Výhodnosti vzájomného spolužitia

„Jediná cesta, ktorá môže viesť k záchrane našej planéty a civilizácie je podľa J. Stiglitza, bývalého viceprezidenta a aj hlavného ekonóma Svetovej banky, obrodenie histórie, návrat k osvietenectvu a opätovný návrat k rešpektovaniu hodnôt slobody, vzdelania a demokracie“.


Požičal som si toto tvrdenie, lebo sa ľudia v Európe musia zamyslieť nad svojou blízkou budúcnosťou, a to v duchu nadpisu mojej úvahy. Čaká nás Brexit.

Potreba spoločného jazyka

V tomto duchu musím spomenúť aj Slováka Vavrinca Benedikta z Nedožier, ktorý v roku 1603 vydal v Prahe priekopnícku a pioniersku prácu Gramatiku českého jazyka. Počas svojho pôsobenia na Morave a v Česku poznal, že Česi nemajú jednotný jazyk, ktorý by ich spájal do homogénneho celku. Používali rôzne nárečia tak, že často si navzájom nerozumeli. Benedikt prechodil mnoho miest Moravy a Česka a tak nečudo, že počas dvoch desiatok rokov získal presvedčenie, že sa v školách musí udomácniť materinský český jazyk, čo bude prvoradou výhodou ich rozvoja (samozrejme popri nemeckom a latinskom ako bolo zvykom).


Výhody vzájomného spolužitia

Tieto dva odseky sú východiskom, bázou mojej úvahy. Už sa totiž začali tohoročné oslavy zbúrania berlínskeho múru, ktorý fyzicky rozdelil Nemecko. Čitatelia iste už zažili analogických situácií v Európe niekoľko. Počas druhej svetovej vojny napríklad aj Poľsko vlastne takmer zmizlo z mapy. Ba, pamätáme si rozpad ZSSR, či rozbitie Juhoslávie, hoc to bola krajina dokazujúca výhody vzájomného spolužitia v nej žijúcich národov a národností. Nielen rekreanti z bývalých socialistických krajín či krajín Západu, ale aj politici, aspoň z Československa si tam kupovali látky, šaty, topánky, a o alkohole ani nehovorím. Zažil som to, lebo som im pomáhal robiť nákupy.

Poučme sa z histórie – Kartágo

Dovolím si ponoriť sa do hlbokej histórie ľudstva, do obdobia pred 2.220 rokmi. Kartágo bola, ako nám hovoria historici, mocná, na obchod zameraná republika s mocenským centrom v severnej Afrike, v dnešnom Tunise. Vďaka nim vieme akú malo Kartágo správu štátu a aké mali formy zdaňovania. Kartágo sa riadilo pri správe svojho štátu tzv. zmiešanou ústavou. V Kartágu mali svoje miesto vedľa seba sufeti, senát, súdny dvor a ľudové zhromaždenie. Sufeti boli najvyššími magistrátmi. Na konci 6.stopročia pred n. l. sa však do čela štátu dostáva sufet. Pre sufetov platil princíp kolegiality a anuity, čo znamená, že doba ich úradovania bola ohraničená na jeden rok. Sufeti stáli na čele poriadkových oddielov a dohliadali ako posledná inštancia na štátnu kasu, to bola významná ekonomická úloha. Aristokratická rada – senát mal 300 členov. Mala hlavné slovo pri uzatváraní mieru a vyhlasovaní vojny. Užší výbor mal 30 senátorov. Ľudové zhromaždenie volilo magistrátov, sufetov, vojvodcov a vynášalo rozsudky vyhnanstva. Poslednou významnou inštitúciou bol súdny dvor sto štyroch. Členovia „stoštvorky“  zastávali funkcie doživotne. Po druhej púnskej vojne prebrali aj hlavné slovo v riadení štátu. Ich moc zlomila až Hannibalova reforma v roku 196 pred n. l., keď sám zastával pozíciu sufeta. Presadil, aby sa členovia „stoštvorky“  volili každoročne a nesmeli zastávať svoju funkciu dva roky po sebe. Na vrchole spoločenskej pyramídy v rámci celej kartagiánskej ríše stáli plnoprávni kartagiánski občania, ktorí nemuseli prispievať žiadnymi daňami ani dávkami na chod štátu. Pod nimi boli „závislí“, čo boli pôvodné fenické a neskoršie kartágiánske kolónie. „Závislí“ museli platiť dane a poskytovať kontingenty vojska pre kartagiánske vojsko. Aj v Kartágu sa dá hovoriť o pocite výhodnosti vzájomného spolužitia. A predsa sa stalo, že boli kmene, ktoré boli často pripravené pri prvej príležitosti odpadnúť od Kartága. Velitelia, ktorí pred súdnym dvorom neobstáli, buď preto, že viedli vojnu neefektívne, alebo smerovali k nastoleniu samovlády, boli nezriedka popravení. Rím, ako hlavný nepriateľ obvinil Kartágo zo spálenia detí v ohni ako obetovanie.  Ukázalo sa, ako píšu historici, že to bol výplod  rímskej propagandy, ktorá chcela svojho nepriateľa čo najviac očierniť a zbarbarizovať. Prapravzor našich viacerých masmediálnych prostriedkov? Nebudem hlbšie túto históriu opisovať, chcem hovoriť o dnešku. Mali sme sa z čoho poučiť.

