Znečistenie okolia, zmeny klímy a život
Vesmírom obežný a rotačný pohyb Zeme, sila gravitácie, slnečná žiara majú zásadný i dlhodobý vplyv i dosah na všetky stránky života človeka.
Aktivitami ľudskej bytosti, existenciou rastlinného a živočíšneho sveta každodenne sa vplýva na stavy a procesy na planéte. Týka sa to i zamorovania človekovho okolia akými sú: súš, vodné plochy a atmosféra planéty - životné prostredie a jeho všetok živý svet[1]. S toho stanoviska aktuálne počasie a ročné obdobie, život a existencia bytia človekovi a jeho organizáciám[2] nakladajú premyslené, dôsledné až súrne uvedomenie a potom i venovanie sa i environmentalistike – náuke o životnom prostredí. Vzdelávanie a výchova pomôžu i naučia ho (s)poznať vzťahy, vplyvy i následky (ekológia) k živému (ekosystémy) i neživému okoliu, k ochrane zároveň i znečisťovaniu okolia. S toho by mali sledovať vítané nápravy stavov a dianí v prirodzenom (človekom nevytvorenom) a človekom organizovanom i vytvorenom ("umelom") prostredí.
Na súši človek produkuje i využíva to čo mu je potrebné pre rozvoj i udržateľnosť seba, živočíšneho a rastlinného sveta – jedným slovom života. Tým človek vedome (antropogénny činiteľ), ale i nevedome, vplýva na rozmanitosť života na planéte. Vzťahuje sa to na všetky živé organizmy na povrchu Zeme - na súši, na živé organizmy v neveľkej hĺbke pod povrchom súše i vo všetkých vodných oblastiach Zeme akými sú oceány, moria, jazerá, rieky a mokrade tiež i na živé organizmy (vtáky, hmyz) v plynnom obale Zeme - v jej atmosfére. Je to vidno i z populačnej explózie, z narastajúceho konzumu, z vplyvu na okolie človekom využitých prírodných zdrojov a k tomu i procesov v použitých technológiách. Vplyv pramení i z procesov spaľovania fosílnych palív (uhlie, ropa, plyn) a skrze ročnej produkcie 36 – 40 Gt kysličníka uhličitého (CO2 plyn) a iných plynov so skleníkovým efektom[3] vplyvom na klímu a odosielaním do atmosféry a jej i nimi zapríčineného zamorovania[4]. Na stavy na planéte má vplyv i roku 2019 ešte stále až minimálne, globálne, využívanie obnoviteľných zdrojov energie (eólová-vietor i solárna energia, hydroenergetický potenciál riek, potenciál prílivu a odlivu oceánov a morí). Osobitý význam, pri tom, má zamorovanie atmosféry i halogén uhľovodíkmi (halogén uhľovodíky sú komerčne pomenované freóny) ako prostriedkami – fluidmi – v chladiacich zariadeniach a v kozmetických pomôckach (laky a iné výrobky). Freóny dospievajú do atmosféry a tam pohlcujú časť energie slnečnej žiare. Pohlcovaním žiare halogén uhľovodíky sa rozkladajú na CO2 i atómy halogénnych chemických prvkov (prevažne chlóru, fluóru a brómu). V troposfére a stratosfére planéty nachádzajúci (sa) plyn ozón (O3) chemický reaguje s atómami tých halogénov. Skrze tej reakcie v plynnom obale planéty sa znižuje koncentrácia ozónu a nastáva jeho stenčená vrstva-"ozónová diera". Ozón bytostným absorberom ultrafialových slnečných lúčov; skrze "ozónovej diery" do povrchu Zeme dospieva zväčšené množstvo ultrafialových slnečných lúčov. Tie lúče sú nebezpečné pre človeka a živé bytosti. Tak i tým sa ľudskými aktivitami pričíňa o dodatočné znečisťovanie okolia, na vplyv slnečnej žiare na človeka, na živočíšne i rastlinné druhy – na udržateľnosť, na zmenu i zamorovanie biosféry.
Vplyv na život i na biologické bytosti na Zemi výsledkom sú i dianí v človekovej domácnosti, potom počas jeho poľnohospodárskych aktivít a chovu dobytka (dobytkom veľkou produkciou plynu metánu - CH4) a iných druhov výroby, v riadení a využívaní dopravy (spaľovaním výrobkov ropy), v životospráve a k tomu i javom živočíšneho odpadu. Hromadenie odpadu, chemický a biologický rozklad neskladovaného i na skládkach skladovaného odpadu dodatočne ovplyvňuje udržateľnosť života devastovaním, znečisťovaním i živého i neživého okolia – životného prostredia.
