Odborný ekonomický pohľad na budúce fungovanie EÚ chýbal

Začnem otázkou: „prečo sú starší slovenskí ekonómovia nároční pri posudzovaní ekonomickej politiky EÚ“?


Lebo im chýba vedecká ekonomická teória na zdôvodnenie jej krokov
. Túto tému som si zvolil zato, že slovenskí vedci a teda aj slovenskí ekonómovia majú skutočne bohatú históriu poznatkov o tom ako fungovala ekonomika Slovenska. Slovensko totiž prežilo rôzne štátne útvary, bolo iba oblasťou. Musíme si uvedomiť, že oblasť (región) Slovenska sa nachádzal v Habsburskej monarchii a v Rakúsko-Uhorsku, po roku 1918 v Československu (hoc Pitsburgská dohoda hovorila o Česko - Slovensku), po roku 1939 ako Slovenský štát, po druhej svetovej vojne v Československu a v ČSSR, od roku 1993 ako Slovenská republika, a dnes aj ako člen EÚ. Aby som názornejšie ukázal, záslužný, hodný uznania a výstižnejšie prínos slovenských ekonómov po roku 1960, musím pripomenúť hlboké ich poznatky z našej hlbšej histórie. Chcem, aby čitateľ porozmýšľal aj o veciach, ktoré v súčasnosti odsudzujeme či posudzujeme ako okrajové, či ako prežitky minulosti a pritom zabúdame, že bez poznania minulosti sa nevieme či nedokážeme orientovať v tom čo nás čaká, budúcnosti, nevieme čo potrebujeme.

Už slovenskí básnici nariekali nad položením národa veľmi dávno. Jakub Jakobeus (1591 – 1645) to urobil v básnickej skladbe Skazy, vzdychy a prosby slovenského národa a J. Kráľ (1822 – 1876) veľavravným dvojverším: Slobody hlas mocný budí všetky zeme:/a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme? M. Bel (1684-1749) v diele Notitií píše: „Ba aj pri mlátení nastalo zlepšenie. Predtým sa totiž obilie, na spôsob východných národov, rozložilo na voľnom priestranstve a vymrvilo kopytami koní či dobytka, teraz sa všeobecne ukladá do stodôl a mláti sa cepami, čo je prospešnejšie aj pre zrno, aj pre slamu, pretože tá sa stáva (na pokývanie striech) bezcennou“. Problémy trápili aj vedca S. Mikovínyho, ktorý bol matematikom aj v Nemecku, potom sa stal stoličným matematikom v Bratislave, a jeho úlohou bolo predovšetkým budovať ochranné hrádze popri Dunaji a Váhu, kde povodne neraz narobili veľké škody. Projektoval aj iné vodohospodárske stavby a organizoval práce na nich, vykonával regulačné práce na niektorých riekach, odvodňoval močiare pri Komárne a Tate. Projektoval cesty, mosty, kúpele i stavbu kráľovského paláca v Budíne. Obdivuhodné.

Po vzniku Československa v roku 1918 slovenskí ekonómovia založil časopis Politika. Redakčnú radu tvorili B. Chrapo, F. Zaťko, I. Karvaš, J. Štetina, M. Gašpareca J. Fundárek. Oni začali písať o tom ako vedeckou ekonomickou teóriou opísať fungovanie ekonomiky Slovenska. Už v roku 1943 napísal prof. R. Briška fundované dielo Národné hospodárstvo (teória a politika), kniha I, ktoré malo 389 strán. Prof. I. Karvaš napísal v roku 1948 Základy hospodárskej vedy v dvoch zväzkoch a spolu mali takmer 1000 strán. Obe opisujú veľmi podrobne prebiehajúce ekonomické procesy ekonomiky Slovenska.