A ako v Európe?

V roku 1952 vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele ako medzivládna hospodárska organizácia. Bolo založené na báze Parížskej zmluvy, ktorú podpísalo Francúzsko, Západné Nemecko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Jej cieľom bolo v zmysle tzv. Schumannovho plánu, ktorý navrhol spoločný trh s oceľou, uhlím, koksom, železnou rudou a šrotom a tak podporiť vznik Európskeho spoločenstva. Do konca roka 1954 boli zrušené všetky clá a kvóty a iné bariéry v uvedených komoditách. V tom čase to mohli byťvýhodnosti vzájomného spolužitia. O vzájomnej výhodnosti hovorí aj štatút Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré vzniklo v roku 1957. Zmluva hovorila o výhodách, ktoré poskytuje únia cla, teda odstránenie bariér pre voľný pohyb kapitálu, práce a služieb, a hlavne nastolenie spoločnej poľnohospodárskej a dopravnej politiky. Ba sa vytvorila aj Európska investičná bankaEurópsky sociálny fond, dve spoločné inštitúcie, ktoré mali uľahčiť koordináciu ekonomického rozvoja v komunite. Boli to teda akési kroky odlíšenia sa od ostatných ekonomík.

Zásadná zmena v Európe nastala vznikom EMS (Európskeho monetárneho systému) v roku 1979, ktorý sa týkal 12 európskych krajín. Ustálili (angl.pegged) ich vzájomné výmenné kurzy  oficiálnou paritou ich mien.

Konečným krokom mala byť úplná monetárna únia, ktorej podobu stanovili Maastrichtské kritériá, podľa zásad ktorej boli nahradené národné meny spoločnou menou euro. Máme 5 Maastrichtských kritérií. Nebudem ich rozoberať. Totiž EMS zažil veľkú krízu v roku 1993. Možno ju skomplikovalo aj spojenie východného a západného Nemecka, keďže kancelár Kohl rozhodol, že výmenný kurz medzi východnou a západnou markou nebude ekonómami vypočítaný 2 : 1, ale 1 : 1. Bundesbanka to pokladala za neakceptovateľné. M. Gärtner v jeho A Primer in European Macroeconomics na s 225 má podnadpis Repercusions and options (dôsledky a voľby) v časti o európskom monetárnom systéme. Dôkladne jednotlivo rozobral problémy Francúzska, Nemecka, Talianska a Veľkej Británie, ktorá si vyhradila, že z monetárnej únie bude mať možnosť to opt out (vytúpiť). Teda Anglicko už necítilo výhodnosť vzájomného spolužitia, a to hneď na začiatku. Ekonomicky odbornejší pohľad na monetárnu úniu a to cez ukazovatele, ktoré uvádza Gärtner v rôznych tabuľkách cez Maastrichtské kritériá, ale celého kolobehu finančných tokov nebudem robiť, ale z nich zistíme, že spomenuté krajiny mali veľmi rozdielne ekonomické problémy a hospodárske výsledky.