Znečisťovanie - zamorovanie ľudského okolia – zapríčiňujú i zložité prírodné procesy na Zemi. Takými procesmi sú: sopečné aktivity, zemetrasenie, pohyby vodných tokov i vzduchu (v ovzduší sa nachádzajúcich plynov) a v ňom i mikroskopických častíc kvapalných fáz (s dominanciou vody) i tuhej fáze - prachu - všetkých druhov a pôvodu. Prítomnosť plynnej, kvapalnej a tuhej fáze odpadu v atmosfére má dodatočný efekt na človeka a živé bytosti na Zemi a to vplyvom ich koncentrácie na výnosy dopadu na Zem3 energie žiarenia Slnka. Pohlcovanie tej energie (spomenutým odpadom) v atmosfére planéty javí sa v tvare skleníkového efektu. Skrze to iba časť Slnkom vyžiarenej, solárnej, energie dospeje do povrchu Zeme. Povrchom Zeme nepohltená solárna energia sa odráža do atmosféry a časť energie (vďaka odpadu) znovu sa tam pohlcuje, aby pozostatok až potom smeroval do vesmíru. Následok toho je otepľovanie povrchu Zeme a to roku 2019 už o 1,2oC v porovnaní s teplotou povrchu z roku 1990. Skrze toho sa deje a registruje i zmena klímy. V porovnaní zo stavom roku 1990 odborníci tvrdia že sú tie zmeny dramatické pre človeka a živé organizmy na súši a vo vodných množstvách. Skrze zvýšenie teploty zväčšene sa topia sneh i ľad na póloch a na vysokých vrchoch Zeme, častejší je jav sucha, víchric, dažďov–poveternostných kalamít a s tým súvisiaceho a už evidovaného (pre)sťahovania živých bytostí (rastlín, vtákov a hmyzu) na územia vhodné pre život i udržateľnosť biologických organizmov na Zemi.
Spomenuté klimatické diania[5] záležitosťou sú i medzinárodných konferencií o klíme a jej vplyve na život. S toho hľadiska užitočne je spomenúť konferenciu s Kjóto (Japonsko) protokolom z roku 1995 (dokument COP 3) a konferenciu z roku 2015 v Paríži (Francúzsko) a Parížsku dohodu (COP 21). V dokumentoch i tých konferencií definované sú ciele i záväzky ľudského spoločenstva (štátov, ich vedení, organizácií i jednotlivcov) o ochrane a zabezpečení podmienok i predpokladov pre zastavenie až eliminovanie emisií vplývajúcich na zamorovanie okolia i klímu, na zmiernenie až spútanie i obmedzenie dramatického nárastu teploty povrchu Zeme, na zmenenie používania fosílnych palív a dosiahnutie uhlíkovej neutrality (ponechaním fosílnych palív pod povrchom Zeme) a tak zastavenie neprajného otepľovania[6] planéty a na nej i zabezpečenie obnovy i udržateľnosti života. V dokumentoch Organizácie spojených národov, venovaných klíme a zamorovaniu okolia, osobite sa poukazuje i na desaťročiami zvyšovania spaľovania a využívania fosílnych palív a ich produktmi ovzdušie zamorujúce s ohromnou ročnou produkciou i kysličníka uhličitého[7]. Už aj preto na konferencii v Madride (COP 25), decembra 2019, o klíme a o čistote ovzdušia, právom bolo povedané: "...Čelíme klimatickej kríze, z ktorej niet návratu, nie je to ďaleko i za obzorom...[8],[9]". Nádejne sa predostrelo: "...Musíme prestať viesť vojnu voči prírode a veda nám ukazuje, že to môžeme dokázať...". Je na COP 25 vyjadrené i to, že "... Vedci však poskytli cestovnú mapu od tohto bodu, ktorá nám umožní obmedziť nárast globálnej teploty na iba 1,5o Celzia nad predindustriálnymi úrovňami, dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a znížiť emisie plynov zo skleníkovým efektom o 45 % do roku 2030 oproti tým úrovniam[10] v roku 2010...".
Produkcia odpadu najčastejšie má zhubný dopad na život v prírode. To i preto, že väčšina ľudu, nateraz, nepozná, neoboznámená je a k tomu sa i nedodržiava potreby až nevyhnutnosti, aby všetok odpad využila ako druhotnú (sekundárnu) surovinu pre výrobu nových výrobkov použiteľných pre vlastné i pre potreby živého sveta. Ide tu o opätovné zapojenie do cyklu už raz spotrebovaných výrobkov, ktoré po použití (v chápaní a správaní človeka) činia i odpad. Nastalý odpad je vlastne, podľa môjho a chápania mnohých odborníkov, sekundárna surovina a tým i opätovný zdroj pre nové produkty a služby. To znamená, že by odpad ako taký existoval iba po ukončení všetkých procesov recyklácie i re mediácie a vtedy on bol, pre človeka a živý svet, bez (žiadnej) spotrebiteľnej hodnoty. Také správanie i postupy hlása obehová (cyklická) ekonomika, čiže zelené hospodárstvo ako nový ekonomický model a jeho ciele pre udržateľnosť rozvoja[11],[12]. I tu spomenutými postupmi a usmerneniami činov človek by si vytváral nielen funkčné, ale predovšetkým na poznaní a presvedčivých ľudských skúsenostiach bezpečné, harmonické, zdravé vzťahy medzi prírodou a ľudskou bytosťou, jeho spoločenstvom i živým svetom na planéte.
