Úbohosť ekonomickej politiky EÚ a Slovenska?

Tento nadpis ma napadol na semninári zo 14/5/2015, ktorý sa konal v Klube Pantei a chcel odpoveď na otázku Quo vadis EÚ. Vedci každý deň objavujú nové možnosti, ako zmeniť svet k lepšiemu. Na to zabúdame, keď rozprávame o EÚ. Už sa veľa popísalo o tom aké platy mali Barroso a iní vysokí predstavitelia v Bruseli, ba že aj úradníci majú väčší plat ako Angela Mergelová. Poznáme aj vedu, ktorá skúma, ako sa zísava  bohatstvo v peňažnej forme. Aristotele nazval bohatstvo v peňažnej forme chrématistikou. Z pohľadu príjmov predstaviteľov EÚ by sme teda mohli opäť hovoriť o chrématistike.

 

Ako zmeniť EÚ k lepšiemu skúma aj ekonómia a tak sa teda pričleňuje napr. k fyzikom, ktorí chú zmeniť svet k lepšiemu, ako to povedal aj veľký Einstein.

Neznalosť ekonómie ospravedlňuje

Čitateľa možno prekvapil nadpis tohto príspevku. On ho možno pozná z oblasti práva v inom vyjadrení a síce, že neznalosť zákona neospravdlňuje. Zvolený nadpis však odráža to, o čom sa hovorilo na seminári Quo vadis EÚ, ktorý dnes organizovala SOPK Slovenska, na ktorý som dostal pozvánku. Zastúpenie Európskej únie na Slovensku, za ktoré tam bol prednesený hlavný referát, vidí členstvo SR v EÚ iba pozitívne. Dozvedeli sme sa, že pre SR má členstvo v EÚ aj ekonomický prínos. Európske peniaze (?) tvoria takmer 80% verejných investícií na Slovensku. Takéto tvrdenie môže u občana vyvolať obdiv. Vo svojom vystúperní v diskusii som však zacitoval nášho prof. Karvaša, ktorý vo svojom diele hovorí, a to už  v roku 1947: „Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva  alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené.“ A tak som sa, prirodzene, ako prvú otázku spýtal, či pri vzniku EÚ hovorili o optimálnom využití prírodných podmienok v prospech  blahobytu ľudí.Veď vieme, že EÚ vznikla až oveľa neskôr ako Spoločnosť uhlia a ocele a iste neskôr ako dielo nášho velikána, ktoré bolo napísané v roku 1947, a tak ekonómovia mali mať na pamäti uvedený cieľ nového veľkého hospodárskeho priestoru. A teda neznalosť ekonómie ospravedlňuje?

Niet pochýb o veľkých nerovnovávach v ekonomikách EÚ, stačí spomenúť Grécko. O veľkých nerovnováhach v roku 1994 mnohých krajín EHS som už na tomto mieste písal. A tak som sa v diskusnom príspevku opäť obrátil k ponatkom môjho učiteľa prof. Sojku a zacitoval z jeho diela o rovnováhe z diela Ekonomická dynamika z roku 1970: „Nové momenty do nášho ekonomického systému vnáša federalizácia. Existencia rovnováhy vychádza z nových podmienok. V práci sme vyvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý.  Za určitých podmienok – čiastočne zjednodušených predpokladov sa ukazuje, že systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému. Systém (ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie), nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“ Čiže ekonómia opretá o nástroje matematiky má obrovskú schopnosť „vidieť“ vzájomné väzby medzi faktormi a dokáže odhaliť skryté súvislosti, poskytnúť hlboký vhľad do fungovania ekonomického systému. Aj preto Sojku zaujímal ekonomický systém a jeho matematický obraz fungovania ekonomiky, ktorý  slúžil jeho rozumu tak ako slúžia okuliare očiam a preto nám poskytol poznatok, ktorý ekonómia musí využiť. Veď Ohmov zákon využívame. Neviem si predstaviť, že lekár by nevyužil poznatok, ktorý je už známy. Úplné pochopenie, prečo je ekonomický svet taký aký je, a čo má človek robiť aby fungoval lepšie, má byť dnes vďaka hlbokým poznatakom ekonómie samozrejmosťou. Zvýraznil som pojem agresívny a spýtal sa, ako je to v EÚ? A teda opäť, neznalosť ekonómie ospravedlňuje? Na čo sú nám poznatky? Aby sme ich hádzali do koša? V ekonómii sa tiež musíme dopátrať k tomu, v čom je podstata ekonomických javov, získať najpravdivehší pohľad na predmety a fakty ekonomického sveta. Musíme mať návod, ako sa dostať k správnemu nazeraniu na ekonomický svet. A ten návod nám dáva eknomická veda. Musíme ju vedieť a nie v nej tápať. Ekonomická veda už konečne musí zakotviť v ekonomických rozhodnutiach EÚ. Posilňovanie intervencií v poľnohospodárstve, rôzne kvóty, regulácie a zákazy v obchode a na trhoch vo vnútri EÚ, clá či iné obmedzenia obchodu s krajinami mimo EÚ, či nedokonalá optimalizácia využitia vážneho zdroja eurofondov nie je túžba ľudí a iste nie správne riešenie problémov ekonomík EÚ. A tým menej predpísané zakrivenie uhoriek. Quo vadis EÚ?

Prof. J. Husár

14/5/2015.

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Krajský vyšetrovateľ obvinil tri osoby

Statici už vypracovali prvý statický posudok.

Prof. Peter Staněk - Energia Univerza v spoločnosti (1/2)

Prednáška profesora Petra Staněka: Energia Univerza v spoločnosti – súčasný obraz spoločnosti, s podtitulom “fakty k úvahe a zamysleniu“.

Regulačné úrady sfalšovali protokol PCR testov?

 Zahrnuli doň vírus bežného nachladnutia?

Zbavme sa HDP ako miery blahobytu

Veľmi ma potešilo, keď predstavitelia EÚ prišli nato, že rozdeľovať eurofondy podľa výšky HDP je nepostačujúce a začínajú k nemu pribaľovať ďalšie kritériá. Trvalo to síce dlho, ale konečne.