Čo nás trápi v EÚ?

Zanedbanie rozvoja spoločenských vied, pasivita spoločenských vedcov, a hlavne úbohá aplikácia poznatkov spoločenských vied v ekonomickom živote. Možno som čitateľa prekvapil. Začítaj sa.


Aby som ten problém ukázal jasnejšie, uvediem iba dva príklady. Európu trápi migrácia, ale mňa aj to, že tlač a iné média nás potešili, že by sme mohli mať ministra financií eurozóny. Nestalo sa tak, a tak nás potešili tým, že nášho p. ministra Petra Kažimíra vyhlásili za najlepšieho ministra financií v EÚ. Možno tieto dva príklady čitateľa už úplne zmiatli, kde mierim. Objasním to v ďalšom. Ale predtým toto. Totiž ekonóm Th. Piketty ako autor najpredávanejšej knihy Kapitál v 21. storočí v nej diskutuje a zdôrazňuje témy o koncentrácii bohatstva a jeho rozdelení za posledných cca 250 rokov. V diele dokazuje, že miera návratnosti kapitálu v rozvinutých krajinách je trvale vyššia ako miera ekonomického rastu, a že to vyvolá , zapríčiní nerovnosť v bohatstve , ba sa vraj v budúcnosti zvýši. A preto Piketty navrhol problém riešiť progresívnou globálnou daňou z bohatstva. To nie je riešením. Koncentrácia bohatstva je daná vlastníctvom. Ale problém optimálneho fungovania ekonomického systému EÚ je širší, a rovnako náročný problém. Ten Th. Piketty nerieši.

Prečo má EÚ problémy? Čitateľ iste dobre vie, že bolo otrokárstvo, feudalizmus a teraz máme kapitalizmus. Konkrétne historické podmienky jeho vzniku boli iné vo Veľkej Británii, iné v Nemecku, iné vo Francúzku a iné v Československu po roku 1918. Opäť jeden konkrétny príklad. Na Madagaskare je aj dnes úradným jazykom francúzština, lebo je to bývalá francúzska kolónia. Je tam neuveriteľná chudoba. O spomínaných problémoch píšu aj historické vedy aj ekonomické vedy. Obe tieto disciplíny nám poskytujú aj vedeckú teóriu vzniku jednotlivých vyššie spomenutých spôsobov výroby. Aj dnes potrebujeme vedeckú ekonomickú teóriu, ktorá zosúladí fungovanie ekonomík EÚ v konkrétnych podmienkach 21. storočia, teda za podmienky existencie oblastí s rôznym stupňom rozvoja a existencie viacero národov, ba aj národností, s požiadavkami ekonomickej vedy. V danej súvislosti majú čo povedať  naše slovenské skúseností , a to k najrozmanitejším stránkam budovania ekonomického systému EÚ, počnúc dnešným modelom súčasnej kapitalistickej ekonomiky a končiac konkrétnymi formami jeho realizácie v podmienkach voľného trhu. Aj naše minulé (socializmus) aj dnešné skúsenosti by mali posilňovať účinnosť tvrdení makroekonomickej teórie o optimálnom fungovaní ekonomiky, že zodpovedá stupňu a charakteru rozvoja výroby v 21. storočí, a utvára podmienky pre regulovanie jej intenzívneho rozvoja, ktorý dnes vidíme. Ukazuje sa nám skôr akási protirečivá jednota ekonomických procesov a vedeckej ekonomickej teórie (korupcia, štátny dlh verzus teória požadujúca optimálne fungovanie), pričom dnešné reálne ekonomické procesy sú, žiaľ, v určujúcej pozícii, teória sa zanedbáva, ba neuznáva. Jasne sa ukazuje potreba obsiahnuť vedeckou ekonomickou teóriou, vedeckoteoreticky spracovať celú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí, javov spoločensko –ekonomického dnešného vývoja EÚ. Musíme si uvedomiť slabé miesta, otvorené nevyriešené problémy. Musíme ukázať , formulovať aspoň jeden z takýchto problémov (rozdeľovanie eurofondov), vymedziť jeho teoretické kontúry, ukázať jeho vnútornú obsahovú náplň s ukazujúcimi sa „pólmi“ progresívneho či regresívneho pohybu dneška, dnešného ekonomického systému EÚ. (Nerozdeľovať od buka do buka.) Ale problémov je viacero.