Pozorovanie stavov i dianí, vedeckými výskumami na planéte a v jej okolí je známe i úplnou pravdou, že človek a jeho intelekt by mali byť zárukou riešenia kľúčových otázok ľudstva akými sú i zamorovanie okolia, využívanie všetkých zdrojov pre rozvoj i život ľudstva a iných živých organizmov, počas človekom v domácnosti a v priemyselných procesoch i vysoko efektívneho využívania všetkých druhov energie a, k tomu, odpadom i minimálne znečisťovanie ľudského prostredia. Tak by sa organizovaným vplyvom a pôsobením mohla zabezpečiť udržateľnosť života na planéte. Na prvom mieste riešenie toho a závisí od informovania verejnosti a ľudských znalostí. Patria tie aktivity ľudom s vysokým intelektom, s vedomosťami a skúsenosťou a potom všetkým vedúcim osobnostiam štátov, vládnych a mimovládnych organizácií, spoločenským a súkromným podnikom a ich vedeniam. Nie menšiu zodpovednosť za stavy a procesy majú všetci ostatný bez ohľadu i na to, že i intelektuáli i pozostalí svet v angažovaní často zlyháva a správa sa nezodpovedne.
Pravdou bolo a je, že ľudské dejiny a mnoho čoho iného v živote spoločenstva záviselo od malého počtu ľudí a ich správania (sa). K tomu skrze neznalosť, na početných miestach ľudskej činnosti prevládajúceho záujmu o zvyšky i ich obmedzenú (re)distribúciu na malý počet ľudí, mocenského správania (sa) a neocenenie nimi determinovaného vplyvu na človeka, na jeho život, na výchovu, na kultúru a ideami i častú indoktrináciu človeka môže sa hovoriť o zásadných a zložitých osnovách vplyvu ľudskej tvorivosti i správania sa zároveň i zodpovednosti za stavy a procesy v životnom prostredí. Úlohou je uvedomelej a oboznámenej populácie interpretovať fakty a ich aplikáciu na čas a tak vytýčiť predpoklady i tvary pôsobenia, ktorými sa trvalo zabezpečí udržateľnosť bytia i života na našej planéte.
V Belehrade 03. decembra 2019
Vladimír Valent
[1] Valent V. Počasie, klíma a ľudské aktivity, Weather, climate and human activity, Globálne existenciálne riziká- Global existential risks, Proceedings of the 7. International Conference, Bratislava, November 27, 2017, str. 143-147; https://www.sszp.eu/wp-content/uploads/2017_conference_GER__p-143__ValentV_Pocasie-klima-_f4-1.pdf
[2] https://ec.europa.eu/environment/pubs/pdf/factsheets/7eap/sk.pdf
[3] Djordjević B., Šerbanović S., Tasić A., Živković E., Kijevčanin M., Valent V., Toplotne operacije, Tehnološko-metalurški fakultet, Beograd, 2018, str. 165-177
[4] Podľa paleoklimatologických výskumov, vedeckých odhadov pre rok 1750 koncentrácia CO2 v atmofére planety bola 280 ppm (0,000280 vol%), aby sa roku 2019 zvýšila na 410 ppm čo znamená až o 146%, koncentrácia metánu sa zvyšila o 259% a oksidov dusíka o 123%. Pozrie5 (z októbra 2019) dokument https://www.ncdc.noaa.gov/sotc/
[5] Djordjević B., Valent, V., Šerbanović S., Termodinamika, Tehnološko–metalurški fakultet, Beograd, 2015, str. 259 – 274 a 297– 308
[6] https://euractiv.sk/section/ovzdusie/news/teplo-za-cenu-znecisteneho-ovzdusia-ako-to-zmenit/?utm_source=traqli &utm_medium=email&utm_campaign=1954&tqid=neXnNyt6Gx8BQVl0gITSu6lkILo.4v6DE9byfHc
[7] Veľkí znečisťovatelia ovzdušia s efektom skleníkových plynov sú: Čína vyprodukujúc 29 % všetkých emisií, Spojené štáty americké produkujúc 14%, Európska únia 9,6%, India 6,6%, Rusko 4,8% a Japonsko 3,6% emisií.
[9] https://unfccc.int/news/antonio-guterres-calls-for-increased-ambition-and-commitment-at-cop25
[10] https://news.un.org/en/story/2019/12/1052491
[11] http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/topics/sustainable_development_goals.html
[12] https://www.nadaciapontis.sk/wp-content/uploads/2019/02/Pontis_Rozvojove_vzdelavanie_III_2018_WEB.pdf