Čo som spomenul vyššie, to všetko patrilo medzi východiskové poučenia ekonómov Slovenska, a to hlavne od začiatkov šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Po roku 1960 prišla nová generácia ekonómov a musím spomenúť tri mena: V. Pavlenda, H. Kočtúch a J. Sojka. Tvrdili, že uplatnenie práv národov vrátane práva na slobodné hľadanie pravdy o dejinách má dva základné predpoklady: materiálnym predpokladom je primeraný politicko-inštitucionálny rámec, spravidla garantovaný vlastným národným štátom, a právnym predpokladom je ukotvenie v ústave a v morálnom zákone, ktorý je zárukou úcty k pravde. Slovensko totiž českí ekonómovia chápali ako zaostalú časť Českoslovneska a tak hodnotili aj medzioblastné vyrovnávanie. Slovákom v dôsledku dlhodobej absencie vlastnej štátnosti či akejkoľvek podoby politickej autonómie politická moc chýbala a s ňou aj prirodzený rámec schopný zaštítiť slobodné poznávanie koreňov svojej identity a aj jeho hospodárskeho života a potenciálu. Hovorí o tom V. Pavlenda, ktorý napísal významné dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Dielo má 411 strán. Obsahuje, iba ako prílohy, 43 tabuliek skonštruovaných na báze jeho presne vymedzených algoritmov výpočtov analyzujúcich stav, potenciál a vývoj ekonomiky SR. Porovnáva v n ich Slovensko a české zeme. Obsahujú viac ako 200 ekonomických veličín (nie iba HDP). Hlbšiu kvantifikáciu a aj využitie modelových riešení nájdeme v diele J. Sojku, a problémy vyčíslenia stupňa ekonomického rozvoja sa nachádzajú v mojich prácach založených na diskriminačnej analýze. Tie obsahujú aj teoretické zdôvodnenia obsahovej náplne procesov medziobastného ekonomického vyrovnávania. To dnes EÚ nerobí.

Treba si uvedomiť, že medzioblastné ekonomické problémy v Európe malo a má veľa krajín. Spomeniem, a nebudem rozoberať, aspoň Španielsko a Katalánsko (začalo to už v r. 1965), Taliansko (severné a južné spolu s viac ako 60 vládami od vojny), Nemecko, o ktorom Th. Sarazin napísal knihu Nemecko pácha sebevraždu, už od zjednotenia v roku 1990 majú veľké problémy, ako čitateľ iste vie, Francúzsko, Cyprus a teraz vidíme obrovské problémy Severného Írska a Anglicka pri Brexite.

Komplexnosť a náročnosť riešení medzioblastných problémov kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu, vyžaduje od nej, ako som uviedol, odpoveď na viaceré otázky. Slovenskí ekonómovia ich hľadali. Ako to, že vznik EHS a následne viacnárodnej EÚ nesprevádzala ucelená ekonomická teória? Nepotrebovala kritériá ekonomického vyrovnávania? Má ich pre rozdeľovanie eurofondov? Z teórie výmenných kurzov vyplynulo, že výmenný kurz Sk a eura mal byť 19,18:1 a skutočnosť bola 30,1260:1! Je to mimoriadne dôležitá ekonomická miera. Mne chýbalo jej teoretické zdôvodnenie. Nezanedbali to ekonómovia Ekonomickej univerzity? Ekonómovia INESS a INEKO štekajú a karavána ide ďalej.

Dnes je tu medzník, vyžadujúci objektívne zhodnotenie fungovania ekonomík. Sťažený je migráciou. V prípade ekonomického vývoja EÚ medzníku treba venovať sústavnú pozornosť, vedecky skúmať. Využívať poznatky spoločenských vied. Musíme robiť opatrenia, a to bez zbytočného vzájomného podozrievania, tezaurovania vybraných problémov, o ktorých sa nemá diskutovať, ktoré sa nemajú verejnosti sprístupniť, bez tabuizovania niektorých stránok problematiky, teda bez všetkého, čo bráni poznávať a formulovať objektívnu pravdu o EÚ.


Prof. J. Husár







COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Začne EÚ riešiť ekonomické problémy?

Máme po prezidentských voľbách a čakajú nás voľby do európskeho parlamentu. Toto bol nadpis internetového SME.  Pred nami tak stojí formulácia požiadaviek na zdokonalenie fungovania EÚ;  predovšetkým zmenou tvorby ekonomickej politiky, a to na báze vedy.

Podpíšte petíciu!

Denník SME dňa zverejnil viaceré články, ktoré podľa nášho názoru pomáhajú zvyšovať akceptáciu pedofílie v spoločnosti. Vyvolali búrku spravodlivého hnevu. Táto emócia však splní svoj účel, iba ak nás povzbudí  k prijatiu riešenia. Čas na predkladanie zákonov sa kráti.

Ján Čarnogurský: „Spojme sa s Ruskom!“

Sankcie, konflikty, politické hádky, vojny. Európa sa akoby stratila v čudnom lese a stále nemôže objaviť cestičku, ktorá ju vedie domov.

Akú Európu si želáme?

Verím, že si to všimol aj čitateľ, že o nej hovorili lídri EÚ.. Minulý týždeň lídri členských štátov schválili veľký zoznam čo si želajú pod vianočný stromček.. Zaoberali sa migráciou, na ktorú hľadajú aj finančné prostriedky, riešili aj opatrenia proti dopravcom migrantov, riešili spoluprácou NATO a Európy, riešili  nízkouhlíkové zdroje energie a peniaze pre ne. Ba uznali, že máme vysoké ceny energií, čo je pre mnohé štáty stále väčší politický problém.