Západné ekonomiky zablúdili

Pozvali ma na prednášku o osobnom krachu. Počas prednášky mi napadlo, že je to akési bláznovstvo.


Veď ekonómia je veda o optimálnom využití jej zdrojov, práce, pôdy a kapitálu. Prečo má existovať ekonomický fakt a teda aj pojem osobný krach. Ale prečo krachovalo aj Grécko, do ktorého záchrany všetky krajiny EÚ priam tlačili peniaze. Odpoveď je ekonomicky náročnejšia.

Ak krachuje už aj jednotlivec,  to znamená, že v ekonomike sú zle alokované zdroje ekonomiky. O ich optimálnej alokácii nás učí ekonomická veda.  Ona vysvetľuje správanie sa ekonomického systému a to tým, že konštruuje model, ktorý musí splniť empirický test a to aj simuláciou historickej skúsenosti ekonomiky vzhľadom na minulosť. Tak ako každá veda, aj ekonómia  musí ponúknuť teóriu ako množinu všeobecne platných tvrdení o fenoménoch, ekonomických javoch, ktorými sa zaoberá, a to je uspokojovanie potrieb ľudí. Ak sa to nedeje, potom sme zablúdili.

Aby mi čitateľ nevytýkal, že vychádzam z Marxa, odcitujem z diela A. S. Eichnera The Macrodynamics of Advanced Market Economies: ...najskôr definujem ekonomický systém ako systém, ktorý tým, že vyrába fyzické tovary, alebo komodity, unikátne umožňuje jednotlivým členom spoločnosti uspokojiť ich materiálne potreby, ktoré koniec koncov spájajú domácnosti, podniky a vládu, tvoriac spolu prvky ekonomického systému, ktorý je odlišný od politického systému“. Z pohľadu tohto tvrdenia si dovolím povedať, že za posledných 40 rokov Európa zažila 40 rokov ekonomického bláznovstva, lebo vlády v tejto oblasti sklamali. A v dôsledku toho  budúcnosť západu, do ktorého teraz patríme aj my, vyzerá biedne.  Najvyspelejšie západné krajiny  premárňujú (premrhávajú) svoju ekonomickú moc a geopolitickú prevahu v súboji s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, zvlášť s Čínou. Príčinou sú zaslepené ekonomicko-politické rozhodnutia, v dôsledku ktorých stojí  Západ pred novou finančnou katastrofou, ktorá je znásobená starnúcou populáciou Európy, rozmarným investovaním kapitálu, rastúcou zadlženosťou štátov (aj nášho) a aj jednotlivcov (spomenutý osobný krach) a silnejúcou konkurenciou hlavne ázijských krajín, v ktorých prevláda sporivosť, pracovné nasadenie a rast HDP, umocnený  ochotou západu nakupovať čínske tovary (prezident Trump uvalil clá na čínske tovary).  Čo ma však mrzí najviac je to, že západ sa trvalo zapletá do dlhovej špirály, o čom jasne hovorí Th. Sarazin v diele Nemecko pácha sebevraždu. Z nej nie je jednoduchá cesta ani pre štát. O problémoch zadlženého jednotlivca hovorila spomenutá prednáška. Nie sú to všetko hrozby a rozkladné procesy dnešných ekonomík Západu?  Nečakajú nás skôr radikálne riešenia (zmeny)? Človek, ktorého čaká osobný bankrot nevníma obrovské vily na Slavíne v Bratislave ako nezmyselné investície? Ako to, že on je v bankrote a iní majú majetok, ktorý ich radí medzi 100 najbohatších ľudí sveta? Je to optimálne rozdelenie outputu spoločnosti? Ide o optimálne využitie zdrojov krajiny? Ekonómia je veda o výrobe, akumulácii a rozdelení outputu spoločnosti. Je to veda , ktorá ponúka prostriedky, poznatky.

