Budú rovnocenné podmienky v EÚ?

Máme po voľbách aj do europarlamentu a aj po voľbách prezidenta našej republiky. Počuli sme veľa sľubov. Formujúci sa parlament a podobne formujúci sa tím spolupracovníkov novej prezidentky by mali ovplyvniť spoločenský a ekonomický vývoj SR a EÚ. Objektívne už dávno nadobudol viacnárodný rozmer.


V minulých rokoch EÚ riešila celý komplex problémov, viac, či menej úspešne. Nie úplne úspešne problémy v ekonomike aj zato, že nám chýbala ekonomická teória. Ekonomické prostredie, vecná podstata ekonomiky EÚ má veľa medzinárodných a aj medzioblastných rozdielov, Nemecko nemá Vysoké Tatry. Pri budúcom ekonomickom rozvoji ich treba mať na zreteli. A to nielen rýdzo ekonomické hľadiská, vyúsťujúce aj do národnostných problémov (Katalánsko, Taliansko). Negovanie tejto pravdy – nech už je dôvod akýkoľvek – od nedocenenia, bagatelizovania problému až po jednostranné preexponovávanie, môže mať vážne následky pre celú sféru spoločenských a ekonomických vzťahov EÚ. Totiž EÚ nie je štátom a teda nemôže byť členom OSN. A toto je významný fakt, ovplyvňujúci aj ekonomiku.
Národnopolitickým problémom spoločenského vývoja EÚ v našich podmienkach, v konkrétnom prípade SR najmä ekonomického vývoja (jednostranná orientácia na automobilový priemysel a nedocenenie významu odvetvia poľnohospodárstva), treba venovať sústavnú pozornosť; ba vedecky skúmať všetky stránky ekonomiky, využívať poznatky aj viacerých spoločenských vied. Na nich a na overených praktických minulých skúsenostiach navrhovať opatrenia v danej oblasti, bez zbytočného vzájomného podozrievania, tezaurovania akoby vybraných problémov, o ktorých sa nemá diskutovať, ktoré sa nemajú verejnosti sprístupniť (boj o predsedu EK), bez tabuizovania niektorých stránok problematiky, teda bez všetkého, čo bráni poznávať a formulovať objektívnu pravdu. To všetko čaká nových poslancov EP a aj našu novú prezidentku a jej poradcov. EÚ nám dodnes neponúkla teóriu riešenia národnostnej otázky, hoc má 28 štátov. Ale neponúkla nám ani ekonomickú teóriu a schvaľuje svoj rozpočet, ba rozpočty štátov! Riadi sa teóriou Keynesa, ktorý napísal svoje dielo v roku 1936? Nič sa odvtedy nezmenilo? A čo globalizácia?

Ekonómovia EÚ si predovšetkým musia uvedomiť, že nám chýba teoretické zdôvodnenie a rozpracovanie vývoja podmienok realizácie pracovnej sily jednotlivých národov a národností v danom štáte a ekonomickom priestore EÚ, čo nie je štátny útvar. Tá teória musí vymedziť miesto ekonomických činiteľov, jeho váhu, v sústave, v systéme činiteľov, determinujúcich vývoj až národnostných vzťahov (napr. aj Slovensko a Maďarsko – problémy s postavením sochy Ľ. Štúrovi), ba hlavne obsahové a metodické otázky medzinárodného a medziioblastného vývoja (napr. Bavorsko a bratislavský kraj), osobitne so zreteľom na medzioblastné vyrovnávanie, o ktorom EÚ neustále hovorí. Ale teória musí definovať aj pôsobenie sústavy ekonomického riadenia krajín EÚ. Máme predsa EK, ER, europarlament a Radu EÚ. Menovite musí ísť o riadenie ekonomík krajín EÚ, veď predsa EÚ rozdeľuje eurofondy a naša vláda chodí po okresoch s akčnými plánmi! Vie jednoznačne určiť stupeň ekonomického rozvoja okresu? Predsa HDP je peňažný a tým bezobsažný ukazovateľ, nevidieť z neho, že okolo Levíc sa netiahne autostráda; ten nehovorí aký je či má byť obsah medzioblastného vývoja v SR, v jednotlivých jej okresoch. Nehovorí o tom ako využívať zdroje rastu jednotlivých okresov SR, či oblastí EÚ, hoc EÚ priam zbožňuje HDP. Dnešná fáza spoločenského a ekonomického vývoja v EÚ musí urobiť podstatný krok na ceste k utvoreniu rovnocenných podmienok realizácie pracovnej sily v členských krajinách. Už hádam každý vie o problémoch našich šoférov v Nemecku či Francúzsku. Využívanie zdrojov rastu by malo viesť k ich aktivizácii, čo povedie k dynamizácii ekonomického vyrovnávania krajín EÚ. Zneužívanie dominantného postavenia (Nemecko, Francúzsko), napr. teraz pri voľbe predsedu EK, nemôže byť trvalým nástrojom riadenia a fungovania Európskej únie.

 

Prof. Jaroslav Husár





ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Očakávania sa stali ilúziou

Hovoríme s popredným slovenským ekonómom prof. Ing. Jaroslavom Husárom, CSc.

KSI odmieta dvojjazyčné tabule na železnici

Kongres slovenskej inteligencie (KSI) vo svojom vyhlásení 7. 2. 2017 v Ružomberku konštatuje, že s pohoršením prijal informáciu o nariadení ministra dopravy zaviesť dvojjazyčné tabule na železničných staniciach na tzv. menšinových územiach.

Dve tradície európskeho poznávania a mentálne rozdelenie Európy

Problém rozdelenia Európy má svoje mentálne zázemie.  Mentálna odlišnosť nemusí byť zlá, ak je dobre žitá.  Rozdelenie je zlé. Západ a východ  Európy si toto rozdelenie pamätá  iným spôsobom.

Ekonomický pohyb v EÚ

Keď čítam, či počúvam diskusie o súčasnej spoločnosti EÚ a problémoch, ktoré nás ťažia, som z toho smutný.

 
Odber noviniek na stránke

captcha