať na zreteli i to čo Európska únia navrhla, v súvise s klímou, klimatickými zmenami, o úlohách a záväzkoch týkajúcich sa budúcich návrhov v uzneseniach na COP 25 (pozrieť: http://www.europarl.europa.eu/doceo/ document/B-9-2019-0174_SK. html). K tomu stanovisku načim spomenúť i stanoviská Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá svojimi dokumentmi poukazuje, upozorňuje na to, že klimatické zmeny už dnes, a osobite to bude v budúcnosti, budú vplývať a ohrozovať zdravie človeka a všetkých biologických jedincov planéty. I skrze toho Svetová zdravotnícka organizácia i v Madride decembra 2019 poukazuje na to, že sú klimatické zmeny najväčšou hrozbou civilizácie na počiatku 21. storočia – na počiatku novodobého počítania života a dianí v spoločnosti človeka.
Nezhoda a problémy s toho vyplývajúce týkajú sa i štátov, ktoré odmietajú podporiť záväzky COP uznesení. Medzi dominujúcimi aktérmi neuznávajúcimi príčinnosť zamorovania ľudského okolia i jeho dramatický i zlý následok na klímu, na otepľovanie planéty patrí i postoj vedenia Spojených štátov amerických (USA). Predstaviteľ USA, na spomenutej konferencii (COP25) v Madride, už zahlásil, že roku 2020 USA opustia Parížsku dohodu o klíme (COP21, rok 2015, Paríž). Akýmsi potešením pre ľudstvo (verejnosť) planéty je i to, že je americký predstaviteľ (prezident) úplne izolovaný vo svojom postoji k environmentálnym predpisom a v boji za „dereguláciu klímy“. Verejnosti je známe, na konferencii v Madride sa to zopakovalo, že vedúci činitelia veľkých podnikov v USA zahlasujú svoje aktívne sa pričinenie s podporou v účasti zmenšenia produkcie všetkých druhov odpadu a osobite kysličníka uhličitého a tým i toho na zmeny klímy na planéte.
Z početných dokumentov OSN a iných inštitúcií, osobite stanovísk vedeckých činiteľov v šírom svete, evidentné je, že ľudskej bytosti, živému a neživému svetu na Zemi už do roku 2100, nakoľko sa zamorovanie životného prostredia človeka neobmedzí, nezastaví sa zvýšenie teploty povrchu planéty vyše 2oC, bude zásadným činiteľom zmien všetkých podmienok života na planéte. Je na ľudskej bytosti, jeho intelekte, jeho pozorovaniach, skúmaniach a poznaniach stavov i dianí vôkol seba a v sebe samom chopiť sa aktivít, zmien, pochodov ktorými sa harmonizujú nariadenia s cieľom obmedzenia globálneho otepľovania a zabezpečia predpoklady pre ochranu ľudského a zdravia živého sveta. To preto, že zmena klímy nielen je už dnes, ale by mohla byť najväčšou zdravotnou hrozbou pre ľudstvo v 21. storočí a to práve pre pokojné, človekom a prírodou minimálne ohrozovanie obstátia živých bytostí a tým i života na planéte. Kiežby ľudská myseľ, činy človeka, vzájomnosť ľudí a s nimi ich životom cestujúcich živých bytosti na planéte, bola usmernená na udržateľnosť, na rozmnoženie mnohorakostí všetkých tvarov života a k tomu i prepojenosti rovnováhe medzi živým bytím a prírodou a tým sa cielene dosiahli i zväčšovali duchovné a hmotné bohatstva človeka, rozhojňovali sa ľudské radosti, spolupatričnosť a harmónia ľudskej bytosti s jeho okolitým prostredím – bytím i prírodou planéty !
Vladimír Valent
V Belehrade na Lucku