A teraz prichádzam k zámeru úvahy. Nemalo by to všetko, čo som spomenul vyústiť do vzniku aspoň náčrtu ekonomickej teórie ekonomických základov riešenia národnostnej otázky v podmienkach  EÚ? Veď spomenuté dva príklady v úvode úvahy to naznačujú; problémom je aj migrácia (čo sú iné národy) aj funkcie a obsadzovanie pozícií v orgánoch EÚ (špecifikácia pravidiel národných záujmov, nie vopred známy, ale vraj objektívne zvolený). Čitateľ môže povedať, že každý štát EÚ má tie problémy svojim spôsobom riešené. Avšak v súčasnej konštelácii v podobe EÚ potrebujeme ucelenú teóriu komplexného riešenia národnostných otázok v konkrétnych ekonomických podmienkach, rozdielnych napr. od USA. Toto konštatovanie sa ešte výraznejšie vzťahuje na ekonomickú obsahovú časť vývoja národnostných vzťahov a prejavuje sa v citeľnom nedostatku teórie ekonomického riešenia národnostnej otázky v rámci krajín EÚ, a komplexne v Európe ako celku. Nedostatočné rozpracovanie všeobecnej teórie národnostnej otázky v kapitalistických podmienkach nemôže byť dôvodom pre teoretickú pasivitu v jednotlivých súčastiach, povedal by som, všeobecnej národnostnej teórie. Ba by som povedal, že pasivita je jedna z príčin nerozpracovanosti všeobecnej teórie národnostnej otázky únie (Gaskonsko – Francúzsko, Katalánsko – Španielsko, západné a východné Nemecko, Slovensko a Maďarsko, Slovensko a Česko, Slovinsko a Srbsko, Ukrajina a Maďarsko) by mala zobudiť teoretikov. Hlbšie ukážem problém iba na Taliansku. Taliansko je prakticky od čias dávnych mestských štátov až podnes kultúrne, hospodársky a aj jazykovo rozdelené a Taliani inklinujú k lokálnej identite. Poznáme hlavne lokálne zoskupenia – ligy, najsilnejšie v benátskom a lombardskom regióne. Čitateľ iste pozná Ligu severu, ktorá začala presadzovať politické, ideologické a separatistické tendencie. Dávny sen – samostatná Padania sa nikdy nepodarilo zrealizovať, vstup Ligy do veľkej politiky po boku strany Silvia Berluskoniho Forza Italia znamenal pre Taliansko jasne národnostný a autonomistický vymedzenú politickú agendu. Za hlavný cieľ si dnes dnešná Liga (predtým Liga severu) vytýčila riešenie pretrvávajúcich regionálnych rozdielov a aj riešenie migračnej krízy – sa Talianska bezprostredne dotýka. V strane sa objavil nový líder, dnes celej Európe známy M. Salvini. A partneri EÚ sa iba prizerajú a vlastne vyčkávajú s čím M. Salvini, minister vnútra, príde. V pozadí bola a je vždy ekonomika, oblastné, regionálne rozdiely. A tak nemožno zanedbať rozvoj ekonomickej teórie dnešného, súčasného riešenia národnostných otázok EÚ.

Ekonomickou teóriou súčasného riešenia národnostnej otázky rozumiem teoretické zdôvodnenie a rozpracovanie vývoja podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností únie. Išlo by o vymedzenie miesta, rozpracovanie problematiky ekonomických hľadísk v sústave hľadísk determinujúcich vývoj národnostných vzťahov; išlo by o obsahové, metodické otázky medzioblastného a sociálneho vývoja viacerých národnostných oblastí, ktoré sú v EÚ realitou. V danej súvislosti považujem za odôvodnené pestovať ekonomickú teóriu riešenia národnostnej otázky EÚ ako relatívne samostatnú disciplínu na určitom samostatnom pracovisku EÚ.

Procesy vzniku EÚ a súčasného rozvoja kapitalizmu, na dnešnom stupni rozvoja civilizácie, sa musia opierať o vedeckú teóriu ekonómie, o jej aplikáciu v konkrétnych historických podmienkach. Ich účinnosť je priamo úmerná spoločenskej schopnosti zosúladiť vedeckú teóriu a konkrétne podmienky ekonomík krajín EÚ a utvoriť tak priestor, čo bežne nazývam, tvorivosti prístupu. Iný kapitalizmus je v Nemecku, iný vo Francúzsku, iný v Taliansku a iný vo Švajčiarsku (kde som žil) a iný v Luxembursku. Naši ekonómovia musia najprv preskúmať naše vlastné skúsenosti a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať nápravu chýb, zlepšenie. Aj socializmus v Československu bol iný ako v ZSSR. Každá veda je natoľko vedou ako dôkladne dokáže diferencovať. O takú sa musí EÚ oprieť.

Prof. J. Husár







ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

SR potrebuje po 25 rokoch samostatnej existencie zásadné zmeny

Podľa Mečiara potrebuje Slovensko zásadné zmeny

Díky Slovensko, díky, Maďarsko

Originálním způsobem se rozhodli poděkovat Slovensku a Maďarsku za jejich postoj k uprchlické krizi zástupci iniciativy Islám v ČR nechceme.

V Bratislave dnes pokračuje sprievodný program Pochodu za život

Za najmenších z nás – to je heslo tretieho ročníka Národného pochodu za život, ktorý sa bude konať zajtra, 22. septembra 2019 na Námestí Slobody v Bratislave. Cieľom pochodu je verejne podporiť ochranu života každého človeka od počatia a podporiť prijatie potrebných legislatívnych zmien.

Z osudov slovenských geografických názvov (16)

Vývoj názvov obcí na Slovensku po zániku Rakúsko-Uhorska

 
Odber noviniek na stránke

captcha