Nebudem robiť analýzu hrozivých faktov. Iba ich vymenujem, lebo mojim cieľom je akýsi záver. Pozrime si čo sa deje nielen u nás: obrovská polarizácia spoločnosti, nezamestnanosť, naše mzdy sú tretinou miezd v Nemecku či Francúzsku, EÚ má silný prúd migrácie, úpadok náboženstva, veľký hedonizmus boháčov, globalizácia, politický systém je prepletený s oligarchami, rastie populizmus a nespokojnosť  ľudí, rastie chudoba , máme rozpad tradičných hodnôt, ľudia majú plné zuby politiky, sú roztrpčení z demokracie, priam si myslia, že už nemáme čo stratiť, všimnime si ako rozdelená je, žiaľ, aj nemecká spoločnosť -  AfD sa pomaly stáva druhou najsilnejšou stranou, socialisti strácajú a Merkelová stráca vo vlastnej strane, Macron je najmenej populárnym prezidentom EÚ, rastú nám  mafiánske skupiny na juhu Talianska, polícia negarantuje bezpečnosť. Toto nemôže byť ideálom spoločnosti 21. storočia. Nečaká nás čas prebúdzania?

A tak na záver otázka: Prečo západ zablúdil? Problém v EÚ je v tom, že neuplatňuje  poznatky principiálnej vedy o fungovaní ekonomiky, teda ekonomickej vedy. Toto tvrdenie nebudem hlboko rozoberať, iba tézovite.  Západ ponúkal zbožňovať HDP, západ nedokázal urobiť správnu voľbu medzi infláciou a nezamestnanosťou, veril ilúzii nízkych (až negatívnych) úrokových mier, západ  precenil dôležitosť produktivity práce, západ mal falošnú túžbu výhod z voluntarizmu výmenných kurzov, nerešpektovala sa  teória racionálneho výberu, ale do ekonomiky sa v prvom rade, žiaľ, vtláčalo uspokojovanie  potrieb multinacionálnych spoločností, nerešpektovala sa  dôležitosť teórie analýzy užitočnosti pre občanov,  a nakoniec ešte spomeniem ignoráciu požiadavky optimalizácie rozdelenia národného outputu spoločnosti, teda jej príjmu, a tak sa mafiáni stávajú ctihodnými občanmi. Keď to zhrniem, do mysle sa mi vtláča akási analógia s konštrukciou lode. Námorník si nepostaví loď, ktorú prvá búrka na rozbúrenom mori rozdrví na triesky. Zrejme si postaví takú loď, ktorá mu zaručí bezpečné pristátie v cieľovom prístave.  Iste bude mať aj kompas. Jednoduché, však. Akú ekonomickú loď si staviame? Dnes na nej nemáme kompas. Atak iba blúdime! Kultivovať treba nielen pôdu. 

Prof. J. Husár





COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Génová vakcína s nanočasticami: Stále viac ľudí má obavy

Nemecko: Štartovací signál padne krátko po prelome roka. Potom by malo byť čo najviac ľudí, v čo najkratšom čase očkovaných proti „koronavírusu“ v očkovacích centrách, ktoré nebudú poznať deň odpočinku. Ministri vnútra spolkových krajín naliehajú na to, aby boli uprednostnení policajti.

Francúzske voľby [23. apríl 2017] naživo

Le Penová, Macron, Fillon? Kto bude prezidentom Francúzska? Sledujte v priamom prenose.

 

V Bratislave cudzinec na smrť dobodal 37-ročného muža

Polícia vyšetruje prípad vraždy a pokusu o ťažkú ujmu na zdraví. Incident sa odohral počas dnešnej noci na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, kde v dôsledku bodného zranenia zomrel 37-ročný Bratislavčan a 33-ročný cudzinec bol zranený.

Arcibiskup Carlo Maria Viganò: Hlas volajúceho na púšti

Keď sa autorita vzbúri proti národu a zneužije svoju moc proti občanom, občianska neposlušnosť a požiadavky svedomia sú nevyhnutnosťou.