Moja úvaha bola iniciovaná rozsiahlym článkom p. Hvozdíka "Stredná Európa nachádzaná a opätovne strácaná",  v Slovenskom slove. Ide totiž menovite aj o ekonomické problémy. Pozrime si problém hlbšie. Čitateľa nebudem zaťažovať číslami o nerovnováhach v EÚ, a to hlavne číslami z rovnice rovnováhy, lebo som ich už viackrát uverejnil, a to stav nerovnováhy na príklade ekonomiky USA. 

Dnes pri problémoch s energiami sa mnohé podniky stretajú  s rastom cien. Prekvapilo ich to. Prečo? Nepoznajú dejiny ekonomických učení. Nepoznajú ekonomický nástroj na tlmenie rastu cien. Nevedia. Ale ani vláda nevie ponúknuť ekonomickú politiku bez rastu cien. Tiež nevedia.

Už aj preto, že nás dnes okrádajú o niečo cennejšie ako peniaze.; okrádajú nás o nádej, že môže byť lepšie, že politika sa dá robiť aj systémovo, systematicky, vedecky, poctivo a tak, aby z nej mala prospech celá spoločnosť.

Píše o tom veľa diel, napr. C. Alcidi Redesigning European Monetary Union governance in light of the eurozone crisis. Prečo musíme prebudovať EÚ?  Musíme napraviť predchádzajúce zlé rozhodnutia, a to v duchu hlbokých poznatkov ekonomickej vedy. 

Nadpis tejto úvahy mi napadol práve v spojitosti s vojnou na Ukrajine. V každej vojne ide o obrovské finančné zdroje, ktoré odletia do vzduchu ako vtáča. Prečo dnes v úvahe hovorím o akejsi spojitosti s vojnou na Ukrajine?

Nielen to. Opäť hrozí dlhová brzda. Inflácia dosahuje hodnoty, ktoré sme v EÚ nepoznali, napr. Estónsko 20,1% a Litva 18,5%. NBS prognózuje, že ceny plynu by mali ísť budúci rok hore o 130%, čo povedie k dvojciferným inflačným číslam.

Nevieme. Kandidáti na poslancov v Bratislave rozdávali sáčky, v ktorom boli hrnček, malý notes a guľôčkové pero s menom kandidáta. Dovolím si čitateľovi ponúknuť úvahu, ktorá hlbšie a širšie chce analyzovať, myslím si, neutešený stav našej spoločnosti.

Aj v kontexte s nadchádzajúcimi voľbami 2022 - poznámka redakcie.

Reagujem úvahou promptne, lebo som dostal viacero (mnoho?) odoziev na príspevok "Budeme sa zaoberať ekonomikou?"  Uvediem iba túto jedinú:

Pojem som si požičal od autora diela Vzdelaní príbuzní. V SME z 30/9 – 2/10 napísal: „Nezdá sa však, že by slovenská vládna garnitúra chcela v tejto súvislosti čosi zmeniť na svojej šlendriánskej stratégii“.

Dostal som skvelé otázky od nemeckého čitateľa, ktorý je tiež novinár. Pýtal sa: “Aký by bol spôsob a aké by boli praktické dôsledky, keby sa Európa vo všeobecnosti a najmä Nemecko rozišli s USA s cieľom nájsť európsky mierový a hospodársky rámec vrátane Ruska?” píše Larry C. Johnson pre Ron Paul Institute