Rúcanie kostolov ako symbol rúcania západnej Európy

O rúcaní kostolov v štátoch západnej Európy počuť stále častejšie. Počet veriacich, ktorí navštevujú kostoly, sa trvalo zmenšuje, a tak boli už mnohé kostoly zavreté, predané, ale aj zbúrané.

Kostoly zväčša ustupujú rôznym podnikateľským aktivitám a komerčným záujmom. Inak tomu nebolo ani v prípade kostola svätého Lamberta v nemeckej obci Immerath, ležiacej v Severnom Porýní–Vestfálsku. Pýchou Immerathu bol práve kostol postavený v novorománskom štýle, ktorý bol vďaka svojim dvom štyridsaťmetrovým vežiam dominantou širokého okolia.
Základný kameň kostola bol položený v roku 1888 a približne o tri roky neskôr bol slávnostne vysvätený. Kostol pre jeho impozantný vzhľad ľudia z tohto regiónu volali „Immeratský dóm“. Pre viaceré historicky cenné fragmenty bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku, čo do tohto chrámu priťahovalo stále viac turistov. Bolo to však len málo platné, keďže kostol, rovnako ako celá obec, ležia na ložiskách hnedého uhlia. O ťažbu hnedého uhlia v priestore tejto obce sa dlhodobo snažila firma RWE Energy, ktorá napriek odporu obyvateľov dostala od vlády povolenie na povrchovú ťažbu hnedého uhlia (lignitu). Vláda argumentovala, že ide o vyšší štátny záujem. Obyvatelia obce tak boli postupne od roku 2006 presťahovaní do niekoľko kilometrov vzdialenej lokality, ktorá dostala pomenovanie „Nový Immerath“. Veriaci však naďalej navštevovali Immeratský dóm vo svojej pôvodnej obci.

Po zbúraní obytných domov v Immerathe ťažobnej firme stál v ceste už „len“ historický kostol svätého Lamberta. Treba pripomenúť, že kostol bol kultúrnu pamiatku, ktorej architektonickú hodnotu oceňovali ako veriaci, tak aj neveriaci. Aj preto ho bránili nielen miestni obyvatelia a cirkev, ale aj ochrancovia pamiatok. Títo všetci požadovali zachovanie kostola, prípadne jeho presunutie o niekoľko kilometrov ďalej do novovybudovanej obce. Presunutie takejto veľkej budovy je možné, len treba chcieť. Veď už pred štyridsiatimi rokmi bol kvôli ťažbe uhlia v severočeskom meste Most presunutý 60 metrov dlhý a 30 metrov vysoký kostol. Ťažobná spoločnosť RWE však historický kostol presúvať nechcela a na 8. januára 2018 ohlásila jeho demoláciu. Ťažobná spoločnosť tvrdí, že kostol už aj tak využívalo málo ľudí a na bohoslužby postačí aj kaplnka pre 60 ľudí, ktorú postavili v „Novom Immerathe“.

Deň pred demoláciou sa v okolí oploteného kostola zišlo asi 300 ľudí, ktorí protestovali proti jeho zbúraniu. Ku kresťanským aktivistom a miestnym obyvateľom sa pridali aj ekologickí aktivisti, ktorí zdôrazňovali neekologickosť ťažby a spaľovania hnedého uhlia. Inak je zaujímavé, že nemecká kancelárka Angela Merkelová sa rada pasuje do pozície svetového lídra v presadzovaní obnoviteľných zdrojov energie, a pritom 40% elektrickej energie v Nemecku pochádza z uhlia, ktorého povrchovú ťažbu Merkelovej vláda svojimi rozhodnutiami výdatne podporuje. A ako sa k protestom proti búraniu Immerathského kostola postavila regionálna vláda? Povolala viaceré policajné posily, aby celé búranie prebehlo bez problémov.
Demoláciu kostola sa demonštrantom podarilo o pár hodín oddialiť, no hydraulické rýpadlá sa napokon do kostola aj tak zahryzli. Ako posledné boli strhnuté kostolné veže. Kostol, ktorý ľudia stavali niekoľko rokov, buldozéry zrovnali so zemou za dva dni.

Čo k búraniu Immerathského chrámu dodať? Pre niektorých ľudí bol lmerrathský kostol len stará budova, ktorá v dnešnej, vraj modernej dobe, už nemá opodstatnenie, a navyše stojí v ceste k ziskom. Pre iných však bol historickým dedičstvom a znakom kultúrnej identity. Prípad zničenia Immerathského chrámu je len jedným z desiatok kostolov, ktoré sú v západnej Európe každoročne zbúrané. Ba čo viac, násobne väčší počet kostolov je trvalo zavretých, pretože ich veriaci prestali navštevovať. Zvlášť Nemecko sa stáva bolestným príkladom seku-larizácie a kultúrnej výmeny.
Kostoly ubúdajú, mešity pribúdajú. Pôvodní Nemci viac ako kostoly navštevujú nákupné a zábavné strediská. Kedysi preplnené kostoly sa tak zrazu stávajú „nadbytočné“ a mnohé čaká „zmena účelu“ alebo demolácia. Demolácia kostolov je však len výsledok, ktorému predchádza oveľa ničivejšia demolácia hodnôt. Búranie a zatváranie kostolov v západnej Európe tak v sebe nesie zvláštny symbolizmus morálneho a hodnotového úpadku.

Rovnako ako hrozí pád stovkám kostolov v západnej Európe, pomaly ale isto hrozí pád aj pôvodnej európskej civilizácie.


Milan Uhrík
poslanec NR SR za ĽS Naše Slovensko


zdroj: KULTÚRA 4/2018

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Dohnala ich k tomu cenzúra na Facebooku

Kotlebovci i nezávislý novinár Martin Daňo sa presúvajú na ruskú sociálnu sieť VKontakte

Ako náš parlament schválil „pozývaci list“

A je to tu. Parlament schválil súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na našom území.

Načo sú nám Maastrichtské kritériá?

Túto otázku si musí položiť každý občan, ktorý v TV počul, že E. Macron a A. Merkelová sa dohodli,
že EÚ potrebuje spoločný štátny rozpočet EÚ.

Štátny dlh

Veľké množstvo problémov spôsobujú ekonómovia, ktorí prezentujú ekonomické poznávanie a poznanie, teda poznatok zjednodušeným spôsobom , alebo sľubujú niečo, čo ekonomická veda ponúknuť jednoducho nemôže.

 
Odber noviniek na stránke

captcha