A ako u nás na Slovensku?

Dokážeme dnes obyvateľom miest a dedín krajín EÚ poskytnúť pocit výhodnosti vzájomného spolužitia? Musím pripomenúť aj nám určený výmenný kurz 1 euro : 30,1260 Sk. Obrátila sa vláda  napr. na Katedru zahraničného obchodu Ekonomickej Univerzity? S doktorandmi sme vypočítali, že kurz by mal byť 1 : 19,30. Slovensko totiž riešilo problémy zahraničného obchodu ešte v rokoch 1960 – 70, keď za ČSSR, pre ilustráciu, hodnoty export – import boli: 500 – 400 jednotiek, a jeho rozdelenie na Slovensko a Čechy , čiže podiel Slovenska, centrálne orgány vypočítali tak, že: České kraje sa podieľali hodnotami 350 – 200 a Slovensko hodnotami 150 – 200. Teda, vraj  na Slovensko sa dopláca! Na katedre sme skonštruovali leontievovský model na báze medziodvetvovej tabuľky a vyčíslili všetky toky v ekonomike ČSSR. V roku 1968 v Ženeve som navrhol jeho využitie aj na komparáciu ekonomík krajín EHK v štúdii Analýza špeciálnych problémov zahraničného obchodu v množine štandardizovaných I/O tabuliek krajín EHK (Note on the analysis of special foreign trade problems in the set of standardized I/o tables for the CEC countries).

Preto mi napadá aj otázka, či nemáme dnes badateľné ekonomické fakty, ktoré sú odlišné od okolitých krajín (napríklad poľnohospodárstvo), a z toho či neplynie potreba  výhodnosti vzájomného spolužitia?  
My nemáme „ekonomické trecie plochy“ ? A riešime ich vedecky? Stačí si rozobrať problém Brexitu, o ktorom sa dá napísať celá kniha. A ako vidíme, nedarí sa nám ich riešiť okamžite, čo je jedna zo základných zásad ekonomickej vedy. A táto veda má už viac ako 300 rokov.


prof. Jaroslav Husár
11.11.2019


zdroj: http://narodohospodari.sk/jaroslav-husarvyhodnosti-vzajomneho-spoluzitia-blog/





ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Časti protiextrémistickej novely sú podľa Ústavného súdu v rozpore s ústavou

Niektoré časti ustanovení Trestného zákona, týkajúce sa trestných činov extrémizmu, sú v rozpore s Ústavou SR.

Čo čaká ekonomickú vedu v EÚ?

Pre  túto úvahu som sa rozhodol preto, že Ursula von der Leyen sa vraj dostala na čelo Európskej komisie vďaka „politickej priechodnosti“. Aj taká je demokracia. Ekonóma musí takýto výraz priam desiť.

Moyses spojil dve Matice

Slovensko navštívila delegácia Matice chorvátskej, ktorá v Univerzitnej knižnici, bývalom sídle Uhorského snemu podpísala Memorandum o spolupráci medzi Maticou slovenskou a Maticou chorvátskou. Jej program pokračoval v Malženiciach a Veselom, rodisku Štefana Moysesa. Pozrite si videoreportáž.

Iba rast priemernej mzdy?

Pred dvomi dňami podpísali predstavitelia vlády nariadenie o zvýšení minimálnej mzdy v roku 2018, ktorá vzrastie zo 435 eur na 480 eur.

 
Odber noviniek na stránke

